Prvý júnový deň sa udiala silná geomagnetická búrka, ktorá vznikla v dôsledku erupcie na Slnku a následnom výrone koronálnej hmoty, ktorý smeroval k našej Zemi.
EUV obrázok slnečnej koróny. Séria erupcií, pričom najsilnejšia mala triedu M8.2, sa odohrala v aktívnej oblasti 14100 dňa 31. mája 2025. Zdroj: Solar Monitor
Polárna žiara bola pozorovaná v mnohých častiach sveta, dokonca aj v oblastiach s nižšou zemepisnou šírkou, ako zvyčajne. Príkladom je polárna žiara zachytená web-kamerou v meste San Diego v Kalifornii. Udalosť detegovali aj experimentálni fyzici SAV.
„V momente výronu koronálnej hmoty došlo k vytvoreniu nového zdroja magnetického poľa v slnečnej sústave. Čím bližšie je mrak plazmy k Zemi, tým väčší je tieniaci efekt jej magnetického poľa na Zem a tým nižšia je aj registrovaná početnosť neutrónového monitora. Maximálny úbytok je pozorovaný práve v momente, keď prechádza mrak plazmy v blízkosti Zeme a začne vyvolávať geomagnetickú búrku a ďalšie efekty kozmického počasia. Postupne, ako sa šíri von zo slnečnej sústavy, potom opäť intenzita galaktického kozmického žiarenia rastie,“ uvádza kolektív pracoviska Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.
EUV obrázok slnečnej koróny. Séria erupcií, pričom najsilnejšia mala triedu M8.2, sa odohrala v aktívnej oblasti 14100 dňa 31. mája 2025. Zdroj: Solar Monitor
I keď v našich končinách polárna žiara pozorovaná nebola, fyzici vedia vďaka zariadeniam SEVAN a neutrónovému monitoru, ktoré sú umiestnené na Lomnickom štíte, zistiť zaujímavé fyzikálne detaily spojené s touto udalosťou. Spomínané zariadenia boli vyvinuté na pozorovanie primárnych a sekundárnych polí kozmického ionizujúceho žiarenia.
„Mrak plazmy sa pohybuje rádovo rýchlosťou až 1000 km/s, “obálka” magnetického poľa v okolí plazmy však rýchlosťou svetla. Keďže galaktické kozmické žiarenie je tvorené dominantne nabitými časticami, začne ich takto vytvorená obálka odkláňať von zo slnečnej sústavy oveľa skôr, ako samotný mrak plazmy dorazí k Zemi, čo spôsobí pokles v pozorovanej početnosti tohto žiarenia na Zemi. Tento jav nás už dopredu varuje pred dôsledkami, ktoré nastanú pri prechode plazmového oblaku v blízkosti Zeme,“ vysvetľuje kolektív autorov.
Vyššie zmienený mechanizmus by sa mohol využiť napríklad na včasné zachytenie emisie hmoty zo Slnka, pretože pokles galaktickej zložky je registrovaný skôr, ako plazma dorazí k Zemi. To dáva ľudstvu čas na to, aby sa pripravil na geomagnetické búrky, ktoré by inak mohli spôsobiť napríklad vážne poškodenia telekomunikačných zariadení a energetických sietí.
Zdroj: TS SAV, Kolektív pracoviska Oddelenia kozmickej fyziky Ústavu experimentálnej fyziky SAV, v. v. i.
(RR)
