Uznávaný vedec – zoológ RNDr. Dušan Žitňan, DrSc., je vedúcim vedeckým pracovníkom v sekcii molekulárnej fyziológie a riaditeľom Ústavu zoológie SAV. Oblasťou jeho vedeckého záujmu je výskum hormonálnej regulácie vývinu a rozmnožovania hmyzu a kliešťov, pri ktorom používa rôzne molekulárne, fyziologické a mikroskopické metódy s cieľom využiť získané výsledky aj v praxi.
Dušan Žitňan (1958) pochádza z Bratislavy. V rokoch 1977 – 1982 študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1986 bol na stáži v Zoological Institute, Catholic University, Leuven v Belgicku. V roku 1990 získal titul CSc. v odbore Entomológia. V rokoch 1990 – 1991 pracoval ako vedecký pracovník na University of Vermont, Burlington, USA a University of California, Irvine, Riverside, USA. V roku 1992 pracoval ako asistent na Washington University, St. Louis, USA a v rokoch 1993 – 1995 ako vedecký pracovník na University of California, Riverside. V roku 1996 získal miesto vedeckého pracovníka na Ústave zoológie SAV v Bratislave, kde pracuje dodnes.
V rokoch 1997 – 1999, 2003 – 2004 a 2010 – 2011 bol znovu na vedeckých stážach na University of California, Riverside. V roku 2014 bol hosťujúcim vedcom v Gwangju Institute of Science and Technology, Južná Kórea. Od roku 2015 je riaditeľom Ústav zoológie SAV v Bratislave.
Od roku 2008 je členom komisie SAV pre posudzovanie vedeckej kvalifikácie zamestnancov a od roku 2009 členom komisie SAV pre obhajobu doktorských dizertačných prác (DrSc.) v odboroch Zoológia, Fyziológia živočíchov a Etológia. Bol hlavným riešiteľom mnohých domácich a zahraničných grantov (VEGA, APVV, OPVV, NIH). Je spoluautorom patentu: Adams M.E., Gill S.S., Žitňan D. (1998) Nucleotides encoding ecdysis-triggering hormone (Nukleotídy kódujúce ekdyziotropný hormón) Patent: US 5831061 (3 Nov 1998), US application 582298 (3 Jan 1996).
V roku 2007 mu bola udelená Cena podpredsedu vlády a ministra školstva SR za vedu a techniku v kategórii Osobnosť vedy a techniky za vynikajúce výsledky v oblasti neuroendokrinológie pri riešení projektov v Slovenskej republike aj v rámci spolupráce s USA a Japonskom, ktoré významne prispeli k rozvoju poznania v celosvetovom meradle. Ako vedúcemu špičkového tímu mu bola v roku 2013 udelená Medaila Slovenskej akadémie vied pri príležitosti 60. výročia založenia SAV.
Viac informácií obsahuje životopis RNDr. Dušana Žitňana, DrSc.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Študovali ste zoológiu a ekológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Čo Vás ovplyvnilo pri výbere študijného odboru?
D. ŽITŇAN: Od malička som mal rád prírodu a hlavne hmyz, preto bol výber odboru zoológie a ekológie úplne prirodzený a samozrejmý.
M.B.: Prečo je dôležité zaoberať sa výskumom hmyzu?
D. ŽITŇAN: Hmyz je najpočetnejšia skupina živočíchov, ktorá zabezpečuje opeľovanie rastlín, rozklad rastlinných a živočíšnych zvyškov a slúži aj ako potrava mnohých suchozemských i vodných živočíchov. Má tiež obrovský význam v poľnohospodárstve a lesníctve. Navyše niektorí zástupcovia hmyzu (muška Drosophila melanogaster a priadka Bombyx mori) sú jednými z najvýznamnejších modelových druhov, na ktorých sa uskutočnili veľmi významné objavy ocenené Nobelovou cenou.
M. B.: Absolvovali ste viacero vedeckých stáží v zahraničí. Na ktoré z nich najradšej spomínate a čo bolo pre Vás najväčším prínosom?
D. ŽITŇAN: Najviac si cením spoluprácu s viacerými kolegami na University of California, Riverside, kde som sa naučil viacero nových techník a kde sa mi podarilo dokončiť prácu, ktorú som začal na Slovensku.
M. B.: Jedným z úspechov, ktoré ste dosiahli počas pôsobenia v USA, bolo publikovanie článku vo svetovom vedeckom časopise Science. Mohli by ste nám priblížiť zameranie článku a ako sa Vám podarilo jeho publikovanie v tomto prestížnom časopise?
D. ŽITŇAN: Ešte na Slovensku som objavil obrovské endokrinné bunky u hmyzu a v priebehu asi 5 rokov sa mi podarilo objasniť ich funkciu. S pomocou kolegov a prístrojov na University of California, Riverside sme z nich izolovali doteraz neznáme hormóny a opísali ich funkciu. Všetko to bolo nové a zaujímavé, tak naše výsledky prijali veľmi rýchlo a bez väčších námietok do Science a vyžiadali si aj obrázok na titulnú stranu.
M. B.: Čím to je, že priadka morušová sa dostala do centra záujmu vedcov?
D. ŽITŇAN: Motýľ priadka morušová je už veľmi dlho objektom intenzívneho záujmu, lebo produkuje hodváb a v súčasnosti sa na nej dajú robiť genetické manipulácie, ktoré sú u iných druhov veľmi náročné alebo nemožné.
M. B.: V čom je podobnosť základných pochodov u hmyzu a človeka?
D. ŽITŇAN: Niektoré pochody sú veľmi podobné, niektoré zase dosť odlišné. Na úrovni molekulárnej regulácie vývinu orgánov, rastu a mnohých fyziologických pochodov (vrátane sklonov k alkoholizmu) máme s hmyzom veľa spoločného. Takže veľa poznatkov z oblasti molekulárnej biológie, genetiky a fyziológie hmyzu sa dá využiť aj pri iných živočíchoch a človeku.
M. B.: Akému výskumu sa venujete v súčasnosti?
D. ŽITŇAN: Stále pokračujeme na práci, ktorá sa začala úspešne rozvíjať pred 25 rokmi. Je to predovšetkým funkcia nervových a endokrinných orgánov a zložité vzťahy medzi hormónami a ich receptormi u hmyzu a kliešťov.
M.B.: Ako najradšej relaxujete?
D. ŽITŇAN: Veľmi rád chodím do prírody a počúvam hudbu, ktorú bežne nehrajú v rádiách. Tiež ma teší práca v laboratóriu, na ktorú mám už málo času.
Vedec RNDr. Dušan Žitňan, DrSc., bude hosťom februárovej Vedy v CENTRE, kde vystúpi na tému: Sexuálne správanie a alkoholizmus. Hmyz a človek. Vedecká kaviareň sa uskutoční dňa 22. 2. 2018 o 17.00 hod v Centre vedecko-technických informácií SR v Bratislave, Lamačská cesta 8/A.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu RNDr. Dušana Žitňana, DrSc.