Prírodovedec David Attenborough zmenil pohľad ľudí na našu planétu. V novom dokumente „Ocean“ vyzdvihuje význam oceánu pre život na Zemi.

David Attenborough oslávi 8. mája 99 rokov. Zdroj: BBC
Jeho prírodopisné filmy, na ktorých vyrástlo niekoľko generácií Britov, pripútali k obrazovkám milióny ľudí na celom svete a zmenili náš pohľad na prírodu. „Urobil viac ako ktokoľvek iný pre to, aby sa ľudia na celom svete dozvedeli o čarovnom svete prírody a aby sa čoraz viac ľudí snažilo chrániť životné prostredie a ekosystémy, ktoré podporujú život,“ vyzdvihla jeho prácu aktivistka a primatologička Jane Goodallová.
Neobyčajný a výnimočný život
„Prežil som skutočne neobyčajný život a až teraz si začínam vážiť jeho výnimočnosť. Mal som to šťastie, že som celý život strávil skúmaním divočiny v najrôznejších častiach sveta a pripravovaním filmov o miestnej faune. Veľa som toho precestoval. Na vlastné oči som zažil krásu a rozmanitosť života na Zemi a bol som svedkom tých najväčších a najstrhujúcejších dramatických udalostí,“ napísal David Attenborough v knihe Život na našej planéte.
V čase, keď písal tieto riadky, mal „len“ 94 rokov. Tento týždeň, presne 8. mája, oslávi legendárny prírodovedec, dokumentarista a televízny tvorca David Attenborough 99 rokov.
Takmer storočnicu a jeden výnimočný a neobyčajný život oslávi David Attenborough aj novým dokumentárnym filmom Ocean, ktorý bude mať v kinách svetovú premiéru v deň jeho narodenín 8. mája 2025.
Zachráňme more, zachránime náš svet
Stále aktívny David Attenborough si uvedomuje svoj vek aj to, že mu už nezostáva veľa času. V upútavke k novému dokumentu Ocean preto hovorí: „Keď som ako malý chlapec po prvý raz uvidel more, vnímal som ho ako obrovskú divočinu, ktorú treba skrotiť a ovládnuť v prospech ľudstva.“ K tomu dodal: „Teraz, keď sa blížim ku koncu svojho života, vieme, že opak je pravdou. Po takmer sto rokoch života na tejto planéte som pochopil, že najdôležitejšie miesto na Zemi sa nenachádza na pevnine, ale na mori.“
Attenborough povedal, že planéta „je v takom zlom stave, že by bolo ťažké nestratiť nádej“, keby nebolo oceánu, ktorý označil za „najpozoruhodnejší objav zo všetkých“.
Pre ľudstvo má preto naliehavý odkaz: „Ak zachránime more, zachránime náš svet. Po celoživotnom filmovaní našej planéty som si istý, že nič nie je dôležitejšie.“
OCEAN WITH DAVID ATTENBOROUGH | OFFICIAL TRAILER. Zdroj: Youtube / Altitude Films
Ako chlapec obľuboval fosílie
David Attenborough sa narodil 8. mája 1926 v Isleworthe v západnom Londýne. Jeho otec Frederick Attenborough učil na vysokej škole v Leicesteri, mama Mary bola filantropka.
Keď mal David päť rokov, vymenovali Fredericka Attenborougha za druhého riaditeľa University College v Leicesteri (neskôr Leicesterská univerzita). Rodina sa tak v roku 1932 natrvalo presťahovala do mesta Leicester v anglickom grófstve Leicestershire a usadila sa v areáli univerzitného kampusu.
Kým otec pôsobil na škole, Davidova mama Mary organizovala pomoc a financie pre detských utečencov zo španielskej občianskej vojny (1936 – 1939) a druhej svetovej vojny (1939 – 1945). Samotní Attenboroughovci prijali dve židovské dievčatká Helgu a Irene Bejachové, ktoré si po smrti ich rodičov adoptovali.
Prostredie, v ktorom David vyrastal, ho formovalo a inšpirovalo. Už od útleho detstva sa zaujímal o prírodu, učarovali mu predovšetkým fosílie, ktoré zbieral v okolí mesta Leicester, a tiež rád čítal. Život na akademickej pôde mu umožnil aj občasný zárobok. Keď katedra zoológie potrebovala mloky, David chodil do rybníkov loviť obojživelníky a predával ich vysokej škole po tri pence za kus.
V roku 1945 získal štipendium na Clare College v Cambridgei. Študoval geológiu a zoológiu a získal titul z prírodných vied. Štúdium prerušil v roku 1947, keď ho povolali do štátnej služby v Kráľovskom námorníctve. Po dvoch rokoch sa opäť vrátil na univerzitu, aby štúdium dokončil a získal aj titul z antropológie.
Pri zrode televízneho vysielania
Po štúdiu v Cambridgei pracoval Attenborough ako redaktor vo vydavateľstve učebníc, táto práca ho však príliš nenapĺňala. V roku 1952 sa preto uchádzal o prácu v rozhlasovej stanici BBC. Najprv neuspel, neskôr však dostal list, v ktorom stálo: „Začíname s tou novou vecou, ktorá sa volá televízia. Nikto od toho veľa neočakáva, ale nám sa to zdá napínavé. Videli sme vašu žiadosť, mohli by ste byť tým, koho hľadáme.“
Hľadači talentov BBC trafili do čierneho. Attenboroughov dokumentárny seriál Spoznávame zoo (Zoo Quest) bol uvedený v roku 1954. Bolo to v začiatkoch televízneho vysielania, keď bol obraz iba čiernobiely a televízne prijímače pomerne malé, seriál však aj tak zaznamenal obrovský úspech.
Attenborough sa v ňom vydal na napínavé pátranie do divočiny, kde hľadal zvieratá pre londýnsku zoo. V súvislosti s nakrúcaním po prvý raz navštívil vzdialené krajiny, aby živočíchy natočil pomocou 16-milimetrovej ručnej kamery v ich autentickom prostredí. Zaznamenal zvieratá, o ktorých väčšina ľudí v tom čase nikdy nepočula, nieto aby ich videla na filmových záberoch vo svojej obývačke.
Tajomstvo úspechu seriálu spočívalo vo vedomostiach mladého prírodovedca a dokumentaristu, ktoré ľuďom podával zrozumiteľnou formou, v autenticite, ale aj v jeho ľudskom a sympatickom štýle prezentovania. Briti, a neskôr aj ľudia na celom svete, si ho veľmi obľúbili. Zrodila sa hviezda.
Srdcom a dušou bádateľ
Svoje pôsobenie v televízii David Attenborough na nejaký čas prerušil, aby sa mohol opäť viac venovať vede. V roku 1965 začal študovať etnosociológiu. Televízii sa však neobrátil chrbtom nadobro a vo veku 39 rokov sa vrátil na palubu BBC, aby rozbehol nový vysielací kanál BBC2. Svojej úlohy sa zhostil tak dobre, že ho následne povýšili na programového riaditeľa BBC.
Pod jeho vedením sa uskutočnil prechod na farebné vysielanie a natáčali sa ikonické programy ako Sága rodu Forsythovcov či Lietajúci cirkus Montyho Pythona.
Na začiatky v BBC a Davida Attenborougha si pri príležitosti jeho 99. narodenín zaspomínal aj Michael Palin, člen legendárneho zoskupenia Monty Python: „Keď sa Monty Python vysielal po prvý raz, BBC ho zaradila do vysielania neskoro v nádeji, že si to nikto nevšimne. Na podujatí BBC sa s nami rozprával iba David Attenborough, vtedajší programový riaditeľ, ktorý nám povedal, že čím viac sa budú snažiť zabrániť tomu, aby nás bolo vidieť, tým väčší bude náš kult. Mal pravdu.“
Život na Zemi a ďalšie dokumentárne filmy
V roku 1972 ponúkli Davidovi Attenboroughovi miesto generálneho riaditeľa BBC, opäť však zvíťazila jeho túžba po poznaní. Ponuku neprijal a v roku 1973 odstúpil aj z funkcie programového riaditeľa, aby sa mohol naplno venovať ambicióznemu projektu. Výsledkom je doteraz najdrahší prírodopisný dokumentárny film BBC Život na Zemi, ktorý nakrútili pomocou najnovšej animačnej a kamerovej technológie.
Prvý diel odvysielala televízia BBC v roku 1979. Prvých trinásť epizód si pozrelo približne 500 miliónov televíznych divákov vo viac ako 60 krajinách.
Nasledovali ďalšie dokumentárne filmy Živá planéta (1984), Zázraky života (1990), Súkromný život rastlín (1995), Život vtákov (1998), Život cicavcov (2002), Modrá planéta (2006), Planéta Zem (2006) a Život s chladnou hlavou (2008).
Podľa prieskumov je David Attenborough považovaný za najdôveryhodnejšiu osobu britskej televízie a v Spojenom kráľovstve má status národného pokladu. Za svoj mimoriadny prínos pre celosvetové hnutie za ochranu prírody mu v roku 1985 udelili britský šľachtický titul sir. V roku 2021 mu WWF udelil Cenu vojvodu z Edinburghu (Duke of Edinburgh Conservation Award). Je čestným členom Clare College v Cambridgi a členom Kráľovskej spoločnosti.
Zaujímavosti o Davidovi Attenboroughovi:
- Starší brat Richard Attenborough bol britský herec, režisér a producent, držiteľ dvoch Oscarov, štyroch cien BAFTA a troch Zlatých glóbusov. Okrem iného si zahral aj v Jurskom parku a režíroval film Gándhi.
- David Attenborough je jediný človek, ktorý získal cenu BAFTA za čiernobiele, farebné, HD aj 3D programy.
- Nevlastní auto, pretože si nikdy nespravil vodičský preukaz.
- Pomenovali po ňom viac než desať rastlín a živočíchov: nezvyčajného motýľa (Euptychia attenboroughi), slimáka (Attenborougharion rubicundus), prehistorického leva (Microleo attenboroughi) a napríklad aj paježuru Attenboroughovu (Zaglossus attenboroughi), predstaviteľku čeľade ježurovité, o ktorej sme písali aj na našom portáli VEDA NA DOSAH.
- Jeho meno nesie aj britská polárna výskumná loď RRS Sir David Attenborough.
Zdroj: The University of Leicester (1, 2), WDR, The Guardian, Independent, natgeokids.com
Attenborough, D: Život na našej planéte: Moje svedectvo a vízia do budúcnosti. Tretie vydanie. Barecz & conrad books, 2022.
Sánchez Vegara, M. I.: David Attenborough: Malí ľudia, veľké sny. Bratislava: Slovart, 2022.
(zh)