Tradičným pokrmom, ktorý prevláda na vianočných stoloch Slovákov, je nesporne kapor. Radi si ho vychutnáme s majonézovým šalátom alebo len tak s chlebom, prípadne sa pripravuje tá pravá rybacia polievka, na ktorú má každá rodina iný recept. Skrátka, v mnohých domácnostiach nesmie táto typicky slovenská sladkovodná ryba chýbať na štedrovečernom stole.
Lenže cesta kapra nezačína a nekončí, keď si ho my kupujeme niekde v supermarkete alebo možno priamo v rybníkových predajniach. Ako vlastne funguje chov kaprov na Slovensku, aby bol naplnený dopyt obyvateľstva počas Vianoc? A tiež, aby sa kvôli našim chúťkam nestal z kaprov ohrozený druh?
Ing. Jaroslav Andreji, PhD., odborný asistent z Katedry hydinárstva a malých hospodárskych zvierat Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre vysvetľuje, že na chov teplomilných druhov rýb, akými sú napr. kapor, amur, tolstolobiky, lieň, šťuka, zubáč, sumec a pod. sa špecializuje rybnikárstvo. Kapry sa podľa neho chovajú v „teplejšej“ vode a takmer výlučne v prirodzenom prostredí rybníkov, situovaných najmä v teplejších/južnejších oblastiach Slovenska.
„Pokiaľ ide o ,vianočného´ kapra, jeho chov sa na Slovensku realizuje v rybničnom prostredí 3 až 4 roky, v závislosti od toho, či chce zákazník kapra s hmotnosťou okolo 2 kg alebo ťažšieho. Jeho chov začína vlastne reprodukciou generačných kaprov niekedy v máji a pokračuje odchovom vreckového plôdika – t. j. rybičky veľkej asi 5 mm, v plôdikovom rybníku až do jesene. Za ten čas narastie do veľkosti približne 10 až 12 cm, resp. do hmotnosti 30 – 50 g. Ešte pred príchodom zimy sa tento plôdik vyloví z plôdikového rybníka a počas zimných mesiacov sa prechováva v tzv. komorových rybníkoch, čo sú špeciálne rybníky určené na bezpečné prezimovanie rýb. A prvý chovateľský rok je za nami.“
Ing. Jaroslav Andreji, PhD., pokračuje, že na jar sa potom tento plôdik opäť vyloví z komorových rybníkov a nasadí na ďalší odchov, ale už do väčších produkčných rybníkov, kde sa odchováva opäť až do jesene a za ten čas narastie do veľkosti približne 20 – 30 cm a hmotnosti 300 až 600 g, ba niekedy aj viac. „Na zimu sa tento už dvojročný kaprík opäť nasádza do komorového rybníka, kde bezpečne prečká zimu. A to už máme za sebou druhý chovateľský rok,“ hovorí odborník.
Na jar tretieho chovateľského roku sa podľa neho prezimovaná ryba, ktorej sa už nehovorí plôdik, ale násada, vysadí do najväčších produkčných rybníkov, ktoré sa nazývajú hlavné rybníky, kde pokračuje až do jesene jej ďalší odchov. „Pri výlove rybníka na jeseň, už dosahuje kapor ,vianočnú´ veľkosť 40 – 50 cm a hmotnosť 1,5 – 2 kg. Pokiaľ je však požiadavka zákazníka na väčšieho vianočného kapra, v tom prípade putuje kapor na zimu zasa do komorového rybníka, kde bezpečne prečká zimu a na jar štvrtého chovateľského roku sa opätovne nasádza do hlavého rybníka, v ktorom strávi jar, leto a čiastočne aj jeseň. Za ten čas narastie na ,veľkého´ vianočného kapra s hmotnosťou prevyšujúcou 2,5 kg.“
Aby sme nášho obľúbeného kapra mohli mať na štedrovečernom stole, musí podstúpiť ešte jednu procedúru, nazývanú „sádkovanie“ – pripomína odborník. Je to podľa neho štandardný technologický proces prechovávania rýb v období od výlovu rybníka po distribúciu na predvianočný predaj. „Počas tohto obdobia je kapor umiestnený v menších, ale zato hlbokých betónových nádržiach, ktoré sa nazývajú ,sádky´ (odtiaľ ten názov – sádkovanie). Tu sa kapor neprikrmuje a vplyvom zvýšeného prítoku vody je nútený neustále plávať, čo má za následok, že trochu schudne. Ale ten úbytok sa netýka svaloviny, ale tuku. Až po tejto ,procedúre´ putuje kapor k nám na štedrovečerný stôl.“
Prakticky to funguje tak, že o tomto čase, v decembri, tesne pred Vianocami sú už chovné rybníky prázdne. Výlovy „vianočných“ kaprov sa podľa Ing. Jaroslava Andrejiho, PhD., skončili v novembri a novými kaprami sa tieto rybníky nasadia až na jar budúceho roku. Pripomína, že nápor majú sádky, kde je kapor skoncentrovaný z viacerých rybníkov.
Veľa sa v odbornej aj laickej verejnosti zvykne diskutovať o tom, čím sú vlastne naše vianočné kapry prikrmované, ako často, ako dlho. Podľa odborného asistenta pôsobiaceho na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre je kapor v našich klimatických podmienkach chovaný polointenzívnym spôsobom. „To znamená, že hlavnú zložku jeho potravy tvoria vodné bezstavovce, najmä planktón a bentos, ktoré sa prirodzene vytvárajú v rybničnom prostredí bez nejakého veľkého zásahu chovateľa. Okrem prirodzenej potravy sa v prípade kapra realizuje aj prikrmovanie obilninami. Na tento účel sa najčastejšie používa pšenica, raž a tritikale.“ Kapor sa podľa neho neprikrmuje celoročne, ale len v období poklesu (úbytku) prirodzenej potravy v rybníku, t. j. najčastejšie od júna do septembra, s frekvenciou prikrmovania 2 – 3krát do týždňa. „Závisí to však od počasia, najmä teploty vody, ktorá významne ovplyvňuje celý proces príjmu potravy, jej trávenia a využitia.“
Vo všeobecnosti prevláda názor, že rybie mäso je prospešné pre zdravie človeka. Ing. Jaroslav Andreji, PhD., vysvetľuje, že rybie mäso je ľahko stráviteľné. Obsahuje veľa minerálnych látok (napr. jód, selén, zinok, železo a pod.) a vitamínov (A, D, E, B12 a pod.). „Jeho konzumácia má pozitívny vplyv na ľudský organizmus. Pôsobí preventívne proti mnohým typom rakoviny a kardiovaskulárnych ochorení a má významný vplyv na tlmení zápalových procesov a artritídy. A nemožno ho opomenúť ani v súvislosti s dlhovekosťou človeka.“
Nielen kapor, ale aj iné druhy rýb sú rovnako zdraviu prospešné a tiež obľúbené aj na vianočnom stole. Ďalšou naozaj rozšírenou rybou je pstruh, ktorý sa podľa odborníka zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity u nás chová prostredníctvom druhého odvetvia akvakultúry, a síce pstruhárstva. „Pstruhárstvo sa zaoberá chovom tzv. studenomilných druhov rýb (pstruhy, lipeň, hlavátka) v čistej, studenej a dobre prekysličenej vode, v špeciálnych zariadeniach nerybničného typu, akými sú napr. žľaby, nádrže, náhony, klietky a pod., spravidla plastovej alebo betónovej konštrukcie, ktoré sú exponované v chladnejších/severnejších oblastiach Slovenska.“
Niektorí Slováci nesporne na Vianoce radi siahnu aj po morských rybách; obľúbené sú najmä losos, treska, makrela, halibut, platesa či dokonca sardinky alebo žralok. Práve nedávno sa na úrovni Európskej únie dohodli nové kvóty pre hlbokomorský rybolov. Dohoda bola po rokoch schválená jednohlasne všetkými členskými krajinami a platiť bude na roky 2017 – 2018. Rada ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo schválila plán udržateľnejšieho riadenia hlbokomorských populácií rýb.
Ako informoval hovorca rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Mgr. Vladimír Machalík, výlov niektorých druhov sa znížil, aby sa mohli zregenerovať a v dlhodobom meradle tak mohli byť lovené aj v budúcnosti. Kvóty sa týkajú hlbokomorských druhov žralokov a hlbokomorských populácií rýb ako pagela bledá, stuhochvost čierny, či mieňovec európsky a ďalšie. Kvóty pre hlbokomorský rybolov sa stanovujú v dvojročných intervaloch, tentoraz boli schválené pre obdobie 2017 – 2018.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: MPRV SR, Pixabay.com (ilustračné obrázky)
Uverejnil: MZ