Americký startup sa snaží priviesť vyhynutého prehistorického mamuta naspäť k životu. Uvažuje aj o tasmánskom tigrovi.
Dlhosrstá myš (vľavo). Zdroj: Colossal Biosciences
Americký startup Colossal Biosciences tvrdí, že je na dobrej ceste k stvoreniu srstnatého mamutieho mláďaťa, ktoré by sa narodilo náhradnej slonej matke do konca roka 2028. Výskumníkom sa zatiaľ podarilo dosiahnuť prvý krok, ktorým je dlhosrstá myš.
Ako píše ZME Science, pomocou technológií DNA a genomiky vedci upravili myši tak, aby mali dlhšiu hustejšiu srsť a zmenený metabolizmus, ktorý by im umožnil znášať nižšie teploty.
Spoločnosť uviedla, že je na dobrej ceste vyprodukovať mláďa mamuta srstnatého.
Dlhosrsté myši. Zdroj: Colossal Biosciences
S investormi nie je problém
Napriek určitému skepticizmu paleogenetikov spoločnosť Colossal Biosciences doteraz získala 435 miliónov dolárov a v januárovom kole financovania od investora TWG Global bola ocenená na 10,2 miliardy dolárov. Medzi predchádzajúcich podporovateľov spoločnosti patria významné mená ako Winklevoss Capital Management a celebrity ako Paris Hiltonová, Peter Jackson a Chris Hemsworth.
Cieľom startupu je vo finále použiť vzorky z nálezu mamuta v zamrznutej tundre na úpravu génov v bunkách ázijských slonov, najbližších moderných príbuzných mamuta. Výskumníci dúfajú, že privedú naspäť k životu aj ďalšie vyhynuté druhy, ako napríklad tasmánskeho tigra, aby obnovili stratenú biodiverzitu.
Etický otáznik
Vyhliadky na opätovné oživenie prastarých živočíšnych druhov vyvolali kritiku niektorých vedcov, ktorí sa domnievajú, že projekt nie je uskutočniteľný a nedosiahol by svoj cieľ v podpore ekologickej harmónie.
Spoločnosť tvrdí, že vytvorila 38 myší a ich miera prežitia je porovnateľná s bežnými myšami. Zvieratá sa dožívajú svojej prirodzenej dĺžky života a neplánuje sa ich predaj ani chov. Generálny riaditeľ a spoluzakladateľ startupu Ben Lamm zdôraznil, že dlhosrstá myš nebola produktom vloženia mamutieho génu do myši. Účelom experimentu bolo otestovať procesy úpravy génov. Spoločnosť identifikovala gény myší, ktoré kontrolujú dĺžku, hrúbku, farbu a textúru chlpov, ako aj ďalšie metabolické vlastnosti.
„Vytvorením viacerých vlastností pre odolnosť proti chladu z mamutích evolučných dráh do živého modelového druhu sme preukázali našu schopnosť znovu vytvoriť zložité genetické kombinácie, ktorých vytvorenie trvalo prírode milióny rokov,“ uviedol Lamm vo vyhlásení.
Zmenený gén metabolizmu tukov by mal týmto myšiam pomôcť odolávať chladu. Spoločnosť teraz musí otestovať, či budú myši schopné ukladať tuk aj pri teplotách pod bodom mrazu. Vykonanie tohto experimentu zatiaľ čaká na schválenie etickou komisiou.
Zdroj: Colossal Biosciences, ZME Science, Forbes
(LDS)
