V prírode na Slovensku sa vyskytuje 79 druhov a poddruhov orchideí. Väčšinou ide o vzácne a zákonom chránené rastliny, ktoré rastú na lúkach, pasienkoch, rašeliniskách, v močiaroch a v lesoch. Vzácne druhy orchideí pestujú aj v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Orchidey (Orchidaceae, vstavačovité) sú veľkou čeľaďou krytosemenných rastlín, ktorá zahrňuje približne 28 000 druhov. Rastliny v tejto čeľadi pomerne ľahko podliehajú vývojovým zmenám a rýchlo sa medzi sebou krížia, preto sú jednotlivé druhy a rody orchideí tak variabilné. Zároveň, šľachteniu a kríženiu orchideí sa venujú aj pestovatelia už vyše 100 rokov a dnes poznáme viac ako 100 tisíc krížencov týchto ozdobných rastlín.
Názov čeľade Orchidaceae bol odvodený od mena rastliny mierneho pásma, ktorú po prvýkrát opísal grécky filozof Theofrastos už 300 rokov pred n. l. Pomenoval ju Orchis (orchis = semenník), podľa typického tvaru podzemných hľúz rastliny. V starom Grécku sa tieto hľuzy využívali ako afrodiziakum a podľa údajných povzbudzujúcich účinkov rastliny bol odvodený aj slovenský ekvivalent mena rodu Orchis – vstavač a čeľade – vstavačovité. Aj keď orchidey majú veľmi rozsiahly výskyt, vyskytujú sa od Grónska až po Ohnivú zem, v súvislosti s pomenovaním celej čeľade podľa druhu orchidey mierneho pásma ide o malý paradox, keďže väčšina orchideí žije v tropických oblastiach.
Orchidey sa počas vývoja adaptovali na širokú škálu stanovíšť a ich spôsob života sa odvíjal od konkrétneho problému daného stanovišťa, ako napr. sucho, nízka svetelnosť, nedostatok živín atď. Tak sa vyvinuli epifytické, terestrické, litofytické, saprofitické alebo aj podzemné orchidey. Napriek veľkým rozdielom v spôsobe života môžeme orchidey rozdeliť do dvoch základných typov podľa rastu ich stonky a to na monopodiálne a sympodiálne. Monopodiálne orchidey (jednonohé) rastú z terminálneho rastového vrcholu jednou stonkou, ktorá je olistená a nesie kvety, napr. Phalaenopsis, Vanilla, Vanda. Sympodiálne orchidey (viacnohé) rastú z postranných púčikov podzemku, napr. Cattleya, Dendrobium, Lycaste, Cymbidium.
Cymbidium ´Auburn´
Cymbidium
Tieto robustné orchidey sú rozšírené v horských oblastiach južnej a juhovýchodnej Ázie a Austrálie. Existuje asi 50 druhov epifytických alebo terestrických cymbídií. Výška rastlín sa pohybuje od 0,3 do 1,5 m. Z pahľuzy vyrastajú dlhé úzke remeňovité listy a vzpriamené alebo oblúkovité súkvetia s trvanlivými kvetmi. Farebnosť kvetov sa pohybuje v škále od bielej cez zelenožltú po ružovú a hnedopurpurovú. Trojlaločný pysk má často kontrastnú farbu.
Cymbídie sú vďačným objektom šľachtenia, existujú tisíce hybridov, ktoré sa pestujú a dodávajú na trh ako rezané kvety. Príkladom druhov, ktoré sa pri získaní kultivarov využili, možno uviesť napr. C. lowianum z Barmy a Himalájí s 10 až 25 zelenožltými kvetmi na stonke, C. eburneum s dvoma 10 cm snehobielymi voňavými kvetmi, či C. tracyanum takisto z Barmy s 15 cm veľkými hnedočervenými kvetmi. C. pumilum z Číny a Japonska pre malý vzrast a menšie kvety (len 3,5 cm) bol použitý pri šľachtení tzv. minicymbídií. Pri pestovaní si cymbídie vyžadujú celoročne vlhko, veľa vzduchu a svetla, od marca do októbra denné teploty 20 až 30°C, naopak v zimnom období im postačí teplota 10 až 15°C (znížená teplota kompenzuje nedostatok svetla v našich podmienkach). Indukciu tvorby kvetov podporí pokles nočných teplôt od začiatku júla najmenej o 10°C. (Obr. Cymbidium Baldoyle ´Melbury´)
Paphiopedilum
Skupina prevažne terestrických orchideí, s nápadným premeneným pyskom, ktorý sa podobá na črievičku. Určitá skupina druhov uprednostňuje vápencové skaly (litofyty). Asi 80 druhov sa vyskytuje od Indie cez južnú Čínu k Filipínam a cez juhovýchodnú časť Ázie a Malajzie až po Novú Guineu a Šalamúnove ostrovy. Stále sú objavované nové druhy v odľahlých oblastiach dažďových pralesov na Borneu a v Číne. Orchidey tohto rodu nemajú pahľuzy, listy sú remeňovité, zelené alebo nápadne mramorované. Bezlistá kvetná stopka nesie jeden, niekedy viac kvetov. Kvety sú tuhé, lesklé, tlmenej farby, ozdobené tmavším žilkovaním, bodkovaním až škvrnami a bradavkovitými útvarmi. Veľmi dlho vydržia na rastline. Množia sa delením. S výnimkou niekoľkých chladnomilných vysokohorských druhov sa pestujú v temperovaných a teplých podmienkach v kôrovom substráte. Väčšina mnohokvetých druhov potrebuje v zime suchšie podmienky. Hybridizácia má takmer 140-ročnú tradíciu so začiatkami v Anglicku. K najdôležitejším predkom moderných multihybridov patrí napr. P. insignis, P. bellatulum, P. villosum a mnohé ďalšie druhy.
