Nová štúdia: Vedci vymysleli náplasť, ktorá zistí, či ste v strese

Denisa Koleničová

Obsahuje čip, ktorý sníma množstvo stresového hormónu.

Ilustračná foto s koncpetom úzkosti a depresie. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok, Zdroj: iStockphoto.com

Počas stresovej situácie prechádza človek viacerými fázami. Postupne sa v nich prejavia fyzické aj psychické symptómy, ktoré nakoniec vyvolajú aj zmenu správania. 

Medzi fyzické príznaky patrí napríklad búšenie srdca, nevoľnosť, problémy s trávením, bolesť hlavy, ba dokonca aj dvojité videnie. 

Psychika zase zareaguje zmenami nálad, nedostatkom sústredenia, nervozitou, úzkosťou, panikou či útlmom. 

Na záver sa všetko zmieša a výsledným efektom je to, že človek stratí chuť do jedla alebo sa, naopak, chorobne prejedá, obhrýza si nechty a vo zvýšenej miere konzumuje alkohol či iné drogy. 

Jednotlivé príznaky sú rozličné, líšia sa od jednotlivca k jednotlivcovi, a preto je pre lekára často ťažké určiť, či je hlavným zdrojom príznakov práve stres alebo ide o inú chorobu. 

Dôležitá je hladina kortizolu

To by sa však mohlo čoskoro zmeniť. Podľa článku uverejnenom v odbornom časopise Communication Materials vedci vytvorili čip, ktorý dokáže určiť, ako veľmi je jeho nositeľ v strese, a to vďaka zvýšenej hladine hormónu kortizolu v pote. 

Kortizol je hlavný hormón stresu, ktorý sa vytvára v kôre nadobličiek. 

Štrukturálny model kortizolu na pozadí tabule. Zdroj: iStockphoto.com

Zdroj: iStockphoto.com

Počas stresovej situácie produkujú nadobličky viac stresového hormónu, aby obnovil v tele rovnováhu.

Okrem toho je kortizol dôležitý pre metabolizmus cukrov, zvyšuje odbúravanie bielkovín a podieľa sa aj na štiepení tukov. Pomáha udržiavať krvný tlak v norme a regulovať imunitný systém. 

Čip, ktorý by dokázal presne zaznamenať, ako sa u pacienta menia počas dňa hladiny kortizolu, by lekárom mohol výrazne uľahčiť diagnostiku. 

„Systém, ktorý je spoľahlivý a zároveň nositeľný, môže pomôcť lekárom objektívne určiť, či pacient trpí napríklad depresiou alebo syndrómom vyhorenia, a aj to, či je jeho liečba efektívna,” vysvetlil v tlačovej správe Adrián Ionescu, hlavný autor štúdie. 

„A čo je ešte dôležitejšie, lekári by tieto informácie získali v reálnom čase, čo znamená významný krok vpred v porozumení týchto chorôb.”

Praktická náplasť

Nový čip, by mal byť vsadený do náplasti, ktorú pacientovi aplikuje lekár v ordinácii. 

Náplasť využíva na analýzu malého množstva kortizolu v pote tranzistor, ktorý je vyrobený z grafénu. Ten používa krátke fragmenty DNA, ktoré sa viažu na kortizol, čím hormón priťahujú bližšie k senzoru. 

Vedci veria, že náplasť bude schopná zaznamenávať hladinu kortizolu po celý deň, a tak budú vďaka nej lekári môcť určiť, či má pacient normálnu krivku kortizolu alebo niečo nie je v poriadku. 

„Hladina kortizolu má počas dňa určitý cirkadiálny rytmus. Najvyššia je ráno, približne 30 minút po prebudení, 0,14 – 0,36 µM. Najnižšia hladina je v noci, od 0,083 do 0,36 µM. Stres môže tento rytmus narušiť a má za následok abnormálne zvýšenie hladiny kortizolu,” vysvetľujú vedci vo svojej publikácii. 

Zdravotné problémy súvisia s chronickým stresom

Každý človek zažíva občas stres. Ak však hladina stresu ostane vysoká, nastáva chronický stres, ktorý môže zapríčiniť rozličné zdravotné problémy. 

„Poruchy ako obezita, metabolický syndróm, cukrovka druhého typu, srdcové choroby, alergia, úzkosť, depresia, únavový syndróm a syndróm vyhorenia sú často spojené s dysfunkciami stresových osí,” napísal vedecký tím vo svojom príspevku. 

V ďalších pokusoch chcú vedci vymeniť laboratórium za nemocnicu a otestovať náplasti priamo na pacientoch.

Zdroje: DOI: 10.1038/s43246-020-00114-x

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.