Rastlina je zdrojom vápnika, mangánu, železa. Jej silica obsahuje flavonoidy s antioxidačnými, protizápalovými a antivírusovými vlastnosťami.
Kôpor voňavý, jednoročná aromatická bylina, pochádza z oblasti Stredozemného mora a zo západnej Ázie. Zdroj: iStockphoto.com
S kôprom sa najčastejšie stretávame pri príprave nálevu na konzerváciu uhoriek. Jeho kulinárske využitie je však rozsiahlejšie. Nasekaný alebo celý ho pridávame do polievok, omáčok, dusených pokrmov, mäsových jedál, vhodný je i pri príprave rýb, cestovín, vajec a šalátov. Okrem toho, že je vynikajúcou aromatickou bylinkou, poskytuje celý rad neuveriteľných zdravotných výhod.
História a etymológia
Kôpor má v mnohých krajinách dlhú históriu. Najstarší známy záznam o kôpre ako liečivej byline má viac ako 5 000 rokov a pochádza z Egypta. Výnimočné postavenie medzi dochovanými starovekými písomnými pamiatkami zaujíma staroegyptský lekársky papyrus, nazvaný podľa nemeckého egyptológa Georga Moritza Ebersa (*1837 – †1898). V pozoruhodnom dvadsaťmetrovom Ebersovom staroegyptskom dokumente je uvedené, že kôpor sa odporúčal na bolesti hlavy a rozširovanie ciev. Papyrus je datovaný do deviateho roku vlády faraóna Amenhotepa I. (*1525 – †1504 pred n. l.), pričom zaznamenáva v hieratickom písme 877 prípadov chirurgických, interných, močových, stomatologických, očných a kožných ochorení a opisuje liečenie popálenín a uhryznutie hadom.
Už okolo roku 3000 pred n. l. kôpor vo svojich záhradách pestovali Babylončania. Používali ho aj Gréci, ktorí pálili lisovaný olej s kôprovou arómou vo svojich obydliach a používali ho dokonca na prípravu vína. Grécky lekár Dioskorides (*40 – †90) predpisoval kôpor na liečenie pacientov tak často, že sa niekoľko storočí táto liečivá rastlina označovala Dioskoridova bylina.
Rimania si počas slávností dávali na hlavy kvitnúce vetvičky kôpru. Gladiátori si ako profesionálni bojovníci silicou z kvetov natierali údy, a tak si posilňovali svalstvo pred zápasmi na život a na smrť. Kôpor bol prvým známym dopingom profesionálnych atlétov, rastliny kôpru si údajne pridávali do všetkých jedál. Odporúčal sa aj hysterickým ženám do kúpeľov a vyrábala sa z neho povestná masť anethine na vredy a koliky.
Vďaka vydávaniu písomných kráľovských nariadení, kapitulárií kráľa Frankov a cisára Západu Karola I. Veľkého (*742 – †814), sa pestovanie kôpru (rovnako ako fenikla) rozšírilo do všetkých cisárskych záhrad. V ľudových poverách kôprové vetvičky zaháňali démonov. Spájajú sa s nimi najmä príbehy okolo svadobných obradov.
Nálev z plodov kôpru sa stal obľúbeným prípravkom liečiteľov anglických kolonistov a neskôr osadníkov Severnej Ameriky, ktorí ho aplikovali na detské koliky, zlé trávenie, bolesti žalúdka, kašeľ a nespavosť.
Anglický názov dill pochádza zo starého nórskeho jazyka slova dilla, čo znamená utíšiť a upokojiť. Vedecké rodové pomenovanie kôpru vzišlo z gréckeho anethon, odvodeného z aemi, teda v preklade dýcham.
Výskyt a opis
Kôpor voňavý (Anethum graveolens L.), jednoročná aromatická bylina, pochádza z oblasti Stredozemného mora a zo západnej Ázie. Je 30 centimetrov až 1 meter vysoká a má popolavosivú ryhovanú, rozkonárenú a dutú stonku. Dolné listy sú stopkaté, trikrát alebo štyrikrát perovito strihané, horné s pošvami perovito strihanými so segmentmi nitkovito čiarkovitými a 30 až 50 okolíkmi bez obalov na dlhých stopkách. Plodmi sú širokokrídle vajcovité a sploštené dvojnažky. Zrelé sú hnedej farby. Celá rastlina aromaticky vonia. V súčasnosti sa vo voľnej prírode vyskytuje už len ojedinele. Pestuje sa však takmer po celom svete v záhradách a na poliach predovšetkým ako významná korenina a zelenina. Najlepšie sa jej darí na chránených slnečných miestach. Obľubuje hlinito-piesočnatú pôdu. Môže sa kultivovať aj v črepníkoch.
Zber, sušenie a skladovanie
Predmetom zberu sú najmä plody kôpru, nesprávne označované za semená, fructus anethi, získavané vytrasením z odrezaných okolíkov, z ktorých tretina je v júli až auguste zrelá, teda žltohnedej farby. Zbiera sa aj vňať, herba anethi, tá sa odrezáva pred kvitnutím (v júni až júli). Suší sa rýchlo, najlepšie pri teplote 30 až 35 stupňov Celzia.
Najvhodnejšie je robiť zber skoro ráno, keď sú rastliny ešte zarosené. Vňať sa kosí priebežne, a to tesne pred kvitnutím. Plody sušením strácajú len málo hmotnosti, vňať však až 85 percent, pomer zosušenia je 7 : 1. Časti pozbieraných a vysušených rastlín sú olejnaté, treba ich starostlivo skladovať a chrániť pred svetlom a vlhkom.
