Magnólia, obľúbená okrasná drevina, má aj mnohé liečebné účinky. Pomáha pri chorobách tráviaceho traktu, nespavosti a zmierňuje stres.
Rozkvitnutá magnólia. Zdroj: iStockphoto.com
V tradičnej čínskej medicíne sa magnólia používa viac ako dvetisíc rokov. Aplikuje sa hlavne kôra, ktorá podporuje správnu funkciu črevného traktu a chuť do jedla. Pomáha proti nadúvaniu, pri hnačkách a zvracaní.
Moderná medicína sa zameriava predovšetkým na aplikáciu magnólie pri poruchách nervového systému, a to na liečenie úzkosti, depresie, rôznych neuróz, pričom posilňuje činnosť mozgu a zlepšuje pamäť.
Farba kvetov a ich symbolika
Kvety magnólie, ako ich poznáme, sú zväčša bielej farby. Viaceré druhy a odrody majú aj ružové, žlté alebo fialové okvetné lístky. Pri pohanskom alebo polyteistickom náboženstve vychádzajúcom z prírody sa práve odlišné farby kvetov prisudzujú významovo rôznym bohyniam.
Biela farba predstavuje mesiac, teda bohyňu mesiaca, ktorá svoje čary posiela na Zem v pondelok. Žltá farba sa prisudzuje bohyni slnka a jej kúzlam, ktoré pôsobia v nedeľu. Ružová farba symbolizuje bohyňu ženskosti, priateľstva a lásky, ktorej mágiu možno cítiť v piatok. Bohyňa vládnutia a moci má kvety fialovej farby a jej magické kráľovstvo trvá po celý týždeň.
Magnólia so žltými okvetnými lístkami. Zdroj: Wikimedia Commons
Stromy a kry magnólie sú považované v evolúcii rastlinnej ríše za prvé kvitnúce vyššie rastliny na Zemi. Vedci z botanickej záhrady v San Franciscu sa domnievajú, že jej druhy sa na našej planéte fylogeneticky vyvinuli a objavili už pred 100 miliónmi rokov. Priamo to potvrdzuje aj morfologická plasticita, teda schopnosť genotypu produkovať odlišné fenotypy v reakcii na zmenu podmienok prostredia.
Opis a rozšírenie rastliny
Magnólia je ikonický strom alebo krík, ktorý je stromovitý, košatý s korunou rozloženou do šírky. Má nezvyčajné, ale mimoriadne pekné kvety. Dosahuje výšku až 5 metrov (m) a šírku od 5 do 7 m. Opadavé listy sú vajcovité, dlhé 0,1 m až 0,2 m, na vrchole zašpicatené. Vrcholový kvetný puk je dlhý od 30 do 40 milimetrov (mm) a husto zeleno plstnatý.
Kalichovité kvety rastú jednotlivo na konci konárov, sú obojpohlavné, môžu byť purpurové, ružové či takmer biele s tmavším pruhom na vonkajšej strane. Majú 6 až 9 okvetných lístkov, ktoré sú jedlé. Magnólia kvitne v apríli až máji. Vďaka veľkým listom je atraktívna počas celej vegetačnej sezóny. Šišticovité súplodie mechúrikov je červenkasté so semenami oranžovej farby, ktoré po otvorení visia na dlhých pútkach. Dozrievajú až v októbri a novembri. Semená majú mäsitý obal, ich farba sa pohybuje v spektre od červenej po oranžovú. Ich rozširovanie zabezpečujú predovšetkým vtáky.
Puky a nerozvinuté kvety magnólie. Foto: I. Šalamon
Magnólie sú v súčasnosti v Európe veľmi populárne a nachádzajú svoje uplatnenie hlavne ako okrasné dreviny, niektoré tropické druhy sa ťažia pre drevo.
V čínskej medicíne sa používa druh magnólie lekárskej (Magnolia officinalis L.), ktorá je vzrastom nízka a pochádza zo západnej časti krajiny. Jej prirodzeným prostredím sú kopce a hory až do nadmorskej výšky 1 500 m. Kôra je oveľa hrubšia a tmavšia. Listy sú dlaňovitého tvaru. Jej biele alebo svetloružové silné a mäsité kvety kvitnú od mája do júna a dosahujú veľkosť ľudskej dlane.
Magnólie pochádzajú zo západnej pologule, z východnej a juhovýchodnej Ázie, kde sa prirodzene vyskytujú. Dnes sú už početné hybridy v podobe okrasných krov a stromov rozšírené po celom európskom kontinente, ale aj v Austrálii a na Novom Zélande.
Pestovateľský postup
Rastliny magnólie preferujú rast na plochách vyhriatych slnečnými lúčmi alebo v polotieni. Uprednostňujú teplé a vetrom chránené miesta. Vyžadujú úrodnú, humóznu a priepustnú pôdu s mierne kyslou reakciou (pH= 5 až 6). Neutrálna alebo zásaditá reakcia vedie k chloróze, ktorá spôsobuje žltnutie a pomalý rast listov a ich odumieranie. Zásaditú pôdu treba okysliť pridaním kyslej rašeliny. Štruktúra piesočnatej, neplodnej a suchej pôdy sa dá zlepšiť zmiešaním s kompostom, rašelinou alebo hnojom.
Zakorenené jedince vysádzame do záhrady od skorej jari (marec) do neskorej jesene (november). Optimálnym termínom je však neskorá jar, keď sa nevyskytujú mrazy. Dôležité je použitie vrstvy mulču, najlepšie s borovicovou kôrou, rašelinou alebo inými materiálmi, ktoré okysľujú substrát. Navrstvenie na povrchu pôdy chráni citlivé korene pred suchom a mrazom a bráni šíreniu buriny. Mladé jedince je dobré na zimné obdobie pokryť vetvami ihličnatých kríkov alebo slamenými rohožami.
Strom magnólie posiaty rozkvitnutými kvetmi. Zdroj: iStockphoto.com
Rastliny magnólie je potrebné pravidelne hnojiť viaczložkovým hnojivom alebo špeciálnou zmesou. Aplikácia hnojív je pre rastúce magnólie najúčinnejšia od marca do júla. Pamätáme však na to, aby sme rastliny nehnojili hnojivami bohatými na vápnik.
Vo všeobecnosti jedince týchto rastlinných druhov nereagujú dobre na prerezávanie. Odstraňujeme iba choré, zamrznuté alebo suché výhonky. Rastliny sú tiež veľmi citlivé na sucho, preto ich treba počas najväčších horúčav pravidelne a výdatne polievať. Vyžadujú neustále vlhkú pôdu, príliš ťažká a mokrá pôda im však nevyhovuje.
Presádzanie
Magnólia má veľmi plytký koreňový systém, preto zle znáša presádzanie. Korene sú mimoriadne citlivé na akékoľvek mechanické poškodenie. Ak však ker alebo strom nemôže ďalej rásť na rovnakom mieste, mal by sa presadiť koncom jari alebo na jeseň, napríklad v októbri. Z miesta, kde hodláme magnóliu vysadiť, je potrebné odstrániť kamene, zvetrané úlomky iných hornín, zvyšky rastlín a podobne. Pôda musí byť dobre pripravená do hĺbky a kyprá.
Pred presadením treba výhonok poriadne orezať a rany po reze natrieť záhradnou masťou. Je to nevyhnutné, lebo aj pri veľmi opatrnom presádzaní sa časť koreňov poškodí a zvyšok nebude schopný poskytnúť rastline primerané množstvo vody a živín.
Mladá rastlinka by mala byť vykopaná s čo najväčším množstvom pôdy, aby sa minimalizovalo poškodenie koreňového systému. Vložíme ju do vopred pripravenej jamy a výdatne zalejeme. Po určitom čase na nej vyrastú nové výhonky a obnoví sa rastová koruna.
Zbierané časti rastliny a ich obsahové látky
Magnólia lekárska je súčasťou tradičnej i oficiálnej čínskej a japonskej medicíny, kde sa používa v terapii cievnej mozgovej príhody, pri bolestiach hlavy, úzkosti, nespavosti, alergii, kašli, astme, horúčke, hnačke, vysokom krvnom tlaku, svalových kŕčoch a pri zvracaní. Ako droga slúži kôra (Cortex magnoliae) a nerozvinutý kvet (Flos magnoliae).
Kôra podporuje správnu funkciu črevného traktu a chuť do jedla. Zdroj: iStockphoto.com
Rastlina je zdrojom mnohých biologicky aktívnych zlúčenín, ako sú alkaloidy, fenylpropánové zlúčeniny – lignany a neolignany, terpény, flavonoidy, chromanoly a α-tokoferol.
Zaujímavú a dostatočne preskúmanú skupinu sekundárnych metabolitov tvoria alkaloidy – prirodzene sa vyskytujúce dusíkaté zlúčeniny, ktoré vykazujú často a veľmi rýchlo po podaní biologické účinky. Charakteristická je prítomnosť izochinolínových alkaloidov, biosynteticky odvodených od aminokyseliny tyrozínu. Kvalitatívny a kvantitatívny obsah alkaloidov sa líši v závislosti od druhu magnólie, rastlinného orgánu, obdobia a miesta zberu, voľby extrakčného činidla pri izolácii aj použitej analytickej metóde.
Za chemotaxonomický znak rodu Magnolia by mohla byť považovaná prítomnosť liriodenínu, ktorý bol nájdený vo všetkých analyzovaných vegetatívnych orgánoch (list, kvet, kôra) odlišných druhov. Ďalej boli z rôznych rastlinných orgánov izolované alkaloidy aporfínového (asimilobín, anonaín, remerín, magnoflorín, izolaurelín, kaaverín) a oxoaporfínového (liriodenín, oxolaurenín, lanuginozín) typu a protoalkaloid taspín.
Liriodenín. Zdroj: I. Šalamon
Početnou skupinou izochinolínových alkaloidov sú alkaloidy aporfínového typu, ktoré sú biosyntetizované pomocou benzylizochinolínových prekurzorov. Ich prítomnosť bola zistená v nasledujúcich rastlinných orgánoch: kôra kmeňa/konárov – izolaurelín, kaaverín, remerín a kvartérny, alkaloid magnoflorín – a listy – anonaín, remerín, asimilobín.
Prvým plne charakterizovaným aporfínovým alkaloidom v kôre kmeňov a konárov, listov a kvetov je liriodenín. Z listov bol izolovaný taspín, jediný zástupca protoalkaloidov, pre ktoré je charakteristická prítomnosť atómu dusíka v postrannom reťazci cyklu. Ide o opticky neaktívnu terciárnu bázu, ktorá je pravdepodobne biogeneticky odvodená od kvartérneho aporfínového alkaloidu magnoflorínu.
Fytoterapeutické vlastnosti
Vďaka svojej čistej a jedinečnej vôni má magnólia navonok upokojujúci a relaxačný účinok, takže sa tiež používa na prevoňanie domácností, na potlačenie záchvatu paniky a zníženie vplyvu stresových faktorov.
Podľa posledných výskumov zabraňuje extrakt z kôry magnólie rastu baktérií v ústach, čím pomáha predchádzať zubnému kazu a rozvoju rôznych ochorení ústnej dutiny.
Puky magnólie sa používajú proti črevným chorobám, bolestiam hlavy, chorobám nervového systému a jeho zápalom. Magnólia sa ukázala ako účinná pri liečbe osteoporózy, kardiovaskulárnych ochorení, ale tiež reguluje chuť do jedla, znižuje telesnú hmotnosť a odstraňuje nespavosť.
Číňania používajú čaj z magnólie na liečbu sinusitídy (zápalu prínosových dutín). Nedávno sa ukázalo, že extrakt z magnólie je možné efektívne využiť aj pri operáciách, pretože má antikoagulačný účinok – znižuje zrážanlivosť krvi.
Drogu tejto liečivej rastliny možno aplikovať i pri depresívnej nálade, náchylnosti na stres, zvýšenom nervovom napätí, problémoch so zaspávaním a pri potrebe stavov pokoja.
Recepty
Na prípravu tinktúry z magnólie použijeme nakrájanú alebo zomletú kôru, ktorú zalejeme 70-percentným alkoholom v pomere 1 : 5. Macerujeme 2 týždne na tmavom mieste. Používame 5 mililitrov (ml) až 3-krát denne alebo 5 – 15 ml večer pred spaním.
Odvar si urobíme z 1 až 2 čajových lyžičiek kôry, ktorú zalejeme pohárom vody. Vodu povaríme 5 až 10 minút v zakrytej nádobe. Denne pijeme 1 pohár, prípadne až 3 poháre tekutiny.
Čaj pripravíme z 1 čajovej lyžičky mletej kôry zaliatej ½ šálky horúcej vody. Po vychladnutí ho pijeme spolu s kôrou 1- až 3-krát denne. Môžeme podávať v čajovej zmesi so suchou vňaťou medovky alebo so šišticami chmeľu.
Bezpečnosť a riziká
Prípravky z kôry a kvetov magnólie nie je vhodné podávať tehotným a dojčiacim ženám. Nepoužívajú sa tiež v pred- a pooperačnom období.
Použitá literatúra:
Baková, I. 2017: Izolace alkaloidov druhu Magnolia soulangeana Soul.-Bod. a studium jejich biologické aktivity. Diplomová práca: Univerzita Karlova, FaF Hradec Králové, 61 s.
Bhatnagar, S. 2023: Magnolia Flower: It´s fragrance and chemical properties. In: Just Agriculture, Rajasthar College of Agriculture, Udaipur, 2 p.
Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal herbs. 2nd eds., CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 pp.
Shen Y., Li, C.G., Shuheng, Z., Pang-Kyong, E.C., Xue, C.C. 2008: Chemistry and bioactivity of Flos Magnoliae, a chinese herb for rhinitis and sinusitis. Current Medicinal Chemistry, Vol. 15, Iss.16, 1616-1627
Zagorska-Marek, B. 2008: Magnolia flower – the living crystal. In: Functional Plant Biology, vol. 35, Iss. 10, 1025-1033
(zh)
