Vplyvom globálneho otepľovania sa komár tigrovaný posúva viac na sever. Od roku 2010 Európa zaznamenala výrazný nárast chorôb, ktoré prenáša.
Podľa Európskeho strediska pre prevenciu a kontrolu chorôb ECDC (European Centre for Disease Prevention and Control) vytvárajú klimatické zmeny priaznivé podmienky na šírenie komára tigrovaného (Aedes albopictus). V Európe bol prvýkrát zaznamenaný v Albánsku v roku 1979, odkiaľ sa rozšíril do južných oblastí európskeho kontinentu.
V dôsledku klimatickej zmeny sa výskyt tohto komára posúva na sever a zaznamenali sme ho už aj v našich končinách. Prítomnosť tohto invázneho komára potvrdilo Biomedicínske centrum SAV na základe zberu dát od verejnosti z roku 2023. Výskyt tohto invázneho (nepôvodného) druhu potvrdili tiež iné európske krajiny.
Podľa ECDC sa komár tigrovaný usídlil v Rakúsku, Bulharsku, Chorvátsku, Nemecku, Grécku, Maďarsku, Taliansku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku, Španielsku, na Malte a vo Francúzsku. Zaznamenali ho aj v Belgicku, Holandsku, na Cypre a u našich západných susedov.
Komár tigrovaný a horúčka dengue
Komár tigrovaný je aktívny najmä od apríla do novembra a na rozdiel od komárov, ktoré sa na našom území vyskytujú, štípe aj počas dňa. Uštipnutím môže prenášať až 22 rôznych vírusov, medzi nimi i exotický vírus dengue.
Od začiatku roku 2024 je na svete hlásených viac ako 7,5 milióna prípadov horúčky dengue v 73 krajinách. Choroba si vyžiadala viac ako 3 000 obetí. Najviac prípadov tohto ochorenia zaznamenali v Brazílii. V marci tohto roka bol v Európe hlásený jeden prípad nákazy v Španielsku.
Na celom svete existuje viac ako 3700 druhov komárov.
V roku 2023 bolo v Európskej únii zaznamenaných 130 lokálnych prípadov horúčky dengue, v roku 2022 to bolo 71 prípadov.
Ide o výrazný nárast prípadov oproti rokom 2010 až 2021, keď bolo za celé obdobie zaznamenaných len 73 prípadov. Zvýšená incidencia súvisí so zmenami klimatických podmienok, ktoré inváznym druhom vyhovujú. Komár tigrovaný dokáže prežiť aj mierne zimy.
Horúčka dengue a jej príznaky
Medzi príznaky horúčky dengue patrí veľmi silná bolesť kĺbov. Niektorí chorí pociťujú takú silnú bolesť, akoby im niekto zlomil kosti, preto sa chorobe hovorí aj horúčka zlomených kostí. Kým 75 percent nakazených je bez akýchkoľvek príznakov, v prípade 1 až 5 percent sa vyvinie potenciálne smrteľná ťažká forma.
Ďalšími príznakmi sú silná bolesť hlavy, bolesti za očami, nevoľnosť, zvracanie a opuchy žliaz. Postihnutí môžu mať aj vysokú teplotu a vyrážku. Príznaky sa obvykle prejavia do 4 až 10 dní od nakazenia a väčšinou trvajú dva až sedem dní.
Ochorenia u nás zatiaľ nie sú bežné
Hoci komár prenáša rôzne ochorenia, neznamená to, že každý jeden komár tigrovaný musí byť infikovaný a zdraviu nebezpečný.
Komár sa nakazí vtedy, ak sa dostane do kontaktu s krvou infikovaného človeka, prípadne zvieraťa. Až takto infikovaný komár môže ochorenie šíriť i na svoje ďalšie obete. Platí, že čím viac ľudí je infikovaných, tým je pravdepodobnejšie, že sa choroba bude ďalej šíriť prostredníctvom komárov.
Ochorenia ako západonílska horúčka, dengue, chikungunya alebo zika sa na Slovensku či v okolitých krajinách zatiaľ bežne nevyskytujú. V súčasnosti je preto málo pravdepodobné, že by komáre tigrované vo veľkom šírili tieto choroby aj medzi populáciou na Slovensku.
