Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vyhynuté rybárikovce lietajú po 40 rokoch opäť vo voľnej prírode

VEDA NA DOSAH

Deväť týchto zlato operených vtákov má svoj nový domov na odľahlom tichomorskom ostrove Palmyra.

Rybárikovec škoricový. Zdroj: Zoological society of London/ John Ewen

Rybárikovec škoricový. Zdroj: Seaworld San Diego

Na Guame, najväčšom ostrove v súostroví Mariány, ktorý patrí pod USA, sa kedysi vyskytovali očarujúce rybárikovce škoricové (Todiramphus cinnamominus). Invázny hnedý stromový had (Boiga irregularis) však spôsobil, že dnes sú vo voľnej prírode vyhynuté.

Viac ako dve desiatky chovných zariadení pracujú na odchovaní zdravej a sebestačnej populácie. V roku 2024 sa ochranárom podarilo malé víťazstvo. Prvýkrát po 40 rokoch vypustili malú skupinu rybárikovcov do tropických dažďových pralesov atolu Palmyra, kde teraz môžu žiť a voľne lietať.

Mláďa rybárikovca. Zdroj: Thomas Manglona

Mláďa rybárikovca. Zdroj: Thomas Manglona

Pár faktov o rybárikovcoch:

  • Vážia len 55 – 80 gramov.
  • Samce majú čiernozelenú masku okolo očí a fialovomodré krídla, zatiaľ čo samice majú bielu hruď.
  • Často si vyhrabávajú miesta pre svoje hniezda v mäkkých alebo rozpadajúcich sa stromoch.
  • Kladú vajíčka po dvoch a inkubujú ich asi 22 dní.
  • Mláďatá nadobudnú farbu dospelého jedinca už o dva mesiace.
  • Posledný divoký rybárikovec škoricový bol pozorovaný v roku 1988.
  • Na svete je už len 139 týchto vtákov (pozn. red., v roku 2024).

Bez nebezpečenstva

Deväť týchto zlato operených vtákov šťastne priletelo do svojho nového trvalého domova na odľahlom tichomorskom ostrove, na atole Palmyra. Tento koralový atol je súčasťou ostrovov Northern Line Islands a nachádza sa 1600 kilometrov južne od Havaja. Biológovia ho vybrali, pretože na ňom nežijú hady, potkany a iné predátory. Je navyše plne chránený.

Rybárikovce museli prepraviť na atol z Wichity v Kansase. Na ich 14-hodinovej ceste ich sprevádzal veterinár zo Sedgwick County Zoo a špecialista na chov vtákov z Národnej zoologickej záhrady Smithsonian’s a Inštitútu ochrany prírody.

„Atol Palmyra je ideálnym miestom na reintrodukciu týchto nádherných vtákov,“ povedal Alex Wegmann, vedúci vedecký pracovník z organizácie Nature Conservancy. „Je to jeden z najzdravších suchozemských a oceánskych ekosystémov na planéte, nie sú tam invazívne predátory, je starostlivo študovaný a monitorovaný a je plne chránený ako národné útočisko pre divokú zver a TNC rezervácia,“ dodal.

Vajce rybárikovca. Zdroj: Zoological society of London

Vajce rybárikovca. Zdroj: Zoological society of London

Chcú, aby vytvorili vlastnú populáciu

Po prevezení na atol umiestnili štyri samice a päť samcov do veľkých voliér v prírode, aby sa pred tým, ako ich vypustili, niekoľko týždňov aklimatizovali na miestne prostredie. Každého jedinca vybavili malým vysielačom, aby mohol ochranársky tím sledovať jeho aktivitu a polohu, keď sa usadil vo svojom novom domove.

Ochrancovia plánujú každoročne vypustiť ďalšie a ďalšie vtáky, pokým 20 rybárikovcov nevytvorí hniezdne páry a od 80. rokov minulého storočia úspešne neodchová prvého potomka vo voľnej prírode.

Význam zoologických záhrad

Rybárikovce boli pôvodne zaradené do guamského zákona o ohrozených druhoch v roku 1982 pred tým, ako boli následne pridané na americký zoznam ohrozených druhov v roku 1984, ale ich pokles tragicky pokračoval. Oficiálne boli uznané ako vyhynuté vo voľnej prírode po tom, ako bol v roku 1988 spozorovaný posledný voľne žijúci jedinec.

Našťastie niekoľko rýchlo uvažujúcich ľudí venovalo pozornosť zúfalej situácii a ešte v 80. rokoch sa podarilo odchytiť 28 jedincov. O tieto vzácne vtáky sa postarala Asociácia zoologických záhrad a akvárií (AZA) a Ministerstvo poľnohospodárstva Guamu (DOAG). Je dôležité uvedomiť si funkciu zoologických záhrad ako chovných zariadení pri záchrane druhov na pokraji vyhynutia.

Rybárikovce sú veľmi teritoriálne vtáky, a preto je náročné ich chovať v zajatí. Odborníci dúfajú, že ich návrat do voľnej prírody zmierni ich agresivitu.

Experti upozorňujú, že ich skutočným domovom je však Guam. Ak pôjde teda všetko podľa plánu, plánujú vtáky priviesť späť do týchto končín. Ich návrat je totiž životne dôležitý pre obnovenie rovnováhy ostrova.

„Vedci sa zhodli, že zažívame masové vymieranie.”

Vymieranie druhov

Vyhynutie nejakého druhu nie je len hrozbou, ale aj krutou realitou. Vedci sa zhodli, že zažívame masové vymieranie. Predchádzajúce veľké vymierania, napríklad to, ktoré vyhladilo dinosaury, bolo spôsobené katastrofami, ako sú sopečné erupcie, vyčerpanie kyslíka a dopad asteroidu. Každá z týchto udalostí zničila odhadom 70-90 percent vtedajšieho života na Zemi.

Je veľmi riskantné, keď sú všetky jedince, ktoré ostali, umiestnené len na jednom mieste. Udalosti ako prírodné katastrofy, choroby, nedostatočná angažovanosť inštitúcií alebo len náhodná smola, keď sa bude rodiť iba jedno pohlavie, by mohli veľmi rýchlo skoncovať s týmto druhom.

Súčasná kríza je spôsobená ľuďmi, ktorí ničia a fragmentujú biotopy, poháňa ich pytliactvo, nezákonný obchod, nadmerný zber a výrub, zavádzanie nepôvodných a domestikovaných druhov do voľnej prírody. Vplyv majú aj patogény, znečistenie a narušenie klímy.

Stále však existuje nádej na záchranu. Niekoľko druhov zvierat vyhynutých vo voľnej prírode bolo už v minulosti úspešne reintrodukovaných, napríklad vlk červený (Canis rufus), poddruh korytnačky slonej (Chelonoidis hoodensis), kôň Przewalského (Equus ferus przewalskii), kondor kalifornský (Gymnogyps californianus), oryx arabský (Oryx leucoryx), fretka čiernonohá (Mustela nigripes), ryby Zoogoneticus tequila či Acanthobrama telavivensis a iné.

Zdravý a bezpečný chov hocijakého druhu v zajatí si vyžaduje obrovskú prácu, zdroje, koordináciu a dlhodobý záväzok. Na konci ale môže čakať jedinečná odmena.

Zdroj: News Mongabay, Forbes, ForbesSeaworld

(JM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup