Študentka mapuje posun biotopov modlivky zelenej na Slovensku aj pomocou občianskej vedy. Od ľudí získala asi 2000 dát.
Modlivky indikujú svojou prítomnosťou rôznorodé vlastnosti prostredia, v ktorom žijú. Zdroj: Archív A. Kubeková
Modlivka zelená patrí medzi veľmi zaujímavé druhy. Svojím netypickým vzhľadom upúta aj ľudí, ktorí sa inak o hmyz nezaujímajú. Modlivky sú v našej prírode nezameniteľné. Napomáha tomu tiež fakt, že je na Slovensku rozšírený iba jediný pôvodne žijúci druh – modlivka zelená (Mantis religiosa).
I toto sa však môže s postupným otepľovaním prostredia meniť. Vedci očakávajú, že vhodné životné podmienky na území Slovenska môžu už teraz nájsť aj zástupcovia rodov Ameles a Hierodula, ktorí obývajú južnejšie časti Európy.
Monitoring pomocou občianskej vedy
Všetky zo spomínaných druhov spája typický postoj, pri ktorom sú predné nohy modliviek akoby zopäté v modlitbe, z čoho vychádza aj ich názov. Modlivky sa učia rozoznávať už i žiaci základných škôl, a tak tieto fascinujúce živočíchy spĺňajú všetky potrebné atribúty monitoringu pomocou občianskej vedy.
Čo je občianska veda?
Princípom občianskej vedy je zapojiť občanov do riešenia vedeckých projektov. Ide o dobrovoľnú aktivitu nadšencov z radov laickej verejnosti: žiakov a študentov, pedagógov, amatérskych záujemcov o vedu, ľudí pracujúcich v iných odvetviach či seniorov. Benefitom občianskej vedy je, že participácia verejnosti vo výskume otvára nové možnosti nielen rozvoju vedy, ale aj spoločnosti. Organizácia European Citizen Science Association (ECSA) stanovila desať princípov občianskej vedy, ktoré slúžia na jej odlíšenie od iných projektov. Záujem o občiansku vedu rastie aj na Slovensku. Viac o občianskej vede, podujatiach a kurzoch na Slovensku sa dozviete na stránke Otvorená veda CVTI SR.
Modlivka ako indikátor prostredia
Keďže modlivky indikujú svojou prítomnosťou rôznorodé vlastnosti prostredia, v ktorom žijú, pustili sa do ich mapovania študentka Alica Kubeková so školiteľom Adriánom Purkartom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Okrem vlastných nálezov a pozorovaní navrhli kampaň, v ktorej prosia verejnosť o fotografie modliviek i s informáciami o mieste nálezu. Od získaných dát si sľubujú nielen odpoveď na otázku, kde všade sú na Slovensku modlivky rozšírené. Chcú tiež zistiť, či a ako sa mení ich farebná variabilita naprieč rôznymi typmi prostredia.
Modlivka v meste. Zdroj: Archív A. Kubeková
O modlivkách s Alicou Kubekovou
Témou bakalárskej práce Alice Kubekovej je zistiť aktuálne rozšírenie modlivky zelenej na Slovensku a porovnať ho s rozšírením v minulosti, keďže ide o druh výrazne kopírujúci otepľovanie našej prírody. Alice Kubekovej sme sa opýtali, prečo si vybrala práve modlivky a čo priniesol výskum pomocou občianskej vedy.
Venujete sa výskumu modliviek asi rok. Čo vás na nich fascinuje?
Už v škôlke som sa zaujímala o rôzny hmyz, najmä o lienky a motýle. Postupne sa môj záujem preorientovával na, pre mňa ako Oravčanku menej typický hmyz. Modlivky sú fascinujúce hlavne svojím extravagantným vzhľadom a spôsobom života. Svojou trojuholníkovou hlavou s obrovskými očami pôsobia, akoby boli z inej planéty. Sú predátorom všetkému hmyzu s jedinou výnimkou, ktorou je sága stepná (Saga pedo).
Kde všade na svete žijú modlivky a koľko druhov asi poznáme?
Na svete žije približne 2 400 druhov modliviek. Hoci sú rozšírené po celom svete, väčšina sa nachádza v tropických a subtropických oblastiach. V Európe je známych približne 25 druhov. Čím ďalej od rovníka sa nachádzame, tým je druhové zastúpenie modliviek chudobnejšie. To však neznamená, že sú tieto druhy menej zaujímavé.
Na Slovensku žije iba jeden druh, a to modlivka zelená (Mantis religiosa). Zdroj: Archív A. Kubeková
Vo svojom výskume skúmate posun biotopov modlivky zelenej (Mantis religiosa). Aký je trend v rámci rozširovania biotopov modliviek na Slovensku?
Modlivka zelená sa prirodzene vyskytuje v teplejších oblastiach. Keďže nevyhľadáva zimu, kedysi by sme ju mimo južných oblastí Slovenska hľadali márne. Vplyvom klimatických zmien sa jej biotopy značne posúvajú smerom na sever našej krajiny. Z veľkej rarity, na ktorú sa kedysi chodili vedci pozerať v nemom úžase, sa tak stáva pomerne bežnou spoločníčkou v blízkosti našich obydlí.
V rámci projektu občianskej vedy Hľadajú sa modlivky ste zbierali údaje o modlivkách pre svoj výskum. Bola táto výzva úspešná?
Pri vytváraní samotného projektu som mala obavy, ako efektívne ho dokážeme spolu so školiteľom spropagovať. Na moje prekvapenie sa nám darilo až nezvyčajne dobre a dovolím si povedať, že ide o jeden z najúspešnejších projektov svojho druhu. Ľudia nám zaslali veľké množstvo dát, ktoré do dnešného dňa spracovávame. Postupne sa blížime k 2000 nálezom, čo sa, myslím si, dá považovať za úspech.
Získali ste vďaka občianskej vede aj iné zaujímavé informácie o modlivkách, ktoré vás prekvapili alebo ste s nimi nepočítali?
Zmyslom nášho projektu bolo preskúmať, kam až sa modlivka zelená rozšírila. Zaskočilo ma, že sa pomerne bežne vyskytuje už aj v Žilinskom kraji. Zaujímavé je tiež zistenie, že rozpätie nadmorskej výšky, v ktorej ju môžeme spozorovať, je naozaj veľké a vyskytuje sa i vo výškach okolo 1000 metrov nad morom.
Modlivka už žije aj v blízkosti ľudských obydlí. Zdroj: Archív A. Kubeková
Vráťme sa ešte k modlivkám. Je tento zaujímavý hmyz aj užitočný? Čím sa živí?
Modlivka je v našej prírode významným predátorom, ktorý vychytáva veľké množstvo rôzneho hmyzu. Bez problémov si poradí s osou, muchou či iným nežiadaným hosťom. V našich záhradách tak môže poslúžiť ako „filter“ hmyzích návštevníkov. Zabezpečí tým pokojnejšie chvíle strávené v záhradke či zdravšiu úrodu. Niektoré pozorovania naznačujú, že modlivka zelená môže za svoj život uloviť a zjesť vyše 2500 jedincov hmyzu vrátane vošiek, ôs alebo bzdôch.
Zaujalo ma, že modlivky až do dospelosti niekoľkokrát zvliekajú pokožku. Aký je životný cyklus modlivky?
Modlivky sa ako hmyz s nedokonalou premenou liahnu priamo z vajíčka. Nemajú štádium larvy ani kukly. Od začiatku vyzerajú ako zmenšená verzia svojich rodičov. Výnimkou je, že sú výrazne menšie a krídla im narastú až v dospelosti – koncom leta. Hmyz má na svojej pokožke špeciálnu vrstvu, tzv. kutikulu, ktorá je veľmi pevná a tvrdá. Na rast potrebujú preto pokožku niekoľkokrát zvliecť a vytvoriť si novú, väčšiu. Keď sa z nich stanú dospelé jedince, už sa zvliekať nepotrebujú, nakoľko ďalej nerastú.
Modlivka je šikovný a rýchly predátor. Zdroj: Archív A. Kubeková
Modlivka má v porovnaní s hlavou neúmerne veľké oči. Má aj dobrý zrak?
Modlivka má vynikajúci zrak, a to najmä preto, že je odkázaná na lovenie koristi. Musí byť schopná pohotovo reagovať na blížiace sa podnety, v čom jej pomáhajú veľmi dobre vyvinuté oči. Keď sa priblížime k modlivke, bude za nami otáčať hlavu. To je dôkaz, že je predátorom, ktorý si dokáže uloviť večeru.
Čo sa týka projektu občianskej vedy Hľadajú sa modlivky, môžu vám ľudia ešte posielať svoje pozorovania?
Hoci je nepravdepodobné, že tento rok ešte niekto uvidí voľne žijúcu modlivku, každému nálezu sa veľmi potešíme. Je možné, že si niekto modlivku vyfotografoval dávnejšie a o výskume sa dozvedel až teraz. Budeme vďační i za tieto nálezy.
Ak sa vám podarilo odfotografovať modlivku, hoci ide aj o starší záber, môžete ju spolu s dátumom a miestom nálezu (stačí názov obce) poslať na emailovú adresu modlivky1@gmail.com.
Text úvodnej časti: Adrián Purkart
(zh)
