Vedci hľadajú spôsob, ako pomocou environmentálnej DNA sledovať zmeny v ekosystéme.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Identifikácia druhov, ktoré sa vyskytujú v určitej lokalite, môže byť veľmi náročný a zdĺhavý proces. Ekológovia využívajú na svoju prácu okrem klasického pozorovania aj najmodernejšie kamerové pasce. Čím je však pozorovaný živočích menší, tým ťažšie je zachytiť ho kamerovou snímkou.
Najmenšie stopy sa však dajú odhaliť novou technikou využitím environmentálnej DNA (eDNA). Tento proces pripomína vyšetrovanie na mieste činu.
Pozrite si
V odobratých organických vzorkách vedci hľadajú stopové množstvá DNA všetkých organizmov, ktoré sa nachádzali v konkrétnej lokalite.
Ak napríklad zanalyzujú vzorku listu, výsledky im presne ukážu, ktorý hmyzí druh si z neho kúsok odhryzol. Identifikácia je možná vďaka malému množstvu slín, ktoré po sebe daný jedinec zanechal.
Vzorky ponúkajú herbáre aj obyčajné vrecúškové čaje
V nedávno publikovanej štúdii sa skupina pod vedením Henrika Krehenwinke zamerala na vzorky pochádzajúce zo sušeného rastlinného materiálu, ktorý sa bežne skladuje na suchých a tmavých miestach. Akákoľvek vlhkosť alebo akékoľvek UV žiarenie by totiž mohli spôsobiť znehodnotenie eDNA.
Vedci okrem sušených rastlín z herbárov použili na svoj výskum klasické vrecúškové čaje, bežne dostupné v obchodoch. Len v jednej porcii zeleného čaju sa im pritom podarilo nájsť eDNA pochádzajúce z viac ako 300 rôznych druhov hmyzu.
Takúto diverzitu podľa autorov článku spôsobila predovšetkým výroba vrecúškových čajov. Čajové lístky viacerých rastlín sa totižto pomelú na jemný prášok, ktorý sa následne porciuje. Stovky článkonožcov sa teda nachádzali v celej spracovanej úrode a nielen na konkrétnej rastline.
Návrat do budúcnosti
Hlavným cieľom štúdie je nájsť spôsob, ako efektívne porovnať historické vzorky so súčasnými, pretože podľa najnovších zistení z ekosystému miznú viaceré populácie hmyzu. Článkonožce sú pritom najrozmanitejšou skupinou živočíchov a v prírode plnia nezastupiteľné funkcie.
Henrik Krehenwinke sa v rozhovore pre online magazín The Scientist vyjadril o možnosti komplexného výskumu článkonožcov v kontexte špecifickej lokality. Jeho najnovšia štúdia má napríklad opísať, ako sa v priebehu posledných 35 rokov menili hmyzie spoločenstvá v nemeckých lesoch.
Vedcov navyše nezaujíma len to, aké druhy a v akom počte sa na danom mieste nachádzajú. Chcú tiež vedieť, čím sa jednotlivé druhy živia a ako sa spoločenstvá hmyzu i rastlín navzájom ovplyvňujú.
Niektoré druhy článkonožcov sú totiž priamo naviazané na konkrétne rastliny. Ak z ekosystému zmizne ich obľúbená rastlina, vyparia sa spolu s ňou aj článkonožce.
Lyžičky čaju a archívne herbáre sú preto vďaka využitiu eDNA skvelým zdrojom zachytávania zmien v biodiverzite.
Zdroje:
1. Biology Letters
2. The Sciencist
3. MDPI
