Kravy reagujú na zmenu klímy veľmi citlivo. Výskum dobytka v Rakúsku ukázal, že horúčavy majú negatívny dosah na reprodukciu kráv.
Počet gravidít kráv klesol v dôsledku horúčav o 10 až 20 percent. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Canetti
Dôsledky klimatických zmien majú vplyv aj na hovädzí dobytok. Rakúski vedci to teraz podložili dátami. Aktuálny výskumný projekt Univerzity veterinárnej medicíny vo Viedni (Vetmeduni) na jej pracoviskách vo Wieselburgu (okres Scheibbs) a v Pottensteine (okres Baden) po prvýkrát poskytol údaje o vplyve tepelného stresu na hovädzí dobytok v Dolnom Rakúsku. Dáta ukazujú, ako klimatické zmeny ovplyvňujú plodnosť domáceho dobytka. O výskume informuje rakúsky portál science.ORF.at.
V štúdii tím pod vedením vedeckého riaditeľa Vítězslava Havlíčka zistil, že v dôsledku tepelného stresu sa v poslednom období znížil počet gravidít o 10 až 20 percent. „V extrémnych prípadoch môže miera gravidity klesnúť ešte viac,“ hovorí Havlíček.
Horúčava škodí vaječným bunkám
Vedci odobrali na tento účel vzorky tekutiny z vajíčkovodov hovädzieho dobytka a v laboratóriu ich vystavili tepelnému stresu. „Problém spočíva v tom, že vysoká telesná teplota môže spôsobiť priame poškodenie embrya a tiež zmeniť prostredie vajíčkovodu,“ vysvetľuje Havlíček. Nekvalitné vajíčka už nie sú oplodnené a niektoré embryá hynú krátko po oplodnení.
Optimálna teplota sa pre hovädzí dobytok pohybuje medzi štyrmi a 16 stupňami. Pri vlhkosti vzduchu nad 70 percent môže nastať tepelný stres už pri teplote 22 až 25 stupňov. Telo kravy sa vtedy zahreje natoľko, že sa zníži plodnosť.
Pri horúčavách klesá aj produkcia mlieka
Vlny horúčav negatívne vplývajú aj na produkciu mlieka. Pri teplotnom strese vedci zaznamenali i nižšiu dojivosť dojníc. Na jednej strane preto, že menej teliat vo všeobecnosti znamená menej mlieka, a na druhej strane preto, že kravy pri vysokých teplotách žerú o desať až 25 percent menej. „Ak spotrebujú menej krmiva, majú menej energie a ďalších látok na produkciu mlieka,“ hovorí veterinárny lekár.
Ochladzovanie v noci je obzvlášť dôležité. „Vtedy dokážu túto teplotu krátkodobo vydržať,“ uvádza Havlíček. Napriek tomu tím z Univerzity veterinárnej medicíny vo Viedni zdôrazňuje, že chovatelia budú musieť v budúcnosti investovať do chladiacich mechanizmov, ako sú ventilátory, zavlažovacie systémy alebo hmlové sprchy v stajniach. Tienisté plochy by mali byť k dispozícii aj na pastvinách.
Horúčavy majú negatívny vplyv aj na produkciu mlieka. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Európske plemená sú proti horúčavám menej odolné
Podľa Havlíčka sú európske plemená vrátane holštajnsko-frízskeho a jerseyského plemena obzvlášť citlivé na tepelný stres. Plemená hovädzieho dobytka z tropických alebo zo subtropických oblastí, ako napríklad dobytok zebu z Indie a Pakistanu, sa s ním prirodzene vyrovnávajú oveľa lepšie. Mliečna úžitkovosť týchto plemien je však výrazne nižšia ako v prípade domácich plemien.
Hoci sa vyvíjajú snahy o kríženie zebu s európskymi plemenami, očakávania nie sú veľké. „Skôr si viem predstaviť, že inteligentné systémy a ďalší pokrok vo výskume jednoducho zabezpečia lepšie podmienky pre kravy.“
Posilnenie reziliencie
V budúcnosti chce tím, financovaný spolkovou krajinou Dolné Rakúsko, vyvinúť ďalšie preventívne opatrenia proti tepelnému stresu. Medzi ne patria probiotiká alebo iné látky, ktoré posilňujú imunitný systém, hovorí docentka Karen Wagenerová, ktorá bude viesť nadväzujúci projekt.
„Skúmame mechanizmy odolnosti v maternici kráv, ktoré chránia pred chorobami a negatívnymi účinkami tepelného stresu.“ Cieľom by bolo ich dodatočné dodávanie hovädziemu dobytku, aby sa udržala stabilná plodnosť.
Zdroj: science.ORF.at
(zh)