Pre hybridy platí unifikovaný spôsob pestovania – temperované podmienky s dostatkom vlahy po celý rok, časté rosenie v dobe hlavnej vegetácie, stredné tienenie a veľa vzduchu.
Paphiopedilum ´Pinocchio´
Vanda
Vanda je jeden z najdôležitejších rodov orchideí, ktorý sa v Thajsku a Singapure používa ako rezané kvety. Asi 50 epifytických, litofytických a terestrických druhov rastlín mohutného vzrastu má domovinu na Srí Lanke, v Indii, v juhovýchodnej Ázii až po Novú Guineu a severovýchodnú Austráliu. Rastliny majú zdrevnatenú stonku s remeňovitými listami v dvoch radoch, staršie exempláre sú v spodnej časti bez listov alebo tvoria na báze odnože s veľmi silnými povrazovitými koreňmi. Súkvetia vyrastajú zo stonky pri báze listov. Kvety sú pomerne ploché a mäsité, vytrvalé s okázalými farbami a kombináciami. Dobre rastú v drevených košíkoch s drvenou borovou kôrou, pri jasnom svetle, vlhkom vzduchu, pri miernych až vyšších teplotách a dostatku čerstvého vzduchu. Obdobie kvitnutia je jar a leto. Hybridy vánd vytvárajú širokú škálu farieb a tvarov. V. coerulea je v potomstve zodpovedná svojimi génmi za modrú farbu, tmavo mozaikovitú kresbu a adaptabilitu k chladnejšej klíme. V. sanderiana prispela svojimi vlastnosťami k okrúhlemu tvaru kvetov a ružovej i hnedej farebnosti. Pre získanie zelených a hnedých hybridov sa používajú pri krížení albinotické rastliny. Výsledkom kríženia obidvoch druhov je hybrid V. rotschildiana. (Obr. Vanda ´Lumpini Red´)
Dendrobium
Zástupcovia tejto bohatej skupiny orchideí s 900 druhmi sú rozšírené od Indie a Srí Lanky cez juhovýchodnú Áziu po južnú Čínu, Novú Guineu, Austráliu a ostrovy v Tichomorí. Ide výhradne o epifyty a litofyty, mnohé z nich sa prispôsobili jasne odlíšeným obdobiam vlhka a sucha. Vyznačujú sa dlhými valcovitými až vretenovitými mnohočlánkovanými pahľuzami. Tie môžu byť husto olistené, inokedy sú olistené len na vrchole.
Farebnosť kvetov je široká, cez bielu, žltú, ružovú, fialovú, modrú až červenú, jednofarebné alebo s kontrastným pyskom. Pre šľachtenie sa využívajú hlavne D. phalaenopsis, ktorého dlhé súkvetia sú dôležité pre trh s rezanými kvetmi nielen v tropických krajinách. (Obr.: Dendrobium nobile ´Love Memory´) Ako dekoratívna rastlina sa uplatňuje Dendrobium nobile s pomerne nenáročným pestovaním. Patrí do skupiny opadavých orchideí a jej prvotná forma pochádza z Himalájí. Stĺpovitá husto olistená pahľuza je počas kvitnutia v hornej polovici obalená ružovými pomerne veľkými kvetmi, ktoré vyrastajú po 2 až 3 na každom článku. Početné hybridy sa líšia farebnosťou, ale i ochotnejším kvitnutím. Na indukciu kvitnutia stačí dopriať rastlinám počas zimného odpočinku suché, svetlé a chladné (6 – 10°C) prostredie.
Výstava orchideí v Botanickej záhrade UPJŠ v Košiciach
Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach odštartovala od začiatku marca výstavu orchideí pod názvom Orchidey – skvosty v ríši rastlín. Výstava sa koná v dňoch 1. – 17. marca 2019 v expozičných skleníkoch na ulici Mánesovej č. 23. Návštevníci 9. ročníka výstavy orchideí budú môcť obdivovať viac ako tisíc kusov tropických a subtropických druhov a kultivarov orchideí. Nebudú tam chýbať ani kultivary rodov lišajovec (Phalaenopsis), vanda (Vanda), cymbídium (Cymbidium), dendróbium (Dendrobium) a črievičkovec (Paphilopedilum), ktoré predstavujeme v tomto článku.
Text: RNDr. Andrea Fridmanová, PhD., Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach
Zdroj: Janet Marinelli: Rastlina, Ikar 2006; Ned Nash a Isobyl la Croix: Orchideje, Computer Press, a. s. 2007
Foto: Andrea Fridmanová
Redigovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR