Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Medzinárodný deň mačiek: nie sú to asociáli, vnímajú stratu iného domáceho miláčika

Justína Mertušová

8. augusta si pripomíname jedných z najbližších štvornohých priateľov ľudí – oslavujeme Medzinárodný deň mačiek.

Mačka v byte. Zdroj: iStockphoto.com

Mačka v byte. Zdroj: iStockphoto.com

8. augusta si pripomíname jedných z najbližších štvornohých priateľov ľudí – oslavujeme totižto Medzinárodný deň mačiek. Na svete si ho pripomíname od roku 2002 a jeho cieľom je vyzdvihnúť ich jedinečnosť a prínos pre ľudí už po niekoľko tisíc rokov.

Napriek tomu, že týmto chlpatým elegantným stvoreniam prischla nálepka nezávislosti a sebestačnosti, ukrýva sa v nich aj dávka spoločenskosti. Hoci v porovnaní so psami nebolo sociálne správanie mačiek tak intenzívne študované, mačky domáce sú oveľa sociálnejšie, ako sme si pôvodne mysleli. Vedeli ste, že dokonca vykazujú prvky empatie?

Podľa nového výskumu prejavujú mačky známky smútku po smrti iného domáceho maznáčika v tej istej domácnosti. Prekvapujúco nemusí byť týmto iným zvieraťom iba mačka, reagujú tak aj pri psovi. Tím stojaci za štúdiou uviedol, že ich zistenia spochybňujú názor, že mačky sú antisociálne, a naznačujú, že pociťujú psychologickú skúsenosť zo straty.

Mačky si prejavujú náklonnosť. Zdroj: iStockphoto.com

Mačky si prejavujú náklonnosť. Zdroj: iStockphoto.com

Mačky naše každodenné

Podľa vedcov pochádzajú mačkovité šelmy s veľkou pravdepodobnosťou z prastarého druhu civetiek. Približne pred dvadsiatimi miliónmi rokov sa na našej planéte začali objavovať prvé mačkovité šelmy ako toskánsky lev, rysy, gepardy, tigre a jaguáre. Postupne sa začali vyvíjať aj menšie druhy divej mačky, manul a Martelliho divá mačka. Práve Martelliho divá mačka je priamym predchodcom moderných malých divých mačiek, z ktorých sa neskôr vyvinuli nami známe zdomácnené mačky.

Ľudia si mačku domestikovali 4000 – 2000 rokov pred naším letopočtom. Podľa archeologických nálezov sa odborníci domnievajú, že v Ázii boli mačky v blízkom kontakte s ľuďmi dokonca o tisícročie skôr.

Puto medzi ľuďmi a mačkami sa upevňovalo vďaka ich bystrému zraku a výborným loveckým inštinktom, keď mohli pôsobiť v úlohách ochrancov obilia a iných zásob pred nechcenými hlodavcami. V starovekom Egypte lovili dokonca hady a škorpióny. Okrem iného ich Egypťania mumifikovali a predávali, aby si ich ľudia mohli kúpiť a obetovať bohom.

20. storočie bolo pre mačku domácu neuveriteľným obdobím zmien. Prechod z vonkajšieho prostredia do vnútorného bol kľúčovým zlomom, keď sme ich začali považovať za domácich miláčikov a a keď sa stali členmi rodiny, za ktorými sa nám po ich odchode naozaj cnie.

Strata bolí aj zvieratá

Smútok je v živočíšnej ríši známym fenoménom. Slony, delfíny či šimpanzy majú rôzne typy komplexného správania, ako je napríklad stráženie tela spoločníka po smrti. Nedávna štúdia talianskych vedcov naznačila, že tento jav sa vzťahuje aj na psy, ktoré zmenia svoje správanie, keď v domácnosti zomrie iný pes. Pri mačkám by podobné správanie však nikto nečakal.

Americká štúdia, publikovaná v časopise Applied Animal Behavior Science, skúmala 452 domácností s mačkami, ktoré nedávno zažili stratu iného spoločenského zvieraťa. Vedci pozorovali vzorce ich správania po tejto udalosti. Dve tretiny úmrtí patrili mačkám, zatiaľ čo zvyšok boli psy.

Vedci zistili, že niektoré mačky prestali po strate člena domácnosti jesť, menej sa hrali, vydávali rôzne zvuky a trávili dlhší čas spánkom. Čas, ktorý trávili zvieratá spolu pri každodenných činnostiach, predpovedal väčšiu mieru správania podobajúceho sa na smútok a strach.

Mačka ako domáci miláčik. Zdroj: iStockphoto.com

Mačka ako domáci miláčik. Zdroj: iStockphoto.com

Vyzerali tiež, že hľadajú stratené zvieratá. Čím dlhšie žila mačka so zosnulým zvieraťom, tým viac si vyžadovala pozornosť ľudí. Toto správanie trvalo týždne, niekedy až mesiace po úhyne druhého tvora.

Autori uvádzajú, že ide len o druhú známu štúdiu, ktorá skúmala reakcie mačiek domácich na smrť iného domestikovaného zvieraťa a odhaľuje, že mačky vykazujú zmeny správania podobné smútku, rovnako ako psy. Autori štúdie poukázali i na to, že empiricky merať smútok pri nehumánnych zvieratách je náročné.

Ďalší výskum je z pohľadu odborníkov potrebný na to, aby mohli potvrdiť, či majitelia premietajú svoj vlastný smútok na prežívajúcich zvieracích spoločníkov alebo či môžu mačky po strate zvieracieho priateľa pociťovať smútok.

Zdroj: PetMD, PlantbasedNews, Felisslovakia, DOI: 10.1016/j.applanim.2024.106355, The Guardian

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky