Plody arónie sú plné vitamínov. Zvyšujú obranyschopnosť organizmu a zlepšujú činnosť dýchacieho a endokrinného systému.
Arónia čiernoplodá sa pestuje ako dekoratívny ker a zdroj bobúľ na výrobu štiav, vín a džemov. V posledných rokoch si získala obľubu pre vysoký obsah flavonoidov, väčšinou antokyánov a proantokyanidínov, s antioxidačnou aktivitou.
Tvorba voľných radikálov sa spája s peroxidáciou lipidov podieľajúcich sa na priebehu rôznych chorôb vrátane bunkového starnutia, indukovanej tvorby ich mutácií, zápalov, tvorby nádorových buniek, koronárnej choroby srdca, ale aj cukrovky.
Morfológia rastliny
Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa/Michx./Elliot.) patrí do rodu Aronia a čeľade ružovité (Rosaceae). Je mrazuvzdorná, pričom stonky mladých kríkov sú hnedočervené, neskôr sivé. Dospelá rastlina je veľký ker alebo strom vysoký až tri metre s kompaktnou korunou. Vláknitý koreňový systém nemá hlavný koreň, ale rozložité náhodné korene. Zaberajú 0,4 až 0,6 metra (m) vrchnej vrstvy pôdy.
Veľké vajcovité listy s ostrými zúbkovanými okrajmi sa podobajú listom višne, sú však lesklejšie. Pomocou stopky sa upínajú na stonku a majú pravidelné usporiadanie. V lete je koruna rastliny zelená a na jeseň sa sfarbí do červena, žlta, prípadne do oranžova či fialova. Vďaka tomu sú porasty arónie veľmi dekoratívne.
Biele päťpočetné stredne veľké kvety majú pravidelný tvar s priemerom do 10 milimetrov (mm). Usporiadané sú v dáždnikových metlinách po 10 – 20 kvetov so šírkou až do 60 mm. Majú bielu alebo ružovkastú farbu. Neobvyklý tvar dodávajú kvetom fialové prašníky tyčiniek, ktoré visia nad hornou časťou piestikov. Rastlina kvitne 2 až 3 týždne od mája do júna.
Plodovanie sa začína vo veku 2 až 3 rokov života rastliny. Čiernofialové lesklé bobule sa podobajú drobným jablkám a majú veľkosť do 15 mm. Šupka obaľujúca bobuľu je potiahnutá hustou vrstvou vosku. Zabraňuje vnikaniu a vyparovaniu vody. Čoskoro po dozretí opadávajú.
Pôvod rastliny
Pôvodným domovom arónie sú vlhké stanovištia na východe Severnej Ameriky, kde sa dnes už ako divorastúca rastlina vyskytuje len zriedkavo. Prvé jedince boli privezené do Európy v 18. storočí a skrášľovali predovšetkým botanické záhrady. Prvý, kto upozornil na perspektívu využitia tohto rastlinného druhu, bol ruský botanik, šľachtiteľ a ovocinár Ivan Vladimirovič Mičurin (*1855 – †1935).
Vedec dobre vedel, že produkuje šťavnaté plody, ktoré sú celé jedlé. Vo svojej domovine rastie v drsných podmienkach vlhkého leta, chladných a zasnežených zím a je nenáročná na pôdu. Podľa tlačených katalógov Mičurinovej škôlky možno súdiť, že prvú aróniu zasadil už v roku 1892. Sadenica sa tak neobjavila v botanickej záhrade, ale v sade.
Na rozšírenie arónie ďalším pestovateľom bola vypracovaná jej charakteristika. Aróniu opísala ako ker s výnosnou produkciou bobúľ vyznačujúci sa skorým plodením a zároveň ker, ktorý nemá žiadne choroby ani škodcov a je nenáročný na starostlivosť.
Legenda viažuca sa na rastlinu
Legenda o rastline hovorí, že kedysi dávno žila mladá dievčina menom Arónia. Bola krásna a tajomná, ale vraj aj veľmi neprístupná a arogantná. Nakoniec sa zamilovala do mladého driečneho muža. Bohužiaľ, našli sa iní sokovia, ktorí mladému páru lásku závideli, preto zosnovali zákerné sprisahanie. V noci zaútočili na zamilovanú dvojicu a vzali život milému.
Aróniu naplnili hnev, zúfalstvo a horký žiaľ, vplyvom čoho sa uhlíky v blízkom ohnisku začali meniť na čierne kvapky krvi jej milenca a pokryli celý priestor spáleniska. Bobule arónie, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú tmavé kvapky krvi, tak v sebe obsahujú podstatu príbehu lásky a sily ľudského šťastia.
Pestovanie
Arónia čiernoplodá rastie i na tienistých miestach. Je to mrazuvzdorná a nenáročná rastlina. Pestovanie na pozemku zvládne aj začínajúci záhradník. Na zakorenenie je dôležité dodržať viaceré požiadavky výsadby a optimálne načasovanie pestovateľského postupu.
Pre kvitnutie rastlín a plodenie bobúľ je lepšie slnečné miesto s hlinitou a neutrálnou pôdou. Môžeme ich pestovať tiež v kyslom, piesočnatom a suchom prostredí. Pri správnom výbere miesta bude arónia prinášať bohatú úrodu až 30 rokov.
Sadenice sa odporúča zakúpiť v špecializovaných škôlkach. Zabezpečia sa tak zdravé mladé jedince, ktoré sú certifikované na normy vybranej odrody. Korene musia byť zdravé a dosahovať dĺžku 0,25 až 0,30 m.
Výsadbové jamy s hĺbkou 0,40 metra vo vzdialenosti 2 metrov od seba pripravíme vopred približne 2 až 3 týždne pred premiestnením kríkov (sadeníc) do voľnej pôdy. Ak plánujeme vytvoriť živý plot, môžeme zmenšiť medzeru medzi výsadbovými jamami na 1,5 metra. Odborníci odporúčajú sadiť aróniu na jeseň, presnejšie koncom septembra až začiatkom novembra.
Zmes na zasypanie sadenice pripravíme tak, že zmiešame vedro humusu, rašeliny alebo kompostu so 150 gramami (g) superfosfátu a 70 g síranu draselného. Táto zmes sa zmieša s vrstvou pôdy a vyplníme ňou jednu tretinu výsadbovej jamy. Potom doplníme otvor do pôdy a zalejeme 10 litrami vody.
Starostlivosť, zalievanie a hnojenie
Koncom marca alebo začiatkom apríla sa odporúča vybieliť kmene vápnom na ochranu porastu pred silným slnkom, námrazou a hlodavcami. Okrem toho treba vykonať sanitárne prerezávanie a odstrániť všetky poškodené, choré, mrazom poškodené a vysušené konáre.
K starostlivosti o arónie patrí pravidelná zálievka najmä počas suchého leta, ale i vo fáze tvorby bobúľ. Plody budú vďaka tomu šťavnatejšie, výživnejšie a chutnejšie.
Ak rastliny rastú v pôde, ktorá obsahuje všetky potrebné zložky, postačí aplikovať hnojivo jedenkrát na jar – po 50 g dusičnanu amónneho na rastlinu. V prípade, že je pôda vyčerpaná, je potrebné ju na začiatku leta prihnojiť. Na tento účel môžeme použiť roztok vody a vtáčieho trusu v pomere 10 : 1.
Zber a sušenie
V apríli a v máji môžeme zbierať na sušenie listy, prípadne i kvety. Najúčinnejšie sú však zrelé čierne bobule, ktoré trháme z kríkov a zo stromov koncom leta a na jeseň. Keď plody dozrejú, získajú šťavnatú sladkastú chuť.
