Ako je už zvykom, na vianočnom stole bude aj v tomto roku mnohým z nás rozvoniavať bylinkový čaj. Či už bude mätový, kamilkový, z materinej dúšky, medovky lekárskej alebo z iných obľúbených liečivých byliniek, určite nás príjemne zahreje a navyše podporí aj trávenie po výdatnej štedrej večeri.
Liečivé bylinky majú na Slovensku dlhoročnú pestovateľskú tradíciu. Využívali sa na lekárske, kulinárske, kozmetické, ale aj spirituálne a ochranné účely. Mali tiež okrasnú funkciu a svoje použitie našli aj vo veterinárnej medicíne. Najčastejšie sa využívajú ich kvety alebo korene, listy, ale používa sa aj kvitnúca vňať – herba, semená, kôra a ďalšie časti rastlín. Bylinky rastú vo voľnej prírode. Naši predkovia ich pestovali v záhrade, na poliach, alebo v črepníkoch a tým mali poruke zelenú bylinkovú lekáreň. Ideálne je, keď môžeme bylinky použiť čerstvé, avšak na zimné obdobie si ich nasušíme do zásoby.
Bylinky používame vnútorne, najčastejšie vo forme čajov, odvarov, záparov a tinktúr alebo ich aplikujeme zvonka ako oleje, masti, obklady, liečivé kúpele či liehové výťažky na potieranie, mazanie a masáž. Liečivými účinkami sa vyznačujú najmä kvety, listy a plody bylín, ale liečiť môžeme aj kôrou niektorých drevín (lipa, breza, hloh, dub). V závislosti od regiónu sa často do pokrmov zapekali aromatické bylinky, napríklad pažítka, cibuľa, cesnak, chren, za účelom ochrany zdravia všetkých členov hospodárstva.
Pestovanie liečivých rastlín na políčkach VÚRV NPPC v Piešťanoch
V Európe je známych 1000 druhov liečivých rastlín, 800 druhov sa používalo v tradičnom ľudovom liečiteľstve. Na Slovensku sa v oficiálnej medicíne v súčasnosti používa 150 druhov domácich a 70 druhov rastlín s liečivými účinkami z dovozu. Ich pestovanie závisí aj od dopytu a ponuky.
Génová banka Slovenskej republiky v Piešťanoch má kapacitu 50 tisíc vzoriek semien. V súčasnosti je tam uložených 22 900 vzoriek z 332 genetických zdrojov v aktívnej kolekcii, ktorú tvorí 168 druhov zo 107 rodov. V pracovnej kolekcii je 757 genetických zdrojov vrátane duplikátov. Ide hlavne o strukoviny, obilniny, technické plodiny, ovocné druhy, ako aj liečivé rastliny a pseudoobilniny. Pracovné políčka Výskumného ústavu rastlinnej výroby NPPC v Piešťanoch, na ktorých pestujú liečivé rastliny, obdivujú záhradkári i ďalší návštevníci počas Dní otvorených dverí, Noci výskumníkov alebo školských exkurzií.
Ing. Iveta Čičová, PhD.
Národnou kurátorkou pre genetické zdroje liečivých rastlín v Génovej banke SR je Ing. Iveta Čičová, PhD., ktorej úlohou je zachovať pre budúce generácie semená liečivých rastlín v životaschopnom stave, čo znamená, že musia mať zachovanú klíčivosť, aby boli klíčivé aj o 10 aj o 50 rokov. Je to súčasť tzv. kultúrneho dedičstva.
Pozitívnou správou pre Slovensko je, že plochy na pestovanie liečivých rastlín sa zvyšujú. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v roku 2008 pestovali bylinky na ploche 622 hektárov a v roku 2017 už na ploche 2 880 hektárov. Ďalšie pestovateľské plochy sa nachádzajú v rodinných záhradkách a u malopestovateľov. Pestovateľské plochy liečivých rastlín sa menia v závislosti od ročníkov a podmienok pre pestovateľov.
Z 35 rôznych druhov liečivých bylín, ktoré predstavila v rámci svojej prezentácie lng. Iveta Čičová, PhD., vyberáme aspoň niektoré. Informácie o ostatných bylinkách budeme publikovať priebežne.
Alchemilka obyčajná je trváca liečivá bylina. Z podzemku vyrastá ružica dlhostopkatých, laločnatých, prízemných listov a niekoľko vzpriamených, 10 – 50 cm vysokých stoniek. Kvietky sú drobné, zelené až žltozelené. Zberá sa vňať alebo iba prízemné listy, suší sa do 40°C. Účinné látky: triesloviny, horčiny, silice, organické kyseliny. Používa sa pri poruchách trávenia, hnačkách, ženských ochoreniach, pri silnej menštruácii, posilňuje maternicu pred pôrodom, urýchľuje hojenie rán, lieči kožné ochorenia.
Betonika lekárska Betonica officinalis L., čeľaď hluchavkovité, ľudové názvy: bukvica, betonia, bukovica. Trváca bylina, vysoká 20 – 60 cm. Z podzemku vyháňa ružicu prízemných listov, kvety ružové až purpurovočervené dlhé 8 – 15 mm, kalich je 5 – 7 mm dlhý, zvončekovitý v klasovito usporiadaných praslenoch. Zberá sa vňať na začiatku kvitnutia. Účinné látky: triesloviny, silica, horčiny, flavonoidy. Používa sa pri chorobách dýchacej sústavy (zahlienenie, kašeľ), pri zápale močových ciest a tráviacej sústavy, na nervové poruchy, zvonka ako obklad na opuchliny a rany.
Čakanka obyčajná Cichorium intybus L., čeľaď čakankovité. Čakanka je trváca rastlina. Z jej vretenovitého, rozkonáreného bledožltého koreňa vyrastá v prvom roku prízemná ružica perovito zárezových listov. Kvety majú v priemere asi 4 cm. Je medonosná. Zberá sa vňať a koreň. Koreň sa zbiera v marci alebo od septembra do októbra. Účinné látky: silica, cichorín, triesloviny, cukry. Použitie: pri chorobách tráviacej sústavy, pečene, pri zápche, pri nervovej únave.
Kostihoj lekársky Symphytum officinale L., čeľaď borákovité, ľudový názov: medunica, svalník, čierny koreň. Je trváca rastlina dorastajúca do výšky 30 až 100 cm s hrubým sliznatým podzemkom. Na povrchu je černastý, vnútri biely. Štvorhranná drsná stonka s vajcovito kopijovitými a chlpatými listami. Zberá sa koreň v jeseni po zožltnutí listov alebo skoro na jar, listy a vňať. Účinné látky: sliz, triesloviny, škrob, alkaloidy, silica. Použitie: na liečbu kostí, obklady pri zápaloch kože, ekzémoch, gangrénach.
Medovka lekárska Melissa officinalis L., čeľaď hluchavkovité, ľudové názvy: melisa, včelník, meduň, citrónová zelina. Trváca bylina, rozkonárený ker vysoký 30-80 cm, kvety sú biele až žlté. Môže sa siať priamo zo semena (marec – apríl), ale výhodnejšia je výsadba priesad (druhá dekáda mája). Medovka potrebuje hlinito-piesočnaté až hlinité pôdy, humózne, má vyššie nároky na teplo. Povolená je odroda Citra. Zberá sa vňať tesne pred kvitnutím, dva až trikrát za rok, suší sa do 35°C. Najčastejšie použitie je pri nervových ochoreniach, sedatívum, na uvoľnenie kŕčov, v kozmetike, v potravinárstve.
Pamajorán obyčajný Origanum vulgare L., čeľaď hluchavkovité, ľudové názvy: dobrá myseľ, sobotka, divý majorán. Môže sa siať priamo (marec – apríl) alebo výsadbou priesad. Nie je náročný na pôdu, pestuje sa na zásaditých a výhrevných pôdach. Založenie porastu: výsev skoro na jar do riadkov 0,5 m, alebo priesady do sponu 0,5 x 0,3 m. Zberá sa kvitnúca vňať, suší sa pri teplote do 35°C. Na klíčenie v laboratórnych podmienkach potrebuje 20°C a svetlo, klíči po 14 dňoch. Československá povolená odroda nie je. Využíva sa ako korenina, na liečbu respiračných ochorení – dlhotrvajúci suchý kašeľ, pri vyčerpanosti, na ochorenia nervovej sústavy, metabolické poruchy.
Ing. Iveta Čičová, PhD., vystúpila vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE – Vianočný špeciál
S témou Liečivé rastliny, bylinky, čaje… nielen na Vianoce vystúpila odborníčka na pestovanie liečivých rastlín, vedkyňa a výskumníčka Ing. Iveta Čičová, PhD., vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE – Vianočný špeciál dňa 13. decembra 2018 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave. Vo svojom vystúpení upriamila pozornosť účastníkov na najznámejšie byliny, ktoré používali naši predkovia v ľudovom liečiteľstve a zachovali sa dodnes aj vďaka ich šľachteniu.
Ing. Iveta Čičová, PhD., pôsobí vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby NPPC v Piešťanoch a je národnou kurátorkou pre genetické zdroje liečivých rastlín v Génovej banke Slovenskej republiky v Piešťanoch. Vo svojej vedeckovýskumnej práci sa zaoberá zachovaním slovenského genofondu liečivých rastlín a pseudoobilnín pre budúce generácie vrátane zhromažďovania, hodnotenia, množenia a výskumu liečivých rastlín.
Prednáška bola spojená s praktickou ukážkou liečivých rastlín, prehliadkou vzorkovnice semien genetických zdrojov liečivých rastlín, ako aj s malou ochutnávkou tradičných vianočných bylinkových čajov a koláčikov z levandule a mäty piepornej.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay (suju)
Ostatné obrázky sú z prezentácie Ing. Ivety Čičovej, PhD.