Laboratórium environmentálnej a potravinovej mikrobiológie v Ústave molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied sa zaoberá potravinovým a historickým kultúrnym dedičstvom. Vedúcim laboratória je Dr. Domenico Pangallo, DrSc.
Pri skúmaní potravinového dedičstva sa laboratórium zameriava na detekciu potravinových patogénov molekulárnymi metódami, detekciu nedeklarovaných zložiek v potravinách pomocou DNA analýzy a charakterizáciu autochtónnej mikroflóry v tradičných slovenských potravinách. Pri historickom kultúrnom dedičstve sa zameriavajú na prieskum mikroflóry biodegradujúcej umelecké objekty, štúdium biodegradačných aktivít, analýzu archívnych dokumentov a stratégie konzervovania.
Dr. Domenico Pangallo, DrSc., bol hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne
Môže chutiť kultúrne dedičstvo?
Potravinové výrobky sú takisto dôležitým prvkom nášho kultúrneho dedičstva a tradícií. Bryndza a víno majú na Slovensku dlhú históriu so svojimi typickými chuťami a arómami. Bryndza mala veľký komerčný úspech vo Viedni v priebehu 19. storočia pod názvom syr Liptauer. Slovenské vína boli považované za vysoko kvalitné, napríklad jedným z obľúbených vín Márie Terézie bola Frankovka z Rače.
Čo je kultúrne dedičstvo?
Kultúrne dedičstvo je vyjadrením spôsobov života rozvíjaných komunitou a odovzdáva sa z generácie na generáciu, vrátane zvykov, praktík, miest, predmetov, umeleckého vyjadrenia a hodnôt. Kultúrne dedičstvo hovorí o našej identite ako Slovákov, ale aj ako Európanov. Kultúrne dedičstvo inšpiruje aj umelecké diela súčasnosti.
Mikrobiologické metódy
Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky
Dr. Pangallo okrem iného uviedol, že pri rekonštrukcii Bratislavského hradu v roku 2013 archeológovia našli v podzemí keltské a rímske stavby, ktoré patria medzi najstaršie v strednej Európe. Rímska republika sa v 1. storočí pred naším letopočtom rozprestierala po Alpy, svoje provincie mala hlavne v mediteránskej oblasti. Prítomnosť takýchto architektúr severne od Álp je málo známa. V tejto súvislosti Dr. Pangallo poznamenal, že k origininálnemu nálezu nemá verejnosť prístup, pretože je na ňom betónová doska. Nevie, kto sa rozhodol takýmto spôsobom ochrániť toto kultúrne dedičstvo. Odkryté keltsko-rímske stavby majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu.
Keltsko-rímsky nález na Bratislavskom hrade
O kultúrne dedičstvo sa treba starať
Kultúrne dedičstvo je všade okolo nás – aj v kine. Mikroorganizmy reprezentujú nebezpečenstvo pre filmy aj fotografický materiál a sú hlavnou príčinou poškodenia tohto krehkého materiálu kultúrnej hodnoty. V Slovenskej národnej knižnici v Martine sú napr. veľmi pekné pergameny. Kultúrne dedičstvo na Slovensku sa však spája s plesňou.
Historické dokumenty z pergamenu a papiera
Mikrobiálne komunity je možné študovať dvoma rôznymi stratégiami – kultivačne závislou a kultivačne nezávislou. Pri kultivačne závislej stratégii je dôležité určenie vhodných podmienok pre izoláciu a kultiváciu čo možno najviac druhov mikroorganizmov. Kultivačne nezávislá stratégia používa metódu molekulárnej biológie založenej na analýze nukleových kyselín.
Analyzujú nielen predmety, ale aj prostredie, lebo čo je v prostredí, môže byť aj tam a môže kontaminovať predmet. Pre exponáty je dôležitá dobrá klimatizácia. Treba ju však čistiť.
Dr. Domenico Pangallo, DrSc. sa podieľal na analýze múmie grófky Žofie Šerédiovej (Serédyovej) z Krásnej Hôrky.
Tému Kultúrne dedičstvo a mikroorganizmy – škodcovia alebo pomocníci? prezentoval Dr. Domenico Pangallo, DrSc., v Bratislavskej vedeckej cukrárni dňa 22. mája 2018 o 9.00 hod. Podujatie pre stredoškolákov zorganizovalo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR.
Dr. Domenico Pangallo, DrSc., je vedúcim Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie v Ústave molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Venuje sa ochrane kultúrneho dedičstva pomocou mikrobiologických a molekulárnych detekčných metód. Vytvoril prvé laboratórium na Slovensku, ktoré analyzuje mikrobiálne komunity zodpovedné za biodeterioráciu kultúrneho dedičstva. Jeho práce sú zamerané na štúdie mikrobiologických aktérov zahrnutých v procesoch „starovekej” fermentácie, zachovanie a ochranu našich poznatkov a vedomostí, ktoré sú uložené v historických knihách, pergamenoch a dokumentoch, spomienok (zaznamenaných v podobe fotografií a kinematografických filmov) a krásy reprezentovanej rozmanitými umeleckými predmetmi.
Domenico Pangallo (1972) pochádza z Talianska. Študoval biológiu na univerzite v Messine, na Sicílii. Po skončení štúdia (1999 – 2001) pracoval vo Výskumnom ústave potravinárskom v Bratislave a venoval sa potravinovej mikrobiológii. V rokoch 2001 – 2003 pôsobil vo Viedni, kde sa zaoberal prenosom génov medzi GMO potravinami a črevnou mikroflórou. Od roku 2003 pracuje v Ústave molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied. Od roku 2005 sa intenzívne venuje výskumu mikrobiómu, ktorý môže poškodiť objekty kultúrneho dedičstva – pamiatky.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR
Obrázky: z prezentácie Dr. Domenica Pangalla, DrSc.
Viac o nálezoch na Bratislavskom hrade nájdete na http://www.bratislava-hrad.sk/vystava