Kôpor môžeme použiť v čerstvej, sušenej, ale i mrazenej forme. Napriek tomu, že pri vysokom chlade menia niektoré prírodné látky svoju štruktúru, stále si dokáže zachovať dostatok arómy a chuti. Bylinu po jej priamom zbere stačí umyť, usušiť a uložiť na papierovú utierku na hodinu do mrazničky. Kôpor potom vložíme do vrecúška, z ktorého vytlačíme vzduch a môžeme na dlhšie obdobie skladovať v mraze.
Nutričná hodnota a aktívne látky
Sto gramov čerstvej kôprovej vňate má 103 kJ a obsahuje 2,33 g bielkovín, 7,5 g sacharidov, 0,2 g tukov a 4,09 g vlákniny. Okrem toho je bohatým zdrojom vitamínov A, B1, B2, B3 a C a minerálnych látok – vápnika, horčíka, mangánu, medi, zinku a železa.
Obsah silice v plodoch sa pohybuje od 1,75 do 5,8 %. Jej kvalitatívno-kvantitatívne zloženie závisí od viacerých faktorov, a to od odrody, zloženia pôdy, počasia, dátumu výsevu a zberu a spôsobu sušenia. Vysoká kvalita kôprovej silice závisí predovšetkým od vysokého obsahu karvónu (> 30 %). Hlavnými komponentmi sú karvón (49,5 % – 67 %), limonén (23 % – 46,3 %) a α-felandré (8 % – 15 %). Silica sa vyskytuje predovšetkým v plodoch a menej vo vňati. Prchavé oleje patria do skupiny chemoprotektívnych potravín, ktoré dokážu neutralizovať niektoré typy karcinogénov. Okrem toho bylina obsahuje aj organické kyseliny, amíny, flavonoidy a karotén.
Uplatnenie a účinky na zdravie
Vňať slúži na kuchynské a potravinárske (konzervárenské) účely, pridáva sa do zmesí sušenej zeleniny a podobne. Silica z plodov sa používa v kozmetike (mydlárstve), likérnictve aj vo farmácii.
Dokázaným liečebným účinkom kôpru je tlmenie kašľa. Používa sa pri chorobách obličiek, obklady z kôpru aplikujeme na lepšie hojenie rán, vo forme čaju rastlina podporuje kvalitnejší spánok a detoxikuje organizmus, lieči nachladnutie, posilňuje imunitu, pomáha pri tvorbe mlieka u dojčiacich žien, odvodňuje telo, čistí močové cesty a obličky, podporuje pravidelné vyprázdňovanie, odstraňuje migrénu a mineralizuje kosti, čím podporuje ich pevnosť, ako aj zdravie kĺbov. Okrem toho pôsobí ako prevencia proti osteoporóze, lieči kožné poranenia a ochorenia, upokojuje nervový systém, účinkuje proti poštípaniu hmyzom, pomáha predchádzať morskej chorobe a nevoľnostiam pri cestovaní, dokáže tlmiť niektoré typy bolesti hlavy, znižuje stres a krvný tlak. Žuvanie kôprových plodov zastavuje čkanie.
Receptár
Kôprový čaj, vhodný na celkové posilnenie organizmu, si pripravíme z jednej polievkovej lyžice rozdrvených alebo pomletých plodov, ktoré prelejeme šálkou vriacej vody a po 10-minútovom lúhovaní scedíme. Pijeme dve až tri šálky denne približne 20 minút po jedle.
Pohár záparu z rozdrvených kôprových plodov alebo dve šálky vňate sa odporúčajú vypiť, ak chceme predísť problémom počas cestovania alebo stlmiť niektoré druhy bolesti hlavy.
Čaj pre deti pripravíme z polovice lyžičky plodov, ktoré zalejeme šálkou vriacej vody. Po vylúhovaní sa podáva po lyžičkách.
Proti nespavosti zalejeme desať gramov plodov štvrťlitrom vriacej vody a vypijeme večer, asi hodinu pred spaním.
V zmesiach je kôpor vhodný napríklad pri duševnom nepokoji. Zápar pripravíme z dvoch dielov kôprového a anízového semena a jedného dielu úborov rumančeka. Pripravený zápar sa pije osladený medom dva razy denne, ráno a večer.
Šťava z čerstvej vňate sa môže použiť pri liečbe hemoroidov. Konzumácia zelenej vňate má vplyv na zlepšenie zraku. Ak cítite po namáhavom pracovnom dni za počítačom únavu a nepríjemný tlak v očiach, priložte si na 20 minút na oči zelené kôprové lístky na navlhčenom vatovom tampóne.
Pozor pri psychiatrických diagnózach
Treba upozorniť na skutočnosť, že kôpor môže pri nesprávnom používaní poškodiť naše zdravie. Konzumácia vo vysokom množstve zvyšuje citlivosť na slnko. Pozor by si mali dať aj ľudia so psychiatrickými diagnózami, ktorí užívajú lítium.
Použitá literatúra
Ahl Hah S., Ea, O. 2016: Essential Oil Content and Chemical Composition of Eight Dill (Anethum graveolens L) Cultivars Cultivated under Egyptian Conditions. In: International Journal of Pharmacy and Pharmaceutical Sciences, Vol. 8, Iss. 5, p. 227-231
Castleman, M. 2004: Velká kniha léčivých rostlin. 1. vydanie, Columbus, s.r.o., Praha, ČR, 636 s., ISBN: 80-7249-177-6
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
Rystonová, I. 2007: Průvodce lidovými názvy rostlin i jiných léčivých přírodnin a jejich produktů. Praha: Academia, 380 s.
Schilcher, H., Kammerer, S. 2003: Leitfaden Phytotherapie. 2. Auflage, Urban & Fischer. Munchen, Jena, Deutschland, 998 s.
(af)
