Napriek tomu, že panda veľká patrí do skupiny mäsožravcov, je to bylinožravec, keďže viac ako 99 percent jej potravy tvoria bambusové listy, stonky alebo výhonky.
Pandy veľké majú tráviaci systém vyvinutý pre mäsitú potravu, napriek tomu jedia predovšetkým bambus. Zdroj: iStock.com/Wirestock
Pandy veľké sú známe tým, že zbožňujú bambus, aj keď v skutočnosti majú tráviaci systém vyvinutý pre mäsitú potravu. Vedci zistili, že pandy z juhozápadnej Číny dokážu žrať bambus aj 16 hodín denne, pričom do krvného obehu absorbujú molekuly mikroRNA (miRNA). Podľa štúdie uverejnenej v časopise Frontiers molekula mikroRNA z bambusu pomáha regulovať expresiu génov, čím potenciálne formuje chuťové preferencie a stravovanie pandy.
Tieto molekuly môžu ovplyvňovať zmysly ako čuch a chuť, čo umožňuje pandám vyberať si ten najčerstvejší bambus. Štúdia tiež naznačuje, že molekuly miRNA môžu zohrávať širšiu úlohu v zdraví zvierat, v ich imunite a odolnosti proti ochoreniam. Môžu zasiahnuť aj spôsob, ako sa genetická informácia prenáša v tele pandy, a tým zmeniť jej správanie.
Táto molekula môže formovať fyziologické procesy v tele pánd vrátane rastu, biologických rytmov, správania a imunitných reakcií. Okrem toho sa podieľa na regulácii čuchu, chuti a dopamínu, ktoré súvisia s ich stravovacími návykmi.
Vedci sa domnievajú, že kým mláďa pandy vyrastie, vyvinie si schopnosť vyberať si najčerstvejší a najvýživnejší bambus, čo mu umožní prispôsobiť sa rastlinnej strave.
Pôsobia aj na ich imunitný systém
Molekula miRNA v bambuse sa môže dostať do tela pandy prostredníctvom stravy, vstrebať sa do čreva a dostať sa do krvného obehu, vďaka čomu táto molekula dokáže regulovať, kedy RNA pandy prenáša informácie. To zohráva úlohu pri regulácii expresie jej génov.
Výskumníci sa domnievajú, že keď pandy počas vývinu konzumujú viac bambusu, určité molekuly miRNA sa hromadia, modulujú expresiu génov a pomáhajú pri adaptácii na chuť bambusu. Môžu ovplyvňovať aj čuch, čo pande pomáha vybrať si najčerstvejšie a najvýživnejšie kúsky bambusových rastlín. Preto molekuly miRNA z bambusu uľahčili adaptáciu pandy z mäsožravej stravy na rastlinnú.
Molekuly v bambusových výhonkoch ovplyvňujú čuch pandy a tá si tak môže vybrať tie najvýživnejšie kúsky. Zdroj: iStock.com/Foreverhappy-Mee
Vedci zistili, že pandy rôzneho veku a pohlavia majú v krvi odlišné zloženie genetického materiálu miRNA. V tele pánd môžu zostať len tie molekuly miRNA, ktoré zohrávajú špecifickú úlohu pri regulácii expresie génov, a tie, ktoré nezohrávajú žiadnu úlohu, sa vylúčia. Niektoré molekuly napríklad regulujú reprodukčné procesy, a preto sa môžu nachádzať len v krvi pandy určitého pohlavia alebo veku.
Skutočnosť, že tieto molekuly by mohli prenášať signály z rastlín na zvieratá, môže otvoriť dvere pre štúdium liečby a prevencie ochorení zvierat. Rastlinné molekuly sa môžu podieľať aj na regulácii imunitného systému zvierat, čím sa zvyšuje odolnosť zvierat proti ochoreniam.
Podobne by štúdium zmien vyvolaných rastlinnými molekulami miRNA mohlo pomôcť pri hodnotení a zlepšovaní bezpečnosti potravín rastlinného pôvodu nielen pre zvieratá, ale aj pre ľudí. Na vyvodenie definitívnych záverov o potenciáli miRNA vo všeobecnosti a o účinkoch, ktoré by mohla mať na pandy, je však potrebný ďalší výskum.
Zdroje: SciTech Daily, Frontiers
(RR)
