Horec – jeho vedecké pomenovanie má aj hrdina z Hviezdnych vojen

Horec žltý sa pre svoje mimoriadne pôsobenie nazýva aj ženšenom Európy. Na liečebné využitie ho predurčujú najmä jeho horčiny.

Liečivá rastlina má históriu starú až 3000 rokov, pričom sa používala predovšetkým na zažívacie ťažkosti. Na podporu chuti do jedla a dezinfekčné čistenie rán používali horec už starí Egypťania, Gréci a Rimania. Arabskí lekári sa naučili používať bylinu od Grékov až v 6. storočí nášho letopočtu a neskôr sa dostala až do čínskej medicíny.

Aktuálne je u nás horec populárny v spojení s alkoholom. Pripravuje sa buď ako domáca tinktúra, alebo ako likér maceráciou sušeného koreňa v 40-percentnom alkohole. Tým sa extrahujú horké látky a vzniká nápoj s horkastou chuťou, ktorý sa používa na podporu trávenia.

Opis rastliny

Horec žltý (Gentiana lutea L.) má statnú bylinu s mohutným podzemkom. Rastlina je vysoká 0,6 – 1,0 m s jednoduchými protistojnými široko elipsovitými a celistvo okrajovými listami s 5 – 7 žilami, z ktorých spodné majú krátku stopku a vrchné sedia.

Kvety, umiestnené na dlhých stopkách a v pazušných zväzočkoch, sú pravidelné. V púčiku sú skrútené. Majú lievikovito zvoncovitú päť- až šesťpočetnú sírovožltú korunu z končistých kopijovitých lupienkov a neskôr s hviezdicovito rozostretými lupeňmi. Tyčinky alternujú s korunnými lupienkami. Vrchný semenník má jednoduchú čnelku. Pukavým plodom je tobolka (lat. capsula).

Stanovištia rastu

Horec žltý sa vyskytuje v oblastiach ihličnatých lesov európskych pohorí. Rastlina rastie najmä na Balkáne a v horách strednej a južnej Európy: v Pyrenejach, Alpách a Karpatoch. Jej prirodzený domov leží v nadmorskej výške od 750 do vyše 2500 metrov. Uprednostňuje vápenaté pôdy. Nájdeme ju aj na čistinách vlhkých borovicových lesov.

Kvitne v letných mesiacoch, t. j. v júli alebo v auguste. Jedince sa dožívajú až 60 rokov. Kvitnúť začínajú po 4 až 8 rokoch, pričom až vtedy vyrastie z podzemku vysoká dutá stonka s protistojnými sediacimi listami. Zástupcovia tohto rodu sa našli aj na Mount Evereste vo výške až 5-tisíc metrov nad morom.

Na Slovensku rastie druh horca žltého len v Národnom parku Poloniny (najvýchodnejší slovenský národný park, ktorého územie sa rozprestiera na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou, pozn. red.). Huculi, etnická skupina Ukrajincov žijúcich v horách v juhozápadnej Ukrajine v povodí Čiernej a Bielej Tisy, ho nazývajú gindžura alebo džindžura. Magický názov odráža vlastnosti rastliny pripomínajúce kúzlo, čary a nadprirodzenosť. Vyslovovalo sa spolu s modlitbami pri príprave liečivých odvarov, ktoré používali čarodejnice na lietanie na metle. Podľa legendy im stačilo natrieť si zahustenú kvapalinu z kvetov a koreňov pod pazuchy. Verilo sa tiež, že horec dodáva krásu, vyhladzuje vrásky, a pil sa i ako elixír lásky.

Etymológia

S pomenovaním rodu Gentiana, ktorý zahŕňa až štyristo rôznych rastlinných druhov, prišiel grécky lekár, botanik a farmakológ Pedanios Dioskuridés (*40 – †90). Rastlinu pomenoval na počesť ilýrskeho kráľa Gentiosa, ktorý pochádzal z kmeňa Ardiaei a vládol v rokoch 181 – 168 pred n. l. na území severovýchodne od Egejského mora. Spolu so svojou veľkou a statočnou armádou čelil rímskym útočníkom. Keď vojakov počas vojny ochromil mor, samotný boh Hermes mu ukázal liečivú bylinu horca. Kráľ, riadiac sa božími radami, vyliečil svoje vojsko odvarom z kvetov a koreňov. Gentios je aktuálne dôležitou postavou albánskej národnej identity. Nakoniec padol po porážke pri meste Skadar do rímskeho zajatia. V roku 167 pred n. l. ho triumfálne viedli ako podmaneného panovníka po Ríme. Zomrel vo väzení v Iguviu (dnes Gubbio), dátum jeho smrti nie je známy.

Informácie o tejto rastline sa našli aj v mnohozväzkovej encyklopédii rímskeho vzdelanca Aula Cornelia Celsa (*25 pred n l. – †50) zameranej na šesť oblastí: poľnohospodárstvo, lekárstvo, vojenstvo, rečníctvo, filozofiu a právo.

Staroveký lekár Galén, lat. celým menom Claudius Galenus (*129 – †216), bol rímsky lekár a spisovateľ gréckeho pôvodu. Je tvorcom systematickej lekárskej vedy a liečil koreňom horca na život a smrť bojujúcich gladiátorov.

V 16. storočí sumarizoval účinky horca ako výborného lieku na zápchu, otravy a žalúdočné bolesti nemecký fyzik a botanik Leonhard Fuchs (*1501 – †1566). Je autorom rozsiahlej knihy o rastlinách a ich použití s názvom Alle Kranckheyt der Augen, vydanej v roku 1539.

Z historických čias sa presunieme do vzdialenej budúcnosti Hviezdnych vojen (Star Wars) amerického filmového režiséra, producenta a scenáristu Georga Lucasa (*1944). V roku 19 BBY = 7959 zorganizuje ľudský generál Gentis vojenský prevrat s cieľom zvrhnúť cisára Palpatina a zmocniť sa vlády nad Galaktickým impériom. Na krátky čas dokonca ovládol palác, ale toto sprisahanie nakoniec zlyhalo.

Horec v Severnej Amerike

V čase, keď prišli prví bieli kolonisti do americkej Virgínie, Severnej a Južnej Karolíny, ich Indiáni privítali odvarom, ktorí pripravovali z koreňa amerického druhu horca (Gentiana puberula). Jeho rastlinné populácie rastúce na prériách používali na bolesti v krížoch po dlhej jazde na koni.

Americkí eklektickí lekári v 19. storočí aplikovali horec (gencián) ako silné tonikum na zlepšenie chuti do jedla. V učebnici medicíny a farmaceutickej botaniky s názvom Kingov liekopis lekárskych predpisov (King’s American Dispensatory), ktorú napísali Harvey Felter (*1865 – †1927) a John Lloyd (*1849 – †1936), je spomínaný aj gencián.

Kniha bola prvýkrát vydaná v roku 1854, pričom uvádza celé spektrum bylín používaných v americkej lekárskej praxi. O štyridsaťštyri rokov neskôr, čiže v roku 1898, bolo publikované úplne prepísané osemnáste vydanie. V texte sa upozorňovalo na skutočnosť, že vysoké dávky horcového koreňa môžu dráždiť žalúdok a črevá, prípadne vyvolať nevoľnosť, zvracanie a bolesti hlavy. Recepty aplikovali lekári a farmaceuti, ktorí sa zaoberali eklektickou medicínou v 19., ale aj 20. storočí.

V roku 1885 predstavil lekár, podnikateľ a filantrop Augustín Thompson (*1865 – †1927) z amerického štátu Maine svoj nealkoholický sýtený nápoj s výťažkom horca pod názvom Moxieho pokrm nervov (Moxie Nerve Food). Okrem komerčného úspechu a zisku bolo zámerom podnikateľa vyrobiť liek, ktorý by neobsahoval škodlivé látky, ako bol kokaín alebo alkohol. V roku 1885 získal pre svoje nervové tonikum ochrannú značku Moxie. Firma Moxie Nerve Food Company je už dnes súčasťou spoločnosti Coca-Cola.

Pred zavedením chmeľu sa často používal horcový koreň pri výrobe piva. Dodnes sa pridáva do likérov, vermútov a množstva iných bylinných alkoholických nápojov, ktoré podporujú trávenie.

Pestovanie a zber

Vo voľnej prírode je horec žltý zákonom chránený, preto sa musí pre farmakologické a likérnické potreby pestovať. Produkcia horca žltého sa začala v Európe pred viac ako piatimi desaťročiami. Pestovateľský postup trvá 4 až 6 rokov a jeho úspešný výsledok závisí od mnohých faktorov.

V južnej a juhovýchodnej Európe sa dá úspešne pestovať iba v regiónoch s nadmorskou výškou nad 1 000 m. Okrem nedostatku pracovnej sily v horských oblastiach čelia producenti často extrémnemu počasiu (sucho, vysoké letné teploty alebo silné zrážky), ktoré narúšajú pestovateľské postupy s obrábaním pôdy a odburiňovaním.

V nížinných oblastiach sa s úspechom aplikujú mulčovacie fólie, ktoré bránia rastu burín. Ročné sadenice horca žltého sa vysádzajú do otvorených záhonov, ktoré sú 1,2 m široké a 10 m dlhé. Používa sa spon rastlín 0,3 x 0,3 m s dezinou výsadby 11,1 jedinca na meter štvorcový. Minerálne hnojivo NPK 8:26:26 je aplikované pred orbou pôdy počas prípravy záhonu. V priebehu prvých dvoch sezón sa zavlažovanie vykonáva pomocou dvoch kvapkových pások. Burina vďaka fólii nerastie počas celého obdobia ontogenetického rastu. Úroda biomasy je v druhom roku okolo 1,0 kg.m2 suchých podzemných častí, pričom postupne sa zvyšuje na 8,0 kg.m2 v šiestej produkčnej sezóne.

Zber podzemkov a koreňov (Radix gentianae) sa robí v 6. až 7. roku kultúry v októbri až novembri alebo na jar v marci. Na liečebné ciele treba materiál po očistení ihneď a rýchlo usušiť, najlepšie pri zvýšenej teplote 45 – 60 °C (stačí aj 20 – 30 °C). Inak nastane fermentácia koreňa, ktorá by zmenila farbu drogy a znížila jej horkú chuť. Z tohto dôvodu liekopisy a farmaceutické normy fermentáciu koreňov výslovne zakazujú.

Na potravinárske a likérnické účely sa zasa korene sušia na kôpkach, a to pomaly a na voľnom vzduchu. Fermentáciou dostane aromatická droga červenohnedú farbu. Práve takýto koreň je súčasťou rôznych alkoholických nápojov známych po celej Európe. Nazbierané korene sa okrem sušenia môžu drviť na prášok alebo sa môžu macerovať vo víne či v liehu.

Biochémia

Liečebné použitie koreňov podmieňuje najmä obsah glykozidicky viazaných horčín. Podstatu horkej chuti tvorí prítomný amarogencín. Patrí medzi najvýznamnejšie horké látky s veľmi vysokým číslom horkosti 58 miliónov. Ďalej je to genciopikrín, ester swerozidu s fenolkarbónovou kyselinou, glykozidický monoterpén, označovaný aj ako genciopikrozid s číslom horkosti asi 12 000. Droga obsahuje netoxické alkaloidy (napríklad gencianín), farbivá (napríklad žltý xantónový derivát – gentizín), cukry (napríklad trisacharid gencianóza, asi do 5 percent váhy čerstvého koreňa, menej genciobiózy a iné), amid kyseliny nikotínovej, sliz, pektín a nakoniec rezervný fruktózan – inulín.

Fytoterapia

Liečebné využitie horca predurčujú najmä jeho horčiny. Tradičné použitie spočívalo v jeho schopnosti zvyšovať chuť do jedla, podporovať tvorbu slín a tráviacich štiav. Táto vlastnosť sa využíva pri nechutenstve, problémoch prijímať dostatočné množstvo potravy v priebehu dňa, anorexii, pri nárazovom schudnutí z dôvodu ochorenia či liečby.

Vďaka podpore tráviacich procesov zabraňuje bolestiam brucha a kŕčom spôsobeným problémami s trávením. Posilnením črevnej peristaltiky pomáha vyriešiť problémy aj so zápchou.

Úspešne potláča dyspeptické prejavy pri poruchách žlčníka, pečene a pankreasu, podporuje krvotvorbu a zlepšuje činnosť centrálnej nervovej sústavy.

Mnohé látky majú antioxidačnú aktivitu, pomáhajú posilňovať imunitu a zvyšujú schopnosť tela bojovať proti rôznym ochoreniam.

Súčasne účinkuje na centrálny nervový systém, pričom nízke dózy sú stimulujúce, zatiaľ čo vysoké majú sedatívny účinok. Je zároveň prírodným antibiotikom a najmä pri užití pred jedlom zvyšuje produkciu žalúdočných štiav. Používa sa aj ako podporná liečba pri liečbe encefalitídy a chronickej hepatitídy.

Viaceré vedecké štúdie dokázali, že obsahové zlúčeniny horca majú antiflogistickú aktivitu. Napomáhajú nášmu organizmu v boji proti zápalom. Táto aktivita ma pozitívne účinky tiež ako podporná terapia osteoporózy a osteoartritídy.

Navonok sa môžu používať horcové obklady na liečenie zapálených a nehojacich sa rán.

Účinok na žalúdok

Pri užívaní horca je žalúdok lepšie prekrvený. Rýchlejšie sa vyprázdňuje a výživné látky sa dôkladnejšie vstrebávajú. Na zažívanie pôsobí teda ako posilňujúci prostriedok. Pri rekonvalescencii po ťažkých chorobách je považovaný i za celkové tonikum.

Mechanizmom účinku horca nielen pri žalúdočných problémoch sa venuje celé množstvo vedeckých štúdií, ktoré na báze medicínskych dôkazov iba potvrdzujú jeho stáročiami pre ľudský organizmus overené benefity. Preukázané boli ochranné i hojivé účinky pri poškodeniach žalúdočnej sliznice, výborné antibakteriálne účinky vrátane účinku na helikobaktera.

Recepty

Liečebne patria horčiny horcov k tzv. čistým horčinám (amara pura). Reflektoricky povzbudzujú tvorbu žalúdkovej šťavy. Samotná droga sa užíva jednotlivo perorálne v množstve 1 g na zápar alebo odvar. Pohodlnejšie sa aplikuje vo forme tinktúry (dá sa kúpiť v lekárni) v dávke 20 až 30 kvapiek najmenej pol hodiny pred jedlom.

Veľmi vhodné je užívať prášok z koreňa horca. Podávame ho v malom množstve (na špičku noža) približne 20 minút pred jedlom.

Horcové víno si pripravíme zo 40 g rozomletého koreňa horca, ktorý zalejeme litrom bieleho vína a za občasného pretrepania macerujeme 7 až 10 dní. Prefiltrovaný macerát skladujeme v chlade a suchu. Užívame ho 3-krát denne pred jedlom po 50 ml.

Drogu možno veľmi vhodne používať aj v zmesiach, napríklad s omanom, puškvorcom, palinou, rebríčkom, mätou, medovkou a ďalšími bylinami. Pre svoje mimoriadne pôsobenie sa horec nazýva aj ženšenom Európy.

Pri príprave čaju zalejeme 1 čajovú lyžičku sušeného koreňa 0,25 l prevarenou čistou nie úplne vriacou vodou. Lúhujeme, precedíme a pijeme maximálne 2- až 3-krát denne asi polhodiny pred jedlom na povzbudenie chuti do jedla. Pri tráviacich ťažkostiach sa pije po jedle.

Upozornenie

Horec sa neodporúča vnútorne užívať pri vysokom krvnom tlaku, pri žalúdočných a dvanástnikových vredoch, pri krvácaní v tráviacom ústrojenstve a v prvých troch mesiacoch tehotenstva. Pri predávkovaní môže vyvolať nevoľnosť, podráždenie slizníc a bolesti hlavy. Keďže je veľmi horký, dokonale liečebne pôsobí aj pri veľkom riedení.

Použitá literatúra

Bianco, A., Ramunno, A., Melchioni, C. 2003: Iridoids from Seeds of Gentiana lutea. In: Natural Produc Research, Vol. 17, Iss. 4, p. 221-224

Gondolová, M., Hadrabová, V. (výber a zostavenie) 2008: Herbár. 1. Vyd., Nakladateľstvo Nestor: Bratislava, 535 s.

Jeonghyun, K., Chang-Gun, L., Seokjin, H., Seung-Hee, Y., Laxmi, P.U., Kang-Il, O., Shivani, S., Jisu, Y., Hyesoo, J., Yoonjoong, Y., Subin, Y., Eunkuk, P., Seon-Yong, J. 2022: Anti-Osteoarthritic Effects of Prunella Vulgaris and Gentiana Lutea in vitro and in vivo, Antioxidants (Basel), Vol. 12, Iss. 1, p. 1-47

Joksic, G., Djordje, R., Sudar-Milovanovic, E., Obradovic, M., Radovanovic, J., Isenovic, E. 2021: Effects of Gentiana lutea Root on Vascular Diseases (Review). In: Current Vascular Pharmacology (Basel), Vol. 19, Iss. 4, p. 359-369

Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2. vyd., Vydavateľstvo Osveta, n.p.: Martin, 767 s.

Mirzaee, F., Hosseini, A., Jouybari, H.B., Davoodi, A., Azadbakht, M. 2017: Medicinal, Biological and Phytochemical Properties of Gentiana species (Review). In: Journal of Traditional Complementary Medicine, Vol. 7, Iss. 4, p. 400-408

Mubashir, K., Ghazanfar, K. 2, Ganai, B.A., Akbar, S., Malik, A. H., Masood, A. 2014: Scientific Validation of Gentiana lutea Royle for Anti-Inflammatory and Immunomodulatory Potential. In: Journal of International Scholarly Research Network. Vol. 23, Iss. 2, p. 156-167

Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.

Ponticelli, M., Lela, L., Moles, M., Mangieri, C., Bisaccia, D., Faraone, I., Falabella, R., Milella, L., 2023: The Healing Bitterness of Gentiana lutea L., Phytochemistry and Biological Activities: A Systematic Review. In: Phytochemistry (Basel), Vol. 206, Iss. 21, p. 1-14

Radanovic, D., Markovic, T., Vasin, J., Banjac, D. 2016: The Efficiency of Using Different Mulch Films in the Cultivation of Yellow Gentian (Gentiana lutea L.) in Serbia. In: Ratar Povrt,  Vol. 53, Iss. 1, p. 30-37

(zh)