Bozkávanie nielen aktivuje a stimuluje veľké časti mozgu, ale tiež uvoľňuje chemikálie, ktoré znižujú stres.
Muž a žena si dávajú bozk na balkóne v Paríži. Zdroj: iStockphoto.com
Dnes, 6. júla, si pripomíname Medzinárodný deň bozkávania a filematológia (veda, ktorá skúma bozkávanie z biologického hľadiska) nám hovorí, že bozkávanie nielen aktivuje a stimuluje veľké časti mozgu, ale tiež uvoľňuje chemikálie, ktoré znižujú stres.
Koľko ľudí, toľko bozkov
Rozprávači príbehov už od nepamäti veria, že bozky sú magické. Dokážu premeniť žabu na princa alebo zachrániť spiacu krásavicu zo začarovaného spánku. Romantické bozky sú kľúčovým bodom v premene osobnosti človeka, keď sa vyvinie z dieťaťa na dospelého. Ale bozkávanie môže mať aj neromantický charakter. Pusa na čelo dieťaťa je vyjadrením nehy a starostlivosti, zatiaľ čo na líce evokuje pozdrav. Bozkávanie niečích nôh alebo zeme vyjadruje podriadenosť – spôsob, ako prejaviť úctu osobe, krajine, prípadne božstvu.
Žena bozkáva svoje dieťa. Zdroj: iStockphoto.com
Prvá zmienka o bozkávaní
Prvý dôkaz o bozkávaní pier pochádza z roku 2500 pred Kristom. Vyskytuje sa v mytologickom texte z Mezopotámie. Text opisuje dvoch bohov, ktorí kopulujú a bozkávajú sa. Okrem Mezopotámie sa historické texty zobrazujúce romantické bozkávanie zachovali aj z Indie a Egypta. Najstaršie známe písomné zmienky o ňom sú vo védskych sanskritských textoch okolo roku 1500 pred Kristom. Tieto spisy, známe ako védy, sú základnými posvätnými textami hinduizmu.
Absencia starších písomných zmienok však neznamená, že sa nikto predtým nepobozkal. Mnohí veria, že umelci a spisovatelia považovali bozkávanie za príliš intímne na to, aby ho zobrazovali v umení alebo literatúre. V egyptských hieroglyfoch najčastejšie vidíme mužov a ženy blízko seba s jemným alebo žiadnym dotykom.
Sex a bozkávanie sa začali objavovať častejšie, keď sa písanie vyvinulo z administratívneho nástroja na spôsob rozprávania príbehov. Bozkávanie sa napríklad dramaticky objavilo v Epose o Gilgamešovi, jednom z najstarších napísaných príbehov z obdobia okolo roku 2 000 pred Kristom. Podobne, ako v moderných interpretáciách, je intimita transformačná – Enkiduovo sexuálne stretnutie so Šamchat ho premení zo zvieraťa na muža.
V západnom svete nenájdeme až do čias Rímskej ríše žiadne záznamy o bozkávaní. Občania bozkávali ruky svojho vládcu, a taktiež týmto spôsobom zdravili priateľov a rodinu. Rimania boli dokonca prví, ktorí prišli s rôznymi kategóriami bozkov. Osculum bol bozk na líce, basium bozk na pery a savolium bol hlboký bozk.
Mimika pier. Zdroj: iStockphoto.com
Chemický kokteil lásky
Ľudské pery majú najtenšiu vrstvu kože na tele a sú hustejšie osídlené zmyslovými neurónmi ako ktorákoľvek iná oblasť tela.
Kokteil hormónov šťastia – dopamínu, oxytocínu a serotonínu – sa vyplaví, keď pobozkáte milovaného človeka, či už je to len na líce s priateľmi alebo vášnivý francúzsky bozk s milencom.
Oxytocín sa často označuje ako „hormón lásky“, pretože vyvoláva pocity náklonnosti a pripútanosti. Podľa štúdie z roku 2013 je obzvlášť dôležitý, pretože pomáha mužom spojiť sa s partnerkou a zostať monogamnými. Ženy počas pôrodu a dojčenia zažívajú záplavu oxytocínu, čím sa upevňuje ich puto s dieťaťom.
Začiatočný pocit zaľúbenosti a chcenia tráviť čo najviac času s najbližším, je účinkom dopamínu v procese odmeňovania v mozgu, a preto je tak návykový. Dopamín sa uvoľňuje, keď robíte niečo, z čoho máte dobrý pocit, ako je bozkávanie a trávenie času s niekým, kto vás priťahuje.
Po pravidelnom bozkávaní počas niekoľkých týždňov vaše telo začne produkovať menej stresového hormónu kortizolu. To je možno jeden z dôvodov, prečo majú ľudia v dlhodobých vzťahoch o niečo dlhší život.
Fakt
Bozkávaním viete spáliť až 6,4 kalórií za minútu.
Ako vyzerá bozkávanie v mozgu?
Údaje z elektroencefalografie (EEG) ukázali, že pozitívne emocionálne situácie s partnerom, najmä vzájomné bozkávanie a počúvanie romantických slov, vyvolávajú silnejšiu aktiváciu mozgu v prednej časti ľavej hemisféry. Toto zistenie je v súlade s takzvaným valenčným modelom spracovania emócií v mozgu, ktorý predpokladá, že pozitívne emócie primárne spracováva ľavá strana mozgu. Naproti tomu negatívne emócie sú vyhodnocované na pravej strane.
Z dvanásť alebo trinásť hlavových nervov, ktoré ovplyvňujú mozgovú funkciu, je päť aktívne zapojených, keď sa bozkávame. Nervy posielajú správy z našich pier, jazyka, líc a nosa do mozgu, ktorý vyhodnocuje informácie o teplote, chuti, vôni a pohyboch celého procesu.
Ďalšie výhody
Bozkávanie navyše zlepšuje sebaúctu a intimitu medzi partnermi a znižuje negatívne pocity, ako sú hnev a smútok. Môže dokonca zlepšiť komunikáciu medzi partnermi a pochopiť jeden druhého.
Ďalšou výhodou je posilnenie imunitného systému spoločnou výmenou slín. Zdieľanie 80 miliónov baktérií počas 10 sekúnd bozkávania je dobré pre budovanie imunitného systému. Okrem toho, pravdepodobnosť, že ochoriete pri výmene škodlivých baktérií, je vyššia pri podaní ruky ako pri bozku.
Bozkávaním precvičujeme dokonca ústa a čeľusť, čím zlepšujeme krvný obeh a udržiavame svaly aktívne a vypnuté.
Zdroj: somatechnology, DW, brainworldmagazine, psychologytoday, scientificamerican, sciencetimes
