Už v roku 2050 bude naša Zem vystavená neľahkej úlohe – uživiť deväť miliárd ľudí. Produkcia potravín pre ľudskú rasu sa musí zdvojnásobiť. Spôsob hospodárenia s pôdou a vodou za účelom získavania obživy, aký poznáme dnes, je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Už dnes je na svete miliarda ľudí, ktorí trpia chronickým hladom. Je preto potrebné prehodnotiť náš prístup a nájsť nové spôsoby získavania živín dôležitých pre človeka.
Konzumácia hmyzu je prirodzenou súčasťou gastronomických zvyklostí v Afrike, v Strednej a Južnej Amerike, Austrálii či Ázii. Mnohé druhy hmyzu sa považujú za vyhľadávané delikatesy. Poznáme viac než 1 900 druhov, ktoré sa využívajú ako potrava. V Európe a v Severnej Amerike bola konzumácia hmyzu ešte donedávna považovaná za niečo bizarné, ak nie priamo nechutné. Vysoká energetická hodnota, nutričná vyváženosť a prekvapivo príjemná chuť hmyzu pomáhajú búrať kultúrno-psychologické bariéry.
Hmyz je zložkou tradičnej potravy takmer dvoch miliárd ľudí. Entomofágia – konzumovanie hmyzu v akejkoľvek forme – je prirodzenou súčasťou mnohých kultúr, pričom viaceré druhy sú vyhľadávané a vysoko cenené delikatesy. Energetická hodnota a nutričné zloženie tela hmyzu je veľmi podobné krevetám či homárom. Svetové moria však trpia masívnym znečistením a mnohé nebezpečné chemické látky sa ukladajú práve v telách týchto článkonožcov. Vysoká a výborne vyvážená nutričná hodnota biomasy tela hmyzu, nové technológie jeho veľkoprodukcie spĺňajúce tie najvyššie hygienické kritériá a osveta vychádzajúca z najnovších vedeckých poznatkov, napomáhajú búrať negatívne stereotypy brániace širšiemu využitiu hmyzu v európskom potravinárskom priemysle. Vysoký obsah proteínov, vlákniny, ale tiež vitamínov, minerálov či nenasýtených mastných kyselín, predurčujú hmyz ako perspektívnu zdravú potravu 21. storočia.
Nutrične nevyvážená potrava bohatá na tuky a cukry, avšak s malým obsahom vitamínov a minerálov je jednou z rozhodujúcich príčin obezity, tak častej v rozvinutých krajinách. Na druhej strane, potrava národov žijúcich v oblasti Stredozemného mora, ale tiež Japonska, bohatá na ryby a plody mora, je príkladom zdravej a nutrične vyváženej diéty. Nutričná hodnota a vyváženosť biomasy tela hmyzu je veľmi podobná ako u rýb a je identická s nutričnou kvalitou plodov mora. Vysoký obsah omega 3 a 6 nenasýtených mastných kyselín, esenciálnych aminokyselín či vlákniny vo forme chitínovej telesnej schránky hmyzu sú ďalšími benefitmi konzumácie potravinárskych produktov na báze hmyzu. Aromatické látky, ktoré viaceré druhy produkujú, sú príčinou ich neočakávane lahodnej chuti.
Hmyz chovaný vo veľkochovoch emituje podstatne menej skleníkových plynov (GHG) ako väčšina hospodárskych 
zvierat (napr. metán vyrába len niekoľko skupín hmyzu, ako sú termity a šváby). Rovnako i emisie amoniaku spojené s chovom hmyzu sú oveľa nižšie ako tie, ktoré sú spojené s konvenčnými hospodárskymi zvieratami, ako sú ošípané. Chov hmyzu nie je nevyhnutne pozemnou činnosťou a nie je potrebné odstránenie pôvodnej krajiny na rozšírenie výroby. Rovnako spotrebuje menej krmiva, ktoré má najvyšší podiel v požiadavkách na pôdu. Pretože je hmyz chladnokrvný, je veľmi úsporný pri premene krmiva na bielkoviny (napríklad cvrčky potrebujú až dvanásťkrát menej krmiva ako dobytok) na produkciu rovnakého množstva proteínu. Hmyz môže v rámci chovu recyklovať čistý organický odpad, ako je suché pečivo alebo zvyšky ovocia a zeleniny. V rozvojových krajinách zber hmyzu predstavuje nízkonákladovú technológiu, na ktorú nie sú potrebné vysoké kapitálové investície, čím vstupuje i do najchudobnejších častí spoločnosti. V ostatných rokoch sa v mnohých krajinách sveta budujú malé rodinné, ale tiež technologicky prepracované veľkoprodukčné farmy na chov hmyzu. Tieto zariadenia ponúkajú čoraz viac pracovných príležitostí nielen pre menej kvalifikovaných pracovníkov, ale tiež odborníkov a vedcov, ktorí sa venujú výskumu v tejto oblasti. Hmyz ponúka významnú príležitosť zlúčiť tradičné poznatky a poznatky modernej vedy v rozvinutých aj rozvojových krajinách.
Regulačné rámce, ktorými sa riadia potravinové reťazce, sa v ostatných dvadsiatich rokoch výrazne rozšírili. Avšak predpisy, ktoré usmerňujú využitie hmyzu ako zdroja potravy pre ľudí vo veľkej miere chýbajú. V rozvinutých krajinách je absencia jasných právnych noriem hlavným limitujúcim faktorom, ktorý bráni rozvoju priemyselného chovu hmyzu za účelom využitia v potravinárskom sektore. Naopak, v rozvojových krajinách je využitie hmyzu pre ľudskú výživu v praxi viac tolerované ako regulované. Zdá sa, že v presadzovaní ďalšieho rozvoja veľkochovov hmyzu zohrá vedúcu úlohu skôr odvetvie krmív, zatiaľ čo koncept „novej potraviny“ sa javí ako hlavný nástroj na stanovenie pravidiel a noriem pre využitie hmyzu v potravinách pre ľudí.
V krajinách, kde je hmyz súčasťou tradičnej kuchyne, sa najčastejšie konzumuje priamo po predchádzajúcom
tepelnom opracovaní. V krajinách s európskou kultúrnou históriou sa biomasa hmyzu spracúva do formy pasty alebo múčky. Takáto surovina sa následne využíva pre prípravu koncových produktov. Čoraz častejšie sa objavujú na trhu potravinárske produkty, ktoré obsahujú proteínové alebo iné extrakty získané z hmyzu. Ochutnávky jedál pripravených na báze hmyzu sú v ostatných rokoch obľúbeným spestrením na rôznych spoločenských podujatiach. Produkcia hmyzu pre potravinárske účely sa ešte stále získava najčastejšie zberom. Včely a priadky morušové sú príkladom zvládnutia úspešného chovu hmyzu v dávnej histórii. Moderné technológie masového chovu hmyzu boli vyvinuté po 2. svetovej vojne najmä za účelom produkcie užitočného hmyzu pre biologickú kontrolu populácií škodcov. Vývoj týchto technológií priniesol množstvo poznatkov a technických postupov, ktoré sú využiteľné aj pre produkciu hmyzu pre potravinárske účely. V súčasnosti existuje v západnej Európe, USA, Japonsku, Číne, Juhoafrickej republike, v Kórei či juhovýchodnej Ázii viacero fariem, alebo produkčných závodov, ktoré sa špecializujú na chov hmyzu či už ako krmiva pre exotické druhy živočíchov, ale taktiež na výrobu potravinárskych produktov.
Autori príspevku: Barbara Mangová, Milan Kozánek, Peter Takáč, Scientica, s. r. o.
scientica@scientica.sk www.scientica.sk
————————————————————————– Spoločnosť Scientica, s. r. o. bola založená skupinou pracovníkov Ústavu zoológie SAV, ktorí sa vyše 20 rokov
venujú aplikovanému biologickému výskumu. Scientica, s. r. o. sa snaží v praxi napĺňať filozofiu tvorby spin-off spoločností popri akademických či univerzitných pracoviskách za účelom efektívneho a priameho transferu vedeckých poznatkov získaných v základnom výskume a ich aplikácii v konkrétnych odboroch spoločenskej praxe. Svoje aktivity neobmedzuje len na území Slovenska. V rámci rozvojovej pomoci do Kenskej republiky sa venuje transferu vedeckých poznatkov, potenciálne aj do ďalších krajín najmä Východnej Afriky. Nosným cieľom spoločnosti Scientica, s. r. o. je využitie biologických a ekologických vedeckých poznatkov pre riešenie konkrétnych problémov v medicíne, poľnohospodárstve, lesníctve a niektorých ďalších tématicky príbuzných odboroch.
Uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR