Dvadsaťštyri účastníkov z Česka a zo Slovenska strávi približne dva mesiace na Ostrove Jamesa Rossa. Budú o tom nakrúcať dokument.
Prvá, menšia časť výpravy pozostáva z ôsmich ľudí. Zdroj: MUNI
Skupina pozostávajúca z odborníkov z Masarykovej univerzity v Brne (MUNI) a jedného z Univerzity Karlovej v Prahe sa spolu so Slovákmi vydajú 24. januára 2024 na Českú vedeckú stanicu Johanna Gregora Mendela na Ostrove Jamesa Rossa, kde strávia približne dva mesiace.
Hlavnú časť výpravy tvoria dve slovenské vedkyne, absolventky a zamestnankyne Masarykovej univerzity a sedem vedcov. Zahraničnými účastníkmi medzinárodnej expedície sú aj dvaja vedci z Ukrajiny. K expedícii sa pridá lekár, štyria technici a dvaja filmoví dokumentaristi: cestovateľ a dokumentarista Petr Horký, skúsený polárnik, ktorý má za sebou expedíciu na tri zemské póly (severný, južný a pól chladu) a kameraman Jan Šimánek. Obaja budú na mieste pripravovať dokument o Českom antarktickom výskumnom programe pre Českú televíziu.
Hlavná výprava bude okrem výskumných aktivít testovať nové zariadenia, prístroje a vybavenie.
Menšia výprava vyrazila z Česka koncom decembra
Hlavnej výprave predchádzala jedna menšia, osemčlenná výprava, ktorá vyrazila z Česka už 27. decembra 2023 a na základňu CzECO Nelson sa dostala prvý januárový týždeň. Táto výprava strávi v Antarktíde iba šesť týždňov, z ktorých štyri by mala pracovať na Ostrove kráľa Juraja a na ostrove Nelson.
Po skončení tejto časti výpravy sa dvaja jej účastníci vydajú na ukrajinskú stanicu Vernadsky na ostrove Galindez, kde budú pokračovať v práci na spoločnom česko-ukrajinskom výskume a vrátia sa do Európy až začiatkom mája.
Čaká ich dlhá cesta
Hlavná skupina odlieta z viedenského letiska a bude letieť cez Madrid do Čile, odkiaľ sa presunie loďou Sargento Aldea Vojenského námorníctva republiky Čile cez Drakov prieliv do Antarktídy a na palube lode Janequeo na Českú vedeckú stanicu Johanna Gregora Mendela na Ostrove Jamesa Rossa.
„Je to ohromná príležitosť ukázať širokej verejnosti, kam sa náš program za dvadsať rokov svojej existencie posunul, navyše najatraktívnejšou možnou formou profesionálneho filmového dokumentu,“ povedal vedúci Českého antarktického výskumného programu Daniel Nývlt z Geografického ústavu Prírodovedeckej fakulty MUNI.
Cieľom je dlhodobý monitoring ľadovcov a polárnych ekosystémov
Vedeckým cieľom expedície je tento rok predovšetkým dlhodobý monitoring klímy a komplexné sledovanie stavu polárnych geosystémov a ekosystémov, teda tamojších ľadovcov, dlhodobo zamrznutej pôdy, odľadneného územia umožňujúceho rast nižších rastlín, riečnych a jazerných systémov a ďalších geomorfologických útvarov.
„Pokračovať bude aj päťročný projekt JUNIOR STAR, zameraný na štúdium zmeny dlhodobo zamrznutej pôdy v oblasti Antarktického polostrova, i medicínsky výskum vplyvu stresu na zdravie pracovníkov v polárnych oblastiach, ktorý prebieha v spolupráci s Fakultnou nemocnicou Ostrava a súčasne s Fakultou športových štúdií MUNI a Akadémiou vied ČR,“ uviedol vedúci expedície Peter Váczi z Geografického ústavu MUNI a Ústavu experimentálnej biológie Prírodovedeckej fakulty MUNI.
Budú skúmať aj zmeny tiel výskumníkov
Vedci z Ústavu antropológie MUNI budú u účastníkov expedície v rámci projektu A. D. A. P. T. skúmať, ako sa zmenia počas expedície ich telá.
Antropológovia zaznamenali informácie o telesných rozmeroch polárnikov pred odchodom a porovnanie urobia po ich príchode. Získané dáta môžu okrem iného využiť na optimalizáciu vybavenia a oblečenia testovaného v Antarktíde.
Zrejme ich čakajú komplikácie
Ani táto výprava sa pravdepodobne nevyhne niektorým komplikáciám. Podľa správ Rady manažérov antarktických národných programov (COMNAP) totiž do oblasti mieri vysoko patogénny vírus vtáčej chrípky (HPAI), čo obmedzí niektoré plánované aktivity a celkom zabráni možnosti realizovať výskum na zvieratách. Uviedol to manažér Českého antarktického výskumného programu na Geografickom ústave Prírodovedeckej fakulty MUNI Pavel Kapler.
Zdroj: TS MUNI
(af)
