Ekológ Mgr. Ladislav Pekárik, Ph.D., je samostatným vedeckým pracovníkom Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied. Pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Zameriava sa najmä na výskum ekológie rýb, evolučnej ekológie rastlín a živočíchov a nepôvodných organizmov. V súčasnosti sa intenzívne venuje výskumu a ochrane dunajských jeseterov.
Pracujete v Centre biológie rastlín a biodiverzity SAV. Mohli by ste nám priblížiť, čo je obsahom vašej práce?
Práca vedca na Slovensku nie je len o vede. Je to aj o rôznych povinnostiach, ktoré vyplývajú z manažovania a získavania projektov. Občas mám pocit, že týmto suplujeme prácu iných, naviac často na to nemáme adekvátne vzdelanie. Pri mojom vedeckom zameraní zbierame údaje v teréne počas vegetačnej sezóny v závislosti od otázky, ktorú riešime. Paralelne iné údaje vyhodnocujeme a snažíme sa publikovať a získavať nové projekty.
Mnoho ľudí si myslí, že mojou prácou je chodiť na ryby a lovím ich na udicu, a tým mám skvelú prácu. No naše zbery sa získavajú inými štandardnými metódami, najčastejšie elektrickým agregátom alebo do sietí. Cez deň sa snažíme navštíviť čo najviac lokalít, no často to nie je viac ako 4 až 5. Čas strávený na lokalite závisí od otázky, ktorú riešime. Večer si človek uvedomí, že poriadne ani nejedol, na obedy často nie je čas. Jesetery sa, naopak, najlepšie lovia v noci, čiže je potrebné dospať deficit a potom cesta späť.
Boli ste zodpovedným riešiteľom projektu Manažment a ochrana dunajských jeseterov, ktorým ste sa zaoberali v Botanickom ústave SAV. Aké závery vyplynuli z tohto projektu?
O jeseteroch v našom úseku Dunaja, konkrétne o poslednom z nich – o jeseterovi malom – sme nemali takmer žiadne informácie. Vedeli sme len, že jeho populácia klesá, aj keď sa vcelku intenzívne umelo podporuje vysádzaním. Čiže v prvom kroku nás zaujímalo, v akom stave populácia je. Na základe reportovaných úlovkov sme zistili, že populácia jesetera malého starne, lovia sa stále ťažšie jedince a evidentne chýbajú tie mladšie. Pozreli sme sa aj na efektivitu vysádzania a označili sme 1270 rýb počas viacerých rokov. Spätne sme získali záznamy o troch rybách a jedna z nich sa našla v žalúdku sumca. Čiže efektivita umelého vysádzania ostáva otázkou.
V druhom kroku sme chceli identifikovať niektoré kľúčové habitaty, čo sa nám čiatočne podarilo. Taktiež sa nám podarilo popísať základné migračné vzory jesetera malého. Pozreli sme sa aj na genetickú štruktúru divokej populácie, ako aj vysadzovaných jedincov. Potvrdilo sa, čo sme očakávali, vysádzané jedince majú nižšiu genetickú variabilitu, čo môže pôvodnú populáciu ešte viac oslabiť.
Mgr. Ladislav Pekárik, PhD., prednášal v rámci TVT 2019 aj o jeseteroch
Výskumu a ochrane dunajských jeseterov sa venujete naďalej. Aké je konkrétne zameranie vašich ďalších projektov?
V ďalšom projekte chceme pokračovať v mapovaní dôležitých habitatov jesetera malého v Dunaji. Cieľom tohto nadnárodného projektu je vytvoriť spoločnú platformu na otvorenie migračných koridorov v povodí Dunaja. Identifikovali
sme už základné stratégie a manažmentové plány a začíname napĺňať informačný systém na podporu migrujúcich rýb. V inom projekte sa snažíme o obnovenie populácie jesetera malého v Dunaji v úseku Bratislava – Viedeň. Plány na ďalšie projekty sú, chceli by sme posilniť populáciu jesetera malého novým, inovatívnym spôsobom, ktorý sme už úspešne otestovali v umelých podmienkach.
Ktoré druhy rýb sa chovajú na Slovensku?
Na Slovensku sa najbežnejšie chovajú kapry alebo pstruh. Popri kaproch sa chovajú dravce, ako aj ďalšie sprievodné druhy rýb. S využitím teplých banských vôd na Hornej Nitre sa chová sumček africký, ktorý by našu zimu neprežil.
V súvislosti so súčasným stavom životného prostredia, akú vidíte prognózu chovania a konzumovania zdravých rýb?
Zdravé ryby súvisia najmä s kvalitou vody. Ak nie je voda znečistená, ryby sú kvalitné. Na Slovensku sa síce kvalita vody vo väčšine vodných tokov výrazne zvýšila, no stále máme problematické oblasti, ktoré sú znečisťované najmä zo starých environmentálnych záťaží. Ide napríklad o znečistenie povodia Laborca a tým aj Zemplínskej Šíravy polychlórovanými bifenylmi, znečistenie stredného toku Nitry ťažkými kovmi, či problémy s ťažkými kovmi v Orave. Paradoxne slovenský úsek Dunaja má vysokú kvalitu vody, aj keď to na prvý pohľad nevyzerá. Čiže prognóza závisí od toho, ako sa vysporiadame so starými environmentálnymi záťažami a so súčasným znečistením životného prostredia i celkovým stavom krajiny.
Na vianočnom stole na Slovensku je tradičnou rybou kapor. Ktoré ryby sú ešte obľúbené?
Nie som si istý, či je kapor najbežnejšou vianočnou rybou. Často sa objavuje rybie filé. Ja preferujem iné ryby ako je kapor, v posledných rokoch mávame pražmu.
V ktorých ďalších krajinách majú takisto ryby na vianočnom stole?
Nie som odborník na vianočné jedlá vo svete. Rybu je možné očakávať v krajinách s kresťanskou tradíciou, je to najmä v okolitých krajinách. V iných krajinách, ako je Taliansko alebo Francúzsko, majú aj morské plody.
Aké množstvo rýb konzumujú Slováci v porovnaní s európskym priemerom?
V poslednej štatistike Európskej komisie je priemer pre Európsku úniu 25,1 kg konzumovaných rýb na obyvateľa. Na Slovensku je to len 8,2 kg, no aj okolité krajiny sú hlboko pod priemerom.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT
