Úlohu zohráva veľkosť vtáka aj jeho lietajúce schopnosti.
Vlha malá (Merops pusillus) je častým obyvateľom ľudských sídel v oblasti subsaharskej Afriky. (Kamerun, 2022). FOTO: Tomáš Albrecht
Aké únikové stratégie používajú vtáky v otvorených tropických ekosystémoch a ako znášajú prítomnosť človeka? Odpovede prináša rozsiahla štúdia medzinárodného tímu vedcov, ktorý viedli vedci z Ústavu biológie stavovcov AV ČR, Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity a Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.
Na základe tisícov pozorovaní stoviek tropických druhov vtákov v Afrike, Južnej Amerike a Austrálii bádatelia dokázali, že stačí poznať relatívne obmedzený počet vlastností tropických vtákov, aby sa dala odhadnúť miera ich tolerancie k človeku. Tieto znalosti môžu významne pomôcť pri ich ochrane.
Ako ovplyvňujeme životy vtákov?
Štúdium miery tolerancie vtáčích druhov pomáha lepšie porozumieť, ako ľudská aktivita ovplyvňuje životy vtákov a ako možno minimalizovať negatívny dopad ľudskej činnosti na ich prirodzené prostredie – najmä v čase, keď populácia ľudí neúmerne rastie, a nielen vtáčím druhom tak ubúda vhodné životné prostredie. Štúdia medzinárodného tímu vedcov ďalej umožňuje identifikovať citlivé druhy, ktoré sú vystavené najväčšiemu riziku, a navrhnúť opatrenia na ich ochranu.
„Tropické a mierne oblasti sa v mnohých ohľadoch výrazne líšia a to platí aj o životných stratégiách vtákov, ktoré tu žijú. Rovnako napríklad riziko prirodzených predátorov, ako aj lovecké aktivity miestnych ľudí môžu byť v jednej oblasti vyššie ako v druhej. Predácia silne ovplyvňuje životné stratégie vtákov. V jej dôsledku majú vtáky v trópoch typicky menšie znášky,“ vysvetľuje Tomáš Albrecht, vedúci tímu z Ústavu biológie stavovcov AV ČR (ÚBO AV ČR) a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej (PrF UK).
„Na druhej strane tam žijú v porovnaní s ich náprotivkami v miernom podnebnom pásme často dlhoveké a ostražité druhy, ktoré sú z ľudského hľadiska sebecké – nie sú veľmi ochotné riskovať svoj život ani pri ochrane vlastných mláďat. Až doteraz sme však o ostražitosti a tolerancii vtáčích druhov obývajúcich trópy mali iba veľmi hmlisté informácie,“ hovorí Tomáš Albrecht.
Informácie aj sú, len sa nepublikujú
Štúdium tolerancie vtákov tak možno využiť okrem iného pri plánovaní a realizácii stavieb, infraštruktúry a ďalších projektov, ktoré majú vplyv na životné prostredie vtáctva. V neposlednom rade môže výskum v tejto oblasti prispieť k lepšiemu poznaniu biodiverzity a ekosystémov, a teda k lepšiemu riadeniu a ochrane prírodných zdrojov.
„Celkom ma prekvapilo, že veľa ľudí v tropických oblastiach informácie o tolerancii vtákov k prítomnosti človeka zbiera, ale buď ich nepublikujú, alebo ich publikujú v takzvanej šedej literatúre. Naša štúdia tak predstavuje prvý pokus opísať variabilitu únikového správania vtákov a ich toleranciu k človeku naprieč otvorenými tropickými ekosystémami, a to hneď na troch kontinentoch: v Afrike, Južnej Amerike a Austrálii,“ hovorí Peter Mikula, hlavný autor článku. „Som hrdý, že náš projekt spojil množstvo vedcov a nadšencov z celého sveta a vytvoril medzinárodnú a rozmanitú sieť spolupracovníkov študujúcich tento fenomén.“
Hadada volavá. Zdroj: Peter Mikula
Typ prostredia, lietacie schopnosti aj veľkosť tela hrajú rolu
Vedci na základe obrovského datasetu, ktorý obsahoval tisíce pozorovaní stoviek tropických druhov vtákov, zistili, že medzi faktory určujúce mieru tolerancie patrí predovšetkým typ prostredia, v ktorom vtáky žijú, telesná veľkosť druhu, vzdialenosti, z ktorej sa človek začne k vtákom približovať, alebo ako dobrými letcami tieto druhy sú.
Plachejšie vtáky sa spravidla ľudským obydliam vyhýbajú, sú výbornými letcami migrujúcimi na veľké vzdialenosti. Často ide o druhy s väčšou veľkosťou tela. Všeobecne majú všetky vtáky tiež tendenciu utiecť skôr, keď sa k nim človek začne približovať z väčšej vzdialenosti.
„Keď sme porovnali naše výsledky s výsledkami predchádzajúcich štúdií z oblasti Európy, prípadne Českej republiky zistili sme, že niektoré zákonitosti sú univerzálne (napríklad väčšie vtáky sú plachejšie aj v Európe), iné výsledky sú ale pre jednotlivé oblasti sveta či ročnú dobu špecifické. Ochranné opatrenia by preto mali byť dostatočné flexibilné a brať do úvahy lokálne i širšie špecifiká,“ dodáva Tomáš Albrecht.
„Naše zistenia môžu pomôcť pri praktickej ochrane prírody, napríklad vytvárať takzvané ochranné zóny, ktoré by mali chrániť obzvlášť citlivé druhy vtákov, ale aj iné živočíchy pred negatívnymi dôsledkami ľudskej činnosti. Minimálne v subsaharskej Afrike dochádza k prudkému nárastu ľudskej populácie a okrem iného ním trpia práve otvorené plochy – predovšetkým savany –, na ktorých prebiehal zber dát,“ vysvetľuje Peter Mikula.
„Stále nám chýba ucelené globálne porovnanie reakcie vtákov na rastúci impakt ľudskej populácie, a to nielen v savanách. Na vyplnenie týchto medzier v znalostiach v súčasnosti už intenzívne pracujeme. Za pomoci stoviek kolegov a dobrovoľníkov z celého sveta sme zhromaždili viac ako 170-tisíc meraní reakcie na človeka pre viac ako tri tisícky druhov vtákov obývajúcich rôzne biotopy na všetkých kontinentoch. Spracovanie tohto dátového súboru bude však námetom až budúcej štúdie,“ uzatvára Peter Mikula.
Zdroj: TS AV ČR
(JM)
