Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Od domácich miláčikov až po veľryby. Prečo sa ľudské choroby šíria medzi zvieratami?

VEDA NA DOSAH

Chronické ochorenia, ako je cukrovka, rakovina a artritída, sa čoraz častejšie objavujú naprieč rôznymi druhmi od domácich miláčikov až po voľne žijúce zvieratá. A ľudia nesú veľkú časť viny.

Pes v nezdravej domácnosti. Zdroj: iStock/Ирина Мещерякова

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Ирина Мещерякова

Na celom svete sa zvieratám od domácich miláčikov až po morské voľne žijúce zvieratá vyvíjajú chronické ochorenia, o ktorých sa kedysi predpokladalo, že postihujú predovšetkým ľudí. Psy, mačky, dojnice či morské korytnačky vykazujú rastúcu mieru rakoviny, obezity, cukrovky a degenerácie kĺbov.

Pochopenie toho, čo spôsobuje tento nárast neprenosných chorôb (NCD), je nevyhnutné nielen v oblasti ochrany zdravia zvierat, ale aj v oblasti zlepšenia ľudskej pohody. Napriek rastúcej naliehavosti zostáva komplexný a interdisciplinárny výskum NCD v prípade zvierat obmedzený.

Nový model sledovania rizík zdravia zvierat

Štúdia, publikovaná v časopise Risk Analysis, predstavuje nový koncepčný rámec zameraný na zlepšenie spôsobu, akým vedci monitorujú a zvládajú chronické ochorenia zvierat.

Výskum, ktorý vedie vedkyňa zaoberajúca sa zvieratami Antonia Mataragka na Poľnohospodárskej univerzite v Aténach, načrtáva model hodnotenia rizika založený na dôkazoch. Tento rámec má tiež dôsledky pre verejné zdravie, pretože ľudia i zvieratá čelia podobnému nárastu chronických ochorení.

Genetické a environmentálne faktory spôsobujúce choroby

Na základe publikovaných údajov z viacerých štúdií o neprenosných chorobách zvierat analýza vedkyne identifikuje celý rad biologických a environmentálnych faktorov. Genetická predispozícia zohráva kľúčovú úlohu: určité populácie zvierat čelia vyšším rizikám v dôsledku selektívneho chovu.

Napríklad čistokrvné mačky a psy chované pre fyzické vlastnosti a hospodárske zvieratá chované pre vysokú produktivitu často trpia zvýšenou mierou cukrovky a ochoreniami mitrálnej chlopne. Riziko ochorenia ďalej zhoršuje zlé životné prostredie. Zlá strava, nedostatok pohybu a dlhodobý stres sa teraz považujú za spoločné faktory prispievajúce k chorobám naprieč druhmi.

Riziko ochorenia zhoršuje zlé životné prostredie, zlá strava, nedostatok pohybu a dlhodobý stres. Zdroj: iStock/agnormark

Riziko ochorenia zhoršuje zlé životné prostredie, zlá strava, nedostatok pohybu a dlhodobý stres. Zdroj: iStock/agnormark

Príklady rastúcej epidémie

Výskum zdôrazňuje príklady, ktoré ilustrujú, ako veľmi sa tieto problémy rozšírili. Obezita postihuje viac ako polovicu domácich mačiek a psov, čo prispieva k neustálemu nárastu cukrovky. Hospodárske zvieratá sú postihnuté podobne: približne 20 percentám intenzívne chovaných ošípaných sa vyvinie osteoartritída.

Vo vodnom prostredí sa veľrybám druhu bieluha vyskytujú rakoviny gastrointestinálneho traktu a chovaným lososom atlantickým syndróm kardiomyopatie.

Divoká zver vystavená priemyselnému znečisteniu v ústiach riek kontaminovaných polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi (PAH) a polychlórovanými bifenylmi (PCB) vykazuje mieru výskytu nádorov pečene medzi 15 percentami a 25 percentami.

Zmena spôsobená človekom a planéta v strese

Práca Antonie Mataragkej poukazuje na narušenie životného prostredia ako na hlavnú silu šírenia chorôb. Ľudské činnosti, ako je urbanizácia, odlesňovanie a zmena klímy, zintenzívňujú vystavenie škodlivým podmienkam. Otepľovanie morí a degradácia koralov sa spájajú s vyššou mierou výskytu nádorov rýb a morských korytnačiek. Tepelný stres a znečistenie miest zároveň prispievajú k obezite, cukrovke a poruchám imunity domácich zvierat, vtákov a iných cicavcov. „Keďže zmeny prostredia urýchľujú vznik chorôb, absencia včasných diagnostických systémov ďalej odďaľuje detekciu NCD v prípade zvierat,“ hovorí Mataragka.

„Zatiaľ čo organizácie ako Svetová zdravotnícka organizácia poskytujú rozsiahle údaje o úmrtnosti na NCD u ľudí, podobné podrobné štatistiky zvierat sú vzácne. To naznačuje potrebu komplexnejšieho výskumu a lepšieho dohľadu vo veterinárnom zdraví, aby sa tieto problémy lepšie pochopili a riešili.“

Prepojenie zdravia medzi druhmi a ekosystémami

Štúdia meria prevalenciu NCD v prípade rôznych druhov a skúma, ako prispievajú rizikové faktory k rozvoju chorôb. Taktiež odporúča stratégie prevencie a intervencie na štyroch vzájomne prepojených úrovniach: individuálna, populačná (stádo), ekosystémová a politická.

Zistenia ukazujú, že znečistenie, strata biotopov, nerovnováha v stravovaní a klimatický stres sú hlavnými faktormi zvyšujúcimi náchylnosť zvierat na chronické ochorenia.

Integrácia zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia

Mataragkovej navrhovaný rámec kombinuje dva doplnkové prístupy: jedno zdravie a ekozdravie. Oba zdôrazňujú prepojenie medzi blahobytom ľudí, zvierat a životného prostredia (aj keď často fungujú samostatne). Ich zlúčením jej model demonštruje, ako genetická zraniteľnosť interaguje s ekologickými a so sociálnymi faktormi a spôsobuje choroby medzi druhmi. Dúfa, že tento interdisciplinárny model podporí jednotnejšie monitorovanie zdravia, ktoré zahŕňa ľudí, zvieratá a prostredie, ktoré majú spoločné.

Takáto spolupráca by mohla pomôcť identifikovať včasné varovné signály chorôb a znížiť chronické choroby vo všetkých formách života na Zemi.

Zdroj: Sci Tech Daily, Risk Analysis

(LDS)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup