Povedia si aj o útoku húseníc.
Koreň, stonka, list, kvet a plod. Základná stavba rastliny je opísaná už v učebniciach základných škôl. Avšak to, ako jednotlivé časti medzi sebou komunikujú, vedci ešte stále len postupne odhaľujú.
Napríklad preto, že plody visia z rastliny, až kým nedozrejú a nakoniec odpadnú. Mnohí odborníci si dlho mysleli, že so zvyškom rastliny vôbec nekomunikujú.
Podľa nového výskumu však plody paradajok dokážu počas krízovej situácie vysielať varovný signál do ostatných častí materskej rastliny.
Obojstranný rozhovor
Vzhľadom na to, že rastlinná šťava väčšinou prúdi iba v smere z rastliny k plodu a nie naopak, vedcov dlho ani nenapadlo skúmať, či môže komunikácia prebiehať aj opačným smerom, a teda, že by plody mohli odovzdávať nejaké informácie ostatným častiam rastliny.
V nedávnej štúdii, ktorú uverejnil odborný časopis Frontiers in Sustanable Food System, sa touto otázkou zaoberali experti z brazílskej Federálnej univerzity v Pelotase.
Rastliny paradajok vložili do Faradayovej klietky, čo je uzavretý objekt z drôteného pletiva so špeciálnymi vlastnosťami. Klietka je výnimočná tým, že svoje vnútorné prostredie ochraňuje pred účinkom vonkajších elektrických, elektromagnetických aj elektrostatických polí a vĺn.
Vedci tak zablokovali akékoľvek vonkajšie elektromagnetické polia, a následne pripevnili na konce paradajok elektródy. Sústredili sa na to, aby ich umiestnili presne do miest, kde sa vetvy spájali s plodmi. A experiment sa mohol začať.
Vypustite húsenice!
Po tom, ako umiestnili elektródy na správne miesta, zaznamenali vo vetvách paradajok elektrické signály.
Následne do Faradayovej klietky vypustili húsenice sivkavca konopného (lat. názov Helicoverpa armigera) a merali, či sa elektrické signály v rastline zmenia počas stretnutia plodov s húsenicami a aj 24 hodín po ňom.
Sivkavec konopný je motýľ, ktorého odborníci považujú za vážneho poľnohospodárskeho škodcu. Poškodzuje mnoho plodín, okrem iného aj kukuricu, bavlník, sóju, tabak a paradajky. Dokonca nie sú pred ním v bezpečí ani okrasné rastliny, napríklad karafiáty či chryzantémy.
Experimenty ukázali, že prítomnosť škodca naozaj môže ovplyvňovať elektrické signály v rastline. Okrem toho však vedci pozorovali, že rastlinné telo spustilo počas pokusov obranné biochemické reakcie, ktoré pravdepodobne nasledovali po tom, čo dostalo signál z plodu napadnutého húsenicou.
Vedci chcú teraz skúmať, či budú plody paradajok rovnako reagovať i na iný typ krízovej situácie, prípadne či sa môžu obdobne správať aj plody iného druhu ovocia a zeleniny.
Veria, že ich zistenia, by mohli pomôcť skôr odhaliť, či je rastlina napadnutá škodcom, zlepšiť kvalitu ovocia, jeho trvanlivosť a odolnosť.