Bobule medvedice konzumujú medvede a listy sú súčasťou indiánskych zmesí na fajčenie

Legendy opisujú šamanov, ktorí omámení fajčením listov medvedice tancovali v ohni a necítili páľavu žeravej pahreby na chodidlách.

Medvedica lekárska je trpasličí vždyzelený ker, ktorý rastie v Severnej Amerike, Európe a v severnej Ázii. Už pred viac ako tisíc rokmi sa používala v čínskej medicíne, ale aj u severoamerických Indiánov ako močopudný a antimikrobiálny prostriedok.

Rastlinu možno vo voľnej prírode rozpoznať podľa malých lesklých červených bobúľ. Žiarivé plody sú obľúbenou potravou lesných zvierat, najmä medveďov. Domorodí Američania používajú listy medvedice s tabakom a inými bylinami pri náboženských obradoch, a to ako šmuhu (druh kadidla) alebo na fajčenie v posvätnej fajke pri zaklínaniach šamanov.

História

Rímsky lekár a spisovateľ gréckeho pôvodu, tvorca systematickej lekárskej vedy Claudius Galénos (*129 – †199) používal túto liečivú bylinu na liečenie gladiátorov a neskôr aj ako osobný lekár cisárov.

História medvedice pokračuje v severnej Európe legendou o liečiteľovi Rhiwallonovi a jeho synoch, ktorí žili v 12. storočí na farnosti Myddfai. Ako lekári boli vo Walese známi svojou zručnosťou v liečení bylinami. Liečili vládcu Rhys ap Gruffydda kráľovstva Deheubarth v južnej časti krajiny po bitke pri Carmarthene v roku 1150. Rodina sa venovala tomuto povolaniu v priamej mužskej línii až do roku 1739, keď zomrel posledný potomok John Jones. Pokyny na prípravu bylinných liekov sa zachovali v Červenej knihe Hergestu, ktorá pochádza z konca 14. storočia s ďalšími waleskými rukopismi publikovanými v súbornom diele s názvom Meddygon Myddfai.

Botanik William Coles (*1626 – †1662) vytvoril teóriu znakov (Doctrine of Signature) postavenú na doktríne, že byliny alebo zvieratá majú fyzické alebo behaviorálne rysy odrážajúce ochorenia, ktoré sa môžu úspešne liečiť. Vychádzal z teologického zdôvodnenia, že Boh chcel ľuďom takto ukázať, na čo sú rôzne druhy rastlín užitočné. Príkladom sa stali listy medvedice, ktoré sa podobajú obličkám a na liečenie týchto ľudských orgánov sa aj úspešne používajú.

V ľudovom liečiteľstve na severe Ruska a na Sibíri sa aplikovala na choroby močového mechúra, močových ciest a urolitiázu (tvorbu obličkových kameňov). Je potrebné zdôrazniť, že medvedica lekárska sa v týchto rozľahlých oblastiach stala jedným z najstarších liekov na liečbu pohlavných chorôb. Starovekí ruskí liečitelia recept na prípravu lieku na kvapavku a syfilis tajili v kláštoroch a odovzdávali ho len blízkym príbuzným či potomkom. Na Urale sa takéto návody zachovali dodnes.

Informácie o využití listov medvedice lekárskej vo vedeckej a praktickej literatúre sa objavili v prvých vydaniach Revue de Phytothérapie v roku 1937, oficiálnom časopise Francúzskej spoločnosti pre fytoterapiu. Koncept fytoterapie vytvoril francúzsky lekár Henri Leclerc (*1870 – †1955), expert na komplexné využitie rastlinných extraktov na liečbu rôznych chorôb. Napísal množstvo vedeckých článkov a sedem kníh o liečivých rastlinách. Bol známy aplikáciou fytoterapeutických metód liečenia národných hrdinov prvej svetovej vojny Francúzska – maršala Ferdinanda Focha (*1851 – †1929) a generála Edouarda de Castelnau (*1851 – †1944).

Opis a rozšírenie

Medvedica lekárska je vždyzelený nízky ker s dlhými poliehavými kmienkami, s červenohnedými tuhými a husto listnatými konárikmi. Má striedavé, kožovité, prezimujúce, obrátene vajcovité, celistvo okrajové listy. Visiace strapce kvetov sú krátke a ich stopka nesie na báze dva listene. Kvety sú pravidelné, obojpohlavné, päťpočetné a zrastene lupienkovité s hlboko deleným kalichom, vajcovitou, ružovou alebo bielou, zvnútra chlpatou korunou. Majú desať voľných červených tyčiniek s nápadne dlhými príveskami s vrchným semenníkom. Sú v strapcoch po tri až dvanásť. Koruna je biela v tvare džbánu s piatimi červenkastými krátkymi cípmi. Kvitnú v máji až v júni.

Plody rastliny sú tmavočervené kôstkovice, pripomínajúce bobule, vnútri je päť kôstok.

Stanovišťami (biotopmi) rastu populácií medvedice sú otvorené a osvetlené miesta vresovísk v spoločenstve s trpasličími krami v borovicových lesoch Európy, Ázie, Severnej Ameriky a Grónska. Pre dostatočnú tvorbu biomasy rastliny potrebujú v pôde prítomnosť mykoríznych húb.

Na Slovensku druh rastie pôvodne v horskom a vo vyššom pásme, predovšetkým na horských lúkach a v riedkych kroviskách (najmä v zárastoch borievky). Patrí k úplne chráneným rastlinám.

Pôvod názvu

Vedecký názov rastliny Arctostaphylos uva-ursi (L.) Spreng pochádza z gréckeho arctos (medveď) a stafylé (hrozno), lebo plody rady žerú medvede. Podobný význam má aj druhové meno uva-ursi, čo v preklade znamená medvedie bobule. Táto skutočnosť viedla k bežnému slovenskému botanickému názvu – medvedica lekárska. Vedecký názov medveďa hnedého je Ursus arctos.

V kultúrach severozápadných amerických indiánskych kmeňov Odžibvejov a Quileutov sa rastlina nazýva kinnikinnick, v preklade z quileutského jazyka fajčiarska zmes. Indiáni tradične používali listy rastliny, ktoré zbierali v lete a sušili, ako náhradu tabaku alebo ich miešali s tabakom. Legendy opisujú viacerých šamanov, ktorí omámení fajčením listov medvedice tancovali v ohni a necítili páľavu žeravej pahreby na chodidlách.

Pestovanie a zber

Medvedica lekárska rastie v miernom pásme na všetkých kontinentoch. Rastlina len zriedkakedy presiahne výšku 0,15 metra, pričom dáva prednosť suchým, kamenistým alebo piesočnatým podkladom.

Medvedica sa väčšinou množí rezkami, ich zakoreňovanie je však veľmi pomalé. Rastie veľmi zle na bohatých humusových pôdach. Dáva prednosť chudobným kamenistým kyslým pôdam na čiastočne alebo úplne slnečných stanovištiach. Je dôležité udržiavať plochu bez burín. Keď rastliny zakorenia stanú sa odolnými proti mrazu až pri teplote mínus 54 stupňov Celzia.

Drogou liečivej rastliny sú usušené listy (Uve ursi folium). Zbierajú sa pred kvitnutím na jar a na jeseň, keď sú už plody zrelé. Ak ich trháme v lete, mladé listy sušením sčernejú. Listová časť konárov sa odrezáva do 30 milimetrov. Narezaná surovina sa suší na povale alebo v sušičkách (teplota od 60 do 90 stupňov Celzia). Po usušení sa listy medvedice z konárikov otrhajú. Trvanlivosť drogy medvedice je až päť rokov. Dôležitými regiónmi zberu tejto rastliny je Bielorusko a lesnaté oblasti Ruskej federácie.

Chemické zloženie

Hlavnými účinnými látkami sú hydrochinónové glykozidy, ktorých obsah v listoch je zvyčajne od 8 do 16 percent, môže však dosiahnuť až 25 percent. Medzi prírodné látky patrí hlavne arbutín (arbutozid, respektíve erikolín), ďalej metylarbutín, pyrozid (6-acetylarbutín) a kaffeylarbutín (zlúčenina arbutínu s kyselinou kávovou). Pod vplyvom enzýmu arbutázy (fenolglykodázy), ktorý sa nachádza v listoch rastliny, sa táto substancia rozkladá na glukózu a voľný hydrochinón.

Arbutín a jeho produkt hydrolýzy hydrochinón má antimikrobiálne vlastnosti. Inhibuje rast bežných patogénov urologických infekcií (Ureaplasma urealyticum, Mycoplasma hominis, Pseudomonas aeruginosa, Staphylococcus epidermidis, Enterococcus faecalis a Proteus sp.) vrátane ich kmeňov odolných proti antibiotikám.

Ide o prirodzene sa vyskytujúci antioxidant, ktorý pomáha v boji proti hyperpigmentácii pleti. Tento derivát hydrochinónu sa považuje za zlatý štandard používaný na zosvetlenie pokožky. Nadzemná časť obsahuje 30 až 35 percent trieslovín pyrogalovej skupiny, napríklad elagitaníny a galotaníny, ktorých hydrolýzou vzniká glukóza, elagové a galové kyseliny.

Listy medvedice obsahujú organické kyseliny (galová až 6 percent, elagová, chinová, protokatechuová, jablčná a mravčia), flavonoidy (kvercetín, izokvercitrín a myricitrín). Okrem toho táto časť rastliny obsahuje vosk, živicu, silicu (0,01 %), kyselinu askorbovú a  veľké množstvo jódu (2,1 – 2,7 mg/kg). V koreňoch boli identifikované triterpénové zlúčeniny.

Rastliny majú schopnosť akumulovať mangán, zinok a meď.

Aglykóny iridoidných glukozidov medvedice lekárskej sú nestabilné najmä v kyslom prostredí. Vytvárajú sa z nich polymérne zlúčeniny, ktoré pri sušení spôsobujú tmavnutie listov rastliny.

Liečebné využitie a recepty

Listy medvedice sa často používajú na prípravu čaju i do hotových prípravkov proti ľahkým zápalovým infekciám močovodov a močového mechúra. Pri dostatočne vysokých dávkach pôsobia antibakteriálne.

Na prípravu jednej šálky čaju treba 1 až 2 kávové lyžičky (1,5 gramu) nadrobno pokrájaných listov. Zalejú sa studenou vodou, nechajú odstáť niekoľko hodín za občasného miešania a po krátkom prevarení sa scedia. Najlepšie je pripravovať vždy len jednu dávku na jeden deň. Cez deň sa pijú s odstupom 3 až 4 šálky. Rovnako možno pripraviť čajový nálev, ktorý sa nechá 13 minút lúhovať.

Odvar pripravíme z polievkovej lyžice suchých listov na hrnček prevarenej vody (pre deti čajová lyžička). Pred varením sa listy pomelú v mlynčeku na kávu. Pre lepšiu extrakciu sa odvar uchováva pol hodiny vo vodnom kúpeli. Po hodine sa môže užívať v polievkovej lyžici trikrát denne po jedle. Rozdrvené listy môžete jednoducho zaliať vriacou vodou, ale musíte ju nechať odstáť asi 12 hodín. Po dvoch dňoch je potrebné uvariť novú porciu odvaru medvedice.

Pri príprave alkoholovej tinktúry sa zoberú dve polievkové lyžice suchých listov na 100 ml 40-percentného etylalkoholu. Tekutinu necháme 2 až 3 týždne na teplom mieste. Potom sa tinktúra scedí a užíva po 15 až 20 kvapkách po jedle, trikrát denne.

Medzi potravinami sú obľúbené kompóty a želé. Pri príprave kompótu varíme nazbierané bobule hodinu s prídavkom cukru, pričom následne sa roztok ochladí a je pripravený na použitie.

Na želé použijeme pol pohára plodov, 2 čajové lyžičky zemiakového škrobu a 3 až 4 polievkové lyžice cukru na pohár vody. Bobule sa zalejú vriacou vodou a prelisujú cez sito. Vytekajúca šťava sa zbiera oddelene. Zvyšné pyré sa uvarí, prefiltruje cez gázu a znova prevarí s cukrom. Súčasne sa oddelene zmieša jedna štvrtina pohára vody a škrobu, až kým zmes nebude hustá. Keď sa vývar uvarí, naleje sa doň zriedený škrob a za miešania sa privedie do varu. Po vypnutí ohňa pokračujeme v miešaní až do úplného vychladnutia a následne sa pridá predtým oddelená šťava.

Bezpečnosť a riziká

Čaje a ďalšie hromadne vyrábané prípravky majú najsilnejšie antiseptické účinky (zbavujúce choroboplodné mikroorganizmy), keď má moč zásaditú chemickú reakciu. Z tohto dôvodu sa počas liečby pacienta nesmú konzumovať kyslé potraviny, napríklad kyslá kapusta, citrusové plody a ich šťavy, vitamín C atď.

Droga medvedice lekárskej sa nesmie používať dlhšie ako týždeň, nanajvýš päťkrát ročne. Nesmie sa aplikovať počas tehotenstva, v období dojčenia a ani ich nepodávame deťom mladším ako 12 rokov.

Použitá literatúra

Azman, N. A. M. – Gallego, M. G. – Segovia, F. – Abdullah, S. – Shaarani, S. M. – Pablos, M. P. A. 2016: Study of the Properties of Bearberry Leaf Extract as a Natural Antioxidant in Model Foods. In: Antioxidants MDPI, roč. 11, č. 5, s. 1 – 11.

Duke,  J. A. – Bogenschutz-Godwin, M. J. – duCellier, J. – Duke, P. A. 2002: Handbook of medicinal Herbs. 2. vyd. CRC Press: Boca Raton, FL, USA, 870 s.

Golasovská, M. 2020. Bylinková terapie – Léčivé elixíry pro zdraví a krásu. 1. vyd. Grada Publishing: Praha, ČR, 253 s. ISBN: 9788027129195

Gondolová, M. – Hadrabová, V. 2008: Herbár. Nestorprint, s.r.o.: Bratislava. 535 s.

Leifertová, I. 1975: Evaluation of Phenolic Substances in Artostaphylos uva-ursi L. Hydroguinone Determination in Leaves during the Vegetative Period. In: Československá farmácie, roč. 24, č. 4/5, s. 197 – 200.

Leifertová, I. 1973: Evaluation of Phenolic Substances in Artostaphylos uva-ursi L. Contents of Arbutin and Water-Soluble Phenolic Substances in the Leaves of Cultivated Plants. In: Československá farmácie, roč. 22, č. 10, s. 450 – 453.

Ottov sprievodca prírodou – liečivé rastliny (preklad: Jindrová, J. – Malovcová, M.). 2010: Ottovo nakladateľstvo: Praha, 485 s.

(zh)