Muži a ženy sú si v spoločnosti rovní, z biologického hľadiska však nie sú rovnakí.
Pohlavné rozdiely medzi mužmi a ženami vznikajú už v momente oplodnenia v dôsledku odlišných chromozómov determinujúcich pohlavie. Neskôr sa trajektória vývinu uberá odlišne z dôvodu inej hormonálnej výbavy.
Pohlavné rozdiely možno pozorovať už krátko po narodení a pretrvávajú aj v dospelosti. Dajú sa sledovať v rôznych kognitívnych (poznávacích – pozn. red.) i behaviorálnych (týkajúcich sa správania – pozn. red.) doménach.
Muži a ženy sú rôzne citliví na vznik niektorých ochorení, ako aj na ich liečbu. Pochopenie a rešpektovanie pohlavných rozdielov je dôležité pri klinickej implikácii (ich zahŕňaní do lekárskej praxe – pozn. red.) v personalizovanej a pohlavne špecifickej medicíne.
O tom, aké rozdielne sú mozgy žien a mužov, v čom sa líšia a prečo je to tak, a taktiež o aktuálnych poznatkoch vo výskume pohlavných rozdielov vo svete, nám v podcaste Veda na dosah porozpráva naša hostka Jaroslava Babková.
RNDr. Jaroslava Babková, PhD., pôsobí ako odborná asistentka vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala štúdium genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a v roku 2014 ukončila doktorandské štúdium vo Fyziologickom ústave Lekárskej fakulty UK v odbore normálna a patologická fyziológia. Absolvovala zahraničné pobyty vo Veľkej Británii a USA. Venuje sa štúdiu vplyvu pohlavných hormónov na správanie a kognitívne funkcie. Spolupracuje tiež na projektoch zameraných na odhaľovanie etiológie autizmu. Spolu s kolegami je držiteľkou Ig Nobelovej ceny za medicínu (2015), ktorá im bola udelená za výskum dôsledkov intenzívneho bozkávania.
Všetky podcasty sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR a cez aplikácie na streamovanie hudby Spotify, Apple Podcasts a ďalšie.