Riziko však rozhodne netreba podceňovať, a to najmä v krajinách, kde sú ochorenia rozšírené.
Čo si všímať po uštipnutí
Pri návšteve exotických destinácií je dobré poznať, aké sú príznaky ochorení, ktoré môžu prenášať lokálne sa vyskytujúce komáre. Proti niektorým je možné dať sa zaočkovať už pred cestou (žltá zimnica, japonská encefalitída, dengue). Po uštipnutí komárom je vhodné sledovať svoj zdravotný stav, v prípade jeho zhoršenia odporúča Úrad verejného zdravotníctva SR kontaktovať svojho všeobecného lekára.
Na Slovensku prichádza do úvahy aj západonílska horúčka, keďže v minulosti už boli zaznamenané dva prípady ochorenia (v roku 2019 a 2022).
Inkubačný čas západonílskej horúčky je 2 – 15 dní. Približne 80 percent infekcií u človeka prebieha bez príznakov a nie je potrebné vyhľadať lekársku pomoc. U chorých sa západonílska horúčka v prevažnej väčšine prejaví ako chrípkové ochorenie s miernym priebehom.
Závažné formy ochorenia sa vyskytujú v prípade menej ako 1 percenta infikovaných osôb, pričom ide predovšetkým o staršie osoby, osoby s oslabenou imunitou alebo osoby s pridruženými ochoreniami. Lekársku pomoc človek vyhľadá najčastejšie v prípade príznakov „zápalu mozgu“, ako sú úporné bolesti hlavy, teploty a vracanie. Ďalšími príznakmi sú stuhnutosť šije, strnulosť, dezorientácia, kóma, tras, kŕče, svalová slabosť, strata zraku, necitlivosť a ochrnutie.
Prevencia má význam aj u nás
Komár tigrovaný začne na Slovensku predstavovať vážnejšie riziko pre verejné zdravie vtedy, keď stúpne počet ľudí, ktorí sú infikovaní vírusmi, ako sú západonílsky vírus, dengue, chikungunya, zika alebo pôvodca žltej zimnice. Komár sa tak stane významným vektorom prenosu a ochorenie bude prenášať ďalej.
Práve preto je dôležitá prevencia, na ktorú by sme mali myslieť najmä na jar a v letných mesiacoch. Základom prevencie je nevytvárať vo svojom okolí podmienky na liahnutie komárov a predchádzať uštipnutiu komárom.
Ako sa chrániť pred komármi
- Ak je to možné, vyhýbať sa pobytu v blízkosti stojatých vôd, ako sú jazerá alebo rybníky, kde komáre často hniezdia.
- V čase najvyššej aktivity komárov sa odporúča v exteriéri používať účinné repelenty proti hmyzu. Počas pobytu v prírode nosiť vhodný odev – vzdušný, s dlhými rukávmi, nohavicami, ponožkami.
- Okná a dvere zabezpečené sieťkami proti hmyzu zabránia vniknutiu neželaných hmyzích návštevníkov.
- V oblastiach, kde je vysoká aktivita komárov, sa odporúča používať zariadenia, ktoré priťahujú a zachytávajú hmyz (tzv. lapače komárov), alebo rôzne svetelné zariadenia odpudzujúce komárov.
- Je dôležité nevytvárať vo svojom okolí podmienky na liahnutie komárov. Zabezpečte nádoby na zber dažďovej vody tak, aby sa do nich komáre nedostali, a často kontrolujte, či sa vo vode nevyskytujú larvy. Priebežne treba vylievať vodu z vedier, krhiel, misiek, plechoviek, vaničiek, zo sudov a podobne – sú ideálnym miestom množenia komárov. Pozor, niektorým druhom komárov stačí na liahnutie aj minimálne množstvo vody, zachytené napríklad v odpadkoch či vo vrchnáčikoch. Záhradné jazierka sa odporúčajú zarybniť, nakoľko ryby sú prirodzenými predátormi (požieračmi) lariev komárov.
(zh)