Počas hladomoru v Írsku v polovici 19. storočia ľudia kostihoj aj jedli. Dnes sa vie, že môže poškodiť pečeň.
Kostihoj lekársky. Foto: Ivan Šalamon
Kostihoj lekársky je veľmi stará liečivá bylina, ktorá sa používala takmer výlučne zvonka, na liečenie zlomenín kostí a na sceľovanie rán. Podľa doterajších zistení majú niektoré z pyrolizidínových alkaloidov, ktoré rastlina obsahuje, nepriaznivý vplyv na pečeň. Neodporúča sa preto na vnútornú aplikáciu.
Použitie kostihoja lekárskeho formuje európsku a arabskú fytoterapiu už takmer 2000 rokov. Písomné svedectvá o liečení pomocou jeho koreňa nájdeme v dvoch starovekých dielach, v encyklopedickom prírodopisnom diele Historia naturalis od rímskeho spisovateľa Plínia (*23 – †79 n. l.) a v knihe herbálnej medicíny Materia medica od gréckeho lekára Dioscoridea (*40 – †90 n. l.).
Na druhej strane Svätá Hildegarda z Bingenu (*1098 – †1179) varovala pred jeho užívaním vnútorne, pretože „rozhádže poriadok telových tekutín“. Odporúčala ho používať, ale zvonku, na končatiny pri krvných podliatinách. Anglický botanik, lekár a astrológ Nicholas Culpeper (*1616 – †1654) vo svojom spise The English Physitian upriamuje jeho aplikáciu na rany, praskliny, zlomené kosti, dnu a bolestivé kĺby (Lust, 1974).
Pôvod názvu, opis a výskyt rastliny
Kostihoj má vedecký názov Symphytum z gréckeho symphyeiln, čo znamená rásť spolu. Vyjadruje jeho tradičné použitie na hojenie kostí pri zlomeninách.
Je to trváca bylina so zhrubnutým, pozitívne geotropickým podzemkom a s 0,60 až 0,90 metra vysokými, hore rozkonárenými, odstávajúco štetinatými a krídlovito hranatými byľami. Dolné listy sú krídlovito stopkaté, horné sediace, krídlovito zbiehavé, všetky jednoduché, nedelené, podlhovasto vajcovité až podlhovasté, končisté, celistvo okrajové a štetinaté.
Pravidelné kvety sú obojpohlavné a päťpočetné. Kalichy pozostávajú z piatich kopijovitých lístkov, koruny sú krčiažkovité, purpurovofialové alebo slonovinobiele s úzkym lemom. Obsahujú päť voľných tyčiniek a vrchný semenník. Rastlina kvitne v máji až septembri, má veľké kvety a hojne meduje. Dáva od 101,5 do 227,1 kilogramu medu jasnej farby na hektár. Peľu dáva málo. Plodmi sú tvrdky (Kresánek a Krejča, 1982).
Kostihoj rastie na stanovištiach s vlhkou, úrodnou, najmä na dusík bohatou pôdou s pH od 6,0 do 7,0. Sú to lúky, naplaveniny riek a oblasti s ťažkou ílovitou pôdou. Obľubuje miesta s vysokou hladinou spodnej vody (Malankyna, 2018).
Koreň kostihoja lekárskeho. Zdroj: iStockphoto.com
Zber a sušenie
Predmetom zberu sú hlavne korene (Radix symphyti), pričom ich vykopávame na jeseň (september – november). Niekedy môžeme na jar, keď rozmrzne pôda a je vlhká, lebo korene sú uložené hlboko v zemi. Dobre sa očistia od hliny, zbavia podzemkov a rýchle usušia na slnku, hrubšie sa pozdĺžne prerežú. Odporúča sa dosúšať aj umelým teplom medzi 40 až 45 stupňami Celzia. Vnútorná dužina koreňov musí pritom zostať biela. Pomer zosušenia je asi 6 : 1. Materiál ľahko podlieha skaze. Korene sa môžu použiť aj čerstvé (Kresánek a Krejča, 1982).
Liečebne aktívne komponenty
Hlavnou účinnou látkou kostihoja je hojivý purinový derivát alantoín (0,6 – 0,8 percenta), ktorý podporuje granuláciu a regeneráciu tkanív, ako aj fúziu kostí. Má špecifické osmotické vlastnosti, čo umožňuje uvoľňovanie tekutiny na povrchu rany, ktorá vymýva baktérie, podporuje regeneráciu a tvorbu nových buniek (Malankyna, 2018).
Cholín zlepšuje lokálny krvný obeh a rýchlejšiu resorpciu (pohlcovanie) hematómu. Prítomná kyselina rozmarínová má protizápalové, analgetické a antioxidačné účinky. Saponinoxid A vykazuje antimikrobiálnu aktivitu. Ďalšími látkami sú triesloviny, sliz, škrob, triterpény, steroly, aminokyseliny, živice, silice a iné.
Droga obsahuje množstvo pyrolizidínových alkaloidov – intermedin, acetylintermedin, consolidin, consolicin, symphytin, echimidin, laziokarpin, symphytocynoglossin, ďalej metylpyronin, lykopsamin, acetyllykopsamin. Toxické sekundárne metabolity sa oveľa viac koncentrujú v koreni, ktorý je, ako je vyššie spomenuté, hlavným predmetom zberu. Menej je ich vo fotosyntetizujúcej mohutnej nadzemnej biomase počas vegetácie. Niektoré z nich majú podľa doterajších zistení nepriaznivý vplyv na pečeň a sú karcinogénne, preto sa vnútorná aplikácia drogy neodporúča.
Ak sa aj napriek tomu užíva vnútorne, je nevyhnutné dávkovať ju veľmi opatrne pod dohľadom praktického lekára alebo lekárnika (Jindrova a Malovcová, 2010).
Fytoterapia
Pri vnútornom užívaní koreňa kostihoja sa využívajú jeho adstringentné (zvieravé) účinky. Ľudové liečiteľstvo ho používalo pri ochoreniach dýchacích ciest a sliznice, pri kašli, bronchitíde a tuberkulóze. Ďalej sa aplikoval pri žalúdočných ťažkostiach, dokonca aj pri žalúdočných a dvanástnikových vredoch, maternicových krvácaniach a pri lymfatických opuchoch.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Z vňate sa pripravuje 5-percentný zápar pri pľúcnych ochoreniach, ktorý sa pije 2- až 3-krát denne maximálne po 0,2 litra (Gondolová a Hadrabová, 2008).
Z koreňa pripravujeme odvar nasledujúcim postupom. Lyžičku koreňovej drogy zalejeme 0,3 litra vody a cez noc necháme macerovať. Ráno potom privedieme do varu, povaríme 1 až 2 minúty a precedíme. Pijeme 2-krát denne po 0,1 litra. Odvar je vhodný na vonkajšie použitie na vredy, opareniny či omrzliny, ale aj na kloktanie či obklady.
Najčastejšie a aj vedecky uznávané je vonkajšie aplikovanie kostihoja, pričom sa uplatňujú jeho výnimočné regeneračné schopnosti. Podporuje rast kostných, chrupkových a svalových buniek, regeneráciu tkanív a pôsobí protizápalovo. Jeho aplikácia je vhodná napríklad pri kostných zápaloch, osteomyelitíde (zápal kostnej drene), poraneniach, vykĺbeninách, stavoch po amputácii, pri zle sa zrastajúcich, hlbokých či hnisavých ranách, ale aj pri podvrtnutí, pomliaždeninách, podliatinách, výronoch, pri zápaloch šliach a svalov.
Pri poraneniach však musíme postihnuté miesta pred použitím kostihoja poriadne vyumývať. Pri rýchlom hojení by totiž v rane mohla zostať zarastená špina či hnis. Šťavu z vňate možno primiešať do hojivých mastí pri dermatitídach (Baranov a Levickij, 2011).
Kostihojovú masť pripravíme nasledovne. 10 gramov koreňov kostihoja, rozdrvených na mäsovom mlynčeku, zmiešame so 100 gramami výživného tuku alebo masťového základu. Túto zmes vložíme na 2 až 3 hodiny do vodného kúpeľa, potom za horúca precedíme cez plátno a uložíme do chladničky v dóze (Gondolová a Hadrabová, 2008). Aplikujeme tak, ako bolo uvedené vyššie.
Iné využitie rastliny
V minulosti sa nadzemná biomasa kostihoja lekárskeho zaraďovala medzi sľubné kŕmne plodiny určené na podporu chovu zvierat. Má nízky obsah vlákniny, a preto ju ľahko konzumujú domáce zvieratá. Zároveň je tu vysoký obsah vitamínu A a bielkovín. Z pestovateľského hľadiska je to mohutná trváca rastlina, ktorej iné buriny nemôžu konkurovať. Rastie v polotieni, kde iné kultúrne rastliny jednoducho nerastú.
Vychádzalo sa tiež z historickej skúsenosti, keď sa celá bylina konzumovala aj ako potravina počas zemiakového hladomoru v Írsku v rokoch 1845 až 1852. Hladomor spôsobila pleseň zemiaková (Phytophthora infestans (Mont.) de Bary), ktorá rýchlo zničila úrodu zemiakov, zdroj potravy pre väčšinu obyvateľov. Predpokladá sa, že za tri roky zomrelo od hladu až 1,5 milióna ľudí. Ďalší milión sa stal utečencami, ktorí opustili Írsko a presťahovali sa do Veľkej Británie, Spojených štátov, Kanady a Austrálie (Grieve, 1931).
Rastliny kostihoja môžeme využiť ako „zelené hnojenie“, ako metódu pre obohacovanie, zúrodňovanie a skyprovanie pôdy. Je to hlavne pre vysoké obsahy dusíka a draslíka vo vňati, ktoré sú porovnateľné s kravským hnojom (Malankyna, 2018).
Použitá literatúra:
Baranov, A.A., Levickij, S.V. 2011: Enciklopedia celebnych rastenij. SPB „Dilija publišing“: Moskva, Sank Peterburg, 487 s.;
Gondolová, M., Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.;
Grieve, M. 1931: A Modern Herbal. the 2nd eds. New York: Harcourt, Brace & Company. 312 pp.;
Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.;
Lust, J. 1974: The Herb Book. Bantam Books: Toronto, New York, London, Sydney, Auckland, 660 p.;
Malankyna, E. L. 2018: Kostihoj – liečivé vlastnosti a použitie (užitočné informácie). RGAU-MSCHA s názvom K.A. Timiriadzeva, Moskva, RU, 7 s.;
Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.
