František Vejmělka ako prvý zdokumentoval najväčšieho hlodavca Austrálie a Oceánie počas polročnej expedície. Pomohli mu aj domorodí lovci.
František Vejmělka s obrou krysou. Fotografie a videozáznam boli uverejnené v odbornom časopise Mammalia. Vejmělka, F. (2025). First scientific observation of the largest Sahulian rodent, Mallomys istapantap, in the wild. Mammalia. Zdroj: AV ČR. Foto: archív F. Vejmělka
Polročná expedícia doktoranda z Biologického centra Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) a Juhočeskej univerzity na tropickom ostrove Nová Guinea priniesla jedinečný objav. František Vejmělka ako prvý zdokumentoval jedného z najväčších myšacích hlodavcov na svete – obriu krysu s latinským názvom Mallomys istapantap. Tento tajomný nočný tvor obýva horské pralesy v nadmorskej výške 3 700 metrov. Vedci ho poznali na základe niekoľkých exemplárov nachádzajúcich sa v múzejných zbierkach. Teraz boli zverejnené prvé videozábery a fotografie tohto živočícha v jeho prirodzenom prostredí.
Naposledy zaznamenaná pred 30 rokmi
Veľkrysu Mallomys istapantap opísali len nedávno – v roku 1989 – na základe starých múzejných materiálov. Naposledy ju zaznamenali pred tridsiatimi rokmi a doteraz ju nikdy nevyfotografovali.
Nové snímky aj terénne dáta mladého českého vedca tak predstavujú mimoriadny príspevok k poznaniu tohto vzácneho druhu, ako aj fauny ostrova Nová Guinea. „Je neuveriteľné, že také veľké a pozoruhodné zviera zostávalo pre vedu dosiaľ neprebádané. Koľko toho ešte o biodiverzite tropických hôr nevieme?“ pýta sa František Vejmělka, ktorý okrem snímok a videa urobil aj prvé merania samcov a priniesol informácie o potrave, parazitoch, aktivite, pohybe a ďalších poznatkoch týkajúcich sa spôsobu života hlodavca.
Veľkrysa Mallomys istapantap na zábere z fotopasce. Zdroj: AV ČR. Foto: archív F. Vejmělka
Obria krysa meria až 85 centimetrov
Veľkrysy žijúce na Novej Guinei predstavujú spolu s filipínskymi veľmyšami najväčšie myšacie hlodavce sveta. Vyskytujú sa len v strmých veľhorách Novej Guiney, ktoré pokrývajú panenské pralesy, kde sa vďaka neprítomnosti šeliem a iných konkurenčných cicavcov mohli za 5 miliónov rokov svojho vývoja rozrôzniť do úžasnej druhovej a tvarovej pestrosti.
Huňaté veľkrysy Mallomys istapantap žijú skrytým spôsobom života v ťažko prístupných oblastiach, v noci šplhajú po stromoch, cez deň sa ukrývajú v norách v zemi či v korunách stromov a živia sa výhradne rastlinami. Majú ostré rezáky, hustú srsť a laby dlhé až osem centimetrov, telo so silným chvostom meria 85 centimetrov a váži až dva kilogramy. Vzhľadom na odľahlosť a ťažkú dostupnosť lokality, kde sa vyskytujú, a ich nočný život je mimoriadne ťažké ich pozorovať.
Domorodí lovci na ostrove Nová Guinea. Zdroj: AV ČR. Foto: archív F. Vejmělka
Našiel ju aj vďaka domorodým lovcom
„Nikdy by som nezískal takéto dáta, keby nebolo domorodých lovcov, ktorí ma sprevádzali v horách a pomáhali mi zvieratá nájsť,“ uviedol František Vejmělka. Na svojej polročnej expedícii, pri ktorej úzko spolupracoval s niekoľkými miestnymi kmeňmi, mapoval druhovú bohatosť cicavcov na Mount Wilhelm (4 509 m n. m.), najvyššej hore štátu Papua-Nová Guinea, od úpätia až na vrchol. Pri svojom výskume zaznamenal a následne geneticky určil 61 druhov nelietavých cicavcov (hlodavcov a vačkovcov), ktoré sa v hore vyskytujú.
Výskum prispieva k lepšiemu pochopeniu mimoriadnej biodiverzity tropických hôr Novej Guiney, ktoré sú málo preskúmané. Kým americké, africké i orientálne trópy už boli prebádané, austrálska a oceánska oblasť zostávala z tohto pohľadu nepoznaná, nie ešte geneticky analyzovaná. Kľúčový je aj význam spolupráce s miestnymi komunitami, ktoré sa vďaka vedcom dozvedajú o jedinečnosti prírodných hodnôt svojho územia a potrebe ho chrániť, napríklad pred stále rastúcou hrozbou ťažby.
Zdroj: TS AV ČR
(zh)