Záhradkári odporúčajú zber neunáhliť, pretože ovocie získava prospešné vlastnosti po prvých mrazoch. Výhodou je aj skutočnosť, že plody sa dlho nekazia, lebo obsahujú zložky, ktoré potláčajú rast baktérií a plesní. V chlade a tme vydržia čerstvé až 2 mesiace.
Dužina tvorí asi 85 percent objemu bobule a jej konzistencia závisí od odrody. Plody sušíme pri teplote do 35 stupňov Celzia, aby sa nestratila farba. Uskladnenie zabezpečujeme v dobre uzavretých nádobách, ktoré chránime pred svetlom a vlhkom.
Účinné látky
Plody arónie obsahujú veľké množstvo vitamínov a farbív, preto sa rastlina tiež označuje za vitamínovú a antioxidačnú bombu. Síce obsahuje menej vitamínu C, zato má však vysoký obsah vitamínov A, B, B1, B2, B3, C, P, E a K. Viac ako 60 percent vlákniny tvorí nerozpustná frakcia (lignín, celulóza a hemicelulóza).
Vyzreté bobule obsahujú makroprvky (K, Ca, P, Mg a Na) a esenciálne stopové prvky (Zn, Fe, Se, Cu, Mo, Cr, Mn, Si, Ni, B, V). Významnou zložkou sú i cukry, karotén, organické kyseliny, flavonoidy, jód, veľa pektínu a ďalších účinných látok.
Liečebné účinky arónie súvisia predovšetkým s jej obsahom antokyánového farbiva a flavonoidov. Pri meraní antioxidačnej schopnosti – kapacity absorpcie kyslíkových radikálov – vykazuje jednu z najvyšších doteraz zaznamenaných hodnôt.
Tmavomodrú farbu plodov spôsobuje vysoká koncentrácia kyanidín-3-glukozidu (idaenínu), 3-galaktozidu, 3-xylozidu a 3-arabinozidu. Malý podiel antokyánov sa pripisuje pelargonidín‐3‐galaktozidu a pelargonidín‐3‐arabinozidu.
Vo všeobecnosti je však dobre vedieť, že molekula antokyánu sa skladá z dvoch častí – necukornatej (aglykón), na ktorú je pripojený cukor. Problematické je, že ide o veľmi reaktívne a nestále farbivá, na ktoré vo veľkej miere vplývajú rôzne podmienky prostredia (prítomnosť kyslíka, enzýmov, pH, teplota, svetlo a kysličník uhličitý). Z tohto dôvodu sme vyvinuli unikátny spôsob získavania týchto farbív z plodov, ktorý spočíva v eliminácii všetkých negatívnych podmienok prostredia ich rozkladu (vynález č. 288313/2015). Čisté antokyány vo forme lyofilizovaného prášku už z ich liečebnej podstaty možno využiť na výskum nových liekov na viaceré ľudské choroby.
Liečebné účinky
Listy arónie pôsobia proti zápalom a reumatickým bolestiam, majú žlčopudný účinok a napomáhajú znižovať krvný tlak. Z listov sa pripravuje odvar, ktorý varíme asi dve minúty. Sušené plody v zmesiach domácich čajov nahrádzajú kvety ibišteka sudánskeho (Hibiscus sabdariffa L.).
Užívanie plodov sa osvedčilo pri poruchách činnosti štítnej žľazy, a to tak pri zníženej, ako aj pri zvýšenej. Droga (Aroniae fructus) dokáže totiž činnosť štítnej žľazy zregulovať a zharmonizovať.
Bobule pôsobia tiež na znižovanie krvného tlaku a v kombinácii s vitamínom C majú výrazný antisklerotický účinok. Okrem toho ich pravidelná konzumácia priaznivo ovplyvňuje pružnosť a priepustnosť ciev.
Aktuálny medicínsky výskum je zameraný na využitie antokyánov arónie pri prevencii a liečení kolorektálneho karcinómu. Patrí medzi najčastejšie nádorové ochorenie, ktoré sa vyskytuje najmä v rozvinutých krajinách.
Využitie a recepty
Z plodov arónie si môžeme pripraviť aj výborný kompót presýpaním vrstiev plodov a cukru. Hodnotné sú tiež džemy a šťavy. Denne sa odporúča podávať 200 až 700 g čerstvej šťavy alebo 100 až 250 g kompótu.
Vynikajúci preventívny prostriedok na celkové posilnenie organizmu si pripravíme z 1 kg predsušených plodov arónie, ktoré zmiešame so 750 g cukru a necháme odležať v chlade. Do štvrť litra kefíru vmiešame potom vždy po 2 polievkové lyžice. 8 dní podávame 2-krát denne, prípade 3 až 6 týždňov jedenkrát denne. V takom prípade si avšak vždy jeden deň v týždni urobíme prestávku.
Vďaka obsahu pektínu a trieslovín môžeme z bobúľ a listov pripraviť infúzie, odvary, kompóty a džemy. Ich použitie má blahodarný vplyv na krvný obeh, zníženie hladiny cholesterolu v krvi a krvného tlaku. Odporúčajú sa pri ateroskleróze. Prospešné sú aj pri cukrovke, obsahujú totiž prírodný sorbit – sladidlo vhodné i pre diabetikov.
Z jedného kilogramu čerstvého ovocia sa dá získať 500 – 600 ml hustej čiernej šťavy, ktorá sa aplikuje zriedená vo vode alebo v čaji. Takto koncentrovanú lisovanú šťavu je nutné používať s opatrnosťou, rovnako ako ostatné liečivé rastliny. Šťava z plodov sa odporúča piť trikrát za deň po 50 ml.
Pri pravidelnej konzumácii zvyšujú plody arónie obranyschopnosť organizmu, napríklad spomaľujú šírenie vírusu chrípky, zlepšujú činnosť dýchacieho a endokrinného systému. Pre ženy sú bobule rastliny užitočné, lebo pomáhajú predchádzať depresiám. Muži ocenia ich schopnosť zlepšiť cirkuláciu krvného obehu, zvýšiť potenciu a celkový tonus organizmu.
Použitá literatúra
Barteková, Z., Staruch, L., Buchtová V., Uherová R. 1994: Arónia čiernoplodá z pohľadu zastúpenia jednotlivých nutričných zložiek. In: Bulletin PV (Bratislava). roč. 33, č. 3 – 4. s. 243 – 251
Bräunlich, M., Slimestad, R., Wangensteen, H., Brede, C., Malterud, E.K., Barsett, H. 2013: Extracts, Anthocyanins and Procyanidins from Aronia melanocarpa as Radical Scavengers and Enzyme Inhibitors. In: Nutrients. Vol. 5, p. 663 – 678 s.
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
Grau, J., Jung, R., Munker, B. 1996: Dužinaté plody, bylinky. Ikar, a.s.: Bratislava, 287 s., ISBN 80-7118-281-8
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s. r. o.: Bratislava. 535 s.
Kokotkiewicz, A., Jaremicz, Z., Luczkiewicz, M. 2010: Aronia Plants: A Review of Traditional Use, Biological Activities and Perspectives for Modern Medicine. In: Journal of Medicinal Food. Vol. 13, Iss. 2, p. 225– 269
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J., Malovcová, M.) 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Salamon, I., Simsek-Sezer, E.N., Kryvtsova, M., Labun, P. 2021: Antiproliferative and Antimicrobial Activity of Anthocyanins from Berry Fruits after Their Isolation and Freeze-Drying. In: Applied Sciences, 11, 2096, p. 1 – 15
Sidor, A., Gramza-Michalowska, A. 2019: Black Chokeberry Aronia melanocarpa L. A Qualitative Composition, Phenolic Profile and Antioxidant Potential. In: Molecules, Vol. 4, p. 1 – 16
(zh)