Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Vedec roka 2021: Prírodovedcom som chcel byť odjakživa

Andrea Fedorovičová

Pavol Prokop už ako malý rád pozoroval vtáky a zbieral hmyz a bezstavovce.

Vedec roka SR 2021: Kategória Vedec roka. Prof. PaedDr. Pavol Prokop, DrSc.

Vedec roka SR 2021: Kategória Vedec roka. Prof. PaedDr. Pavol Prokop, DrSc.

Odjakživa túžil stať sa prírodovedcom. Dnes je prof. PaedDr. Pavol Prokop, DrSc., na Slovensku priekopníkom behaviorálnej ekológie, odboru, ktorý sa pokúša z evolučného hľadiska vysvetliť rôzne formy správania živočíchov. Svoj život pri tom popri pedagogickej činnosti zasvätil najmä výskumu pohlavného výberu viacerých druhov bezstavovcov.

Odbornú prácu po rokoch zameral i na človeka. Ocenenie Vedec roka SR 2021 dostal za Objasnenie atribútov pohlavného výberu u ľudí a nové poznatky o evolučných a sociokultúrnych aspektoch behaviorálnych stratégií podieľajúcich sa na vyhýbaní sa kontaminácii patogénmi.

Popri tom sa v posledných rokoch venoval aj výskumu emócií ľudí v prostredí so zvýšeným rizikom kontaminácie koronavírusom a ďalším štúdiám, zameraným prevažne na hmyz a opeľovače.

V rozhovore pre portál Veda na dosah sme sa rozprávali o podstate behaviorálnej ekológie, ale aj o výskume, za ktorý získal cenu Vedec roka SR, a o tom, čo preňho táto udalosť znamená.

Túžili ste byť prírodovedcom odjakživa?

Áno, chcel som sa ním stať vždy. Odmalička ma najviac fascinovali vtáky, ale zbieral som aj hmyz a ďalšie bezstavovce. Napriek tomu som si však myslel, že ako vedec budem skúmať najmä dravce. No zistil som, že správanie bezstavovcov je oveľa komplexnejšie, než som sa prv domnieval.

Moje rozhodnutie napokon ovplyvnili aj logistické dôvody. Je oveľa jednoduchšie niečo si priniesť do laboratória a študovať to tam, než zvládať nemalé vzdialenosti medzi hniezdami dravcov. Na to človek musí mať aj podporu grantov a ja som v prvej polovici života pracoval prakticky bez nich, respektíve s minimálnou finančnou podporou.

Ako si vysvetľujete, že vám v tom čase nedali dostatočnú podporu na výskum?

Nízka finančná podpora zo strany grantových agentúr súvisela možno s mojím vekom – mladí vedeckí pracovníci majú logicky málo publikácií a citácií, takže aj pravdepodobnosť získania kvalitných grantov je nízka. Ďalším možným faktorom bolo aj moje zameranie. Behaviorálna ekológia nemá u nás dlhú tradíciu, takže som ani nemohol očakávať veľkú podporu. Zo začiatku bolo veľmi nezvyčajné robiť na Slovensku takýto výskum.

Aby sme vysvetlili pojem behaviorálna ekológia, je to odbor, ktorý prepája biológiu so psychológiou. Skúmali ste teda to, ako sa správajú rôzne živočíchy v určitých situáciách.

Spoločný menovateľ všetkého, čo je behaviorálna ekológia, je evolučné vysvetlenie rozličných foriem správania, prečo sa také formy správania vôbec v rámci evolúcie vyvinuli. Napriek tomu, že správanie nefosilizuje, my dokážeme na základe recentných druhov a rozmanitých hypotéz odpovedať na otázky, ako sa určité správanie jednotlivých druhov vyvinulo a aký má evolučný zmysel. To je hlavný prínos behaviorálnej ekológie – hľadať ultimátne vysvetlenia na najrôznejšie behaviorálne stratégie.

Vedec roka prof. PaedDr. Pavol Prokop, DrSc. v laboratóriu. Zdroj: Archív PP

Vedec roka prof. PaedDr. Pavol Prokop, DrSc., v laboratóriu. Zdroj: Archív PP

Kým vznikol tento odbor, vedci odpovedali skôr na proximátne otázky. To znamená, že vysvetľovali, ako čo konkrétne funguje, objasňovali napríklad konkrétnu funkciu hormonálnej sústavy na fyziologickej úrovni, ale nie to, na čo táto funkcia slúži.

Neurobiológ vám presne opíše, čo sa deje vo vašom mozgu, keď napríklad používate manuálne nástroje, ale nevysvetlí vám, aký prospech z evolučného hľadiska plynul pre jedince či druhy, ktoré nástroje používali, v porovnaní s tými, ktoré ich nepoužívali.

Na toto odpovedá behaviorálna ekológia.

Vy sa v rámci svojich štúdií zameriavate celý život najmä na to, ako sa uskutočňuje pohlavný výber jednotlivých druhov.

Áno, je to jedna z najprirodzenejších vecí, a pritom sa od čias Darwina, viac-menej od jeho smrti, desiatky rokov veľmi podceňovala. Všetci považovali prírodný výber za nadradený pohlavnému. Myslím si, že sa dodnes intuitívne väčšina ľudí stotožňuje s tým, že ten, kto je silnejší, je vhodnejším partnerom, lebo sa dokáže ubrániť pred predátormi. A to nie je tak úplne pravda.

Behaviorálna ekológia tvrdí, že sila a schopnosť jedinca je síce nevyhnutný prekurzor na to, aby prežil, ale to, že sa vyhne predátorovi alebo ho premôže, ešte samo osebe neznamená, že si aj nájde sexuálneho partnera a že sa úspešne rozmnoží.

Keby sme to zobrali z opačnej strany, jedinec, ktorý by sa dokázal vyhýbať predátorom alebo by bol najsilnejší, ale nemal by sexuálneho partnera, by nepreniesol svoje gény do ďalšej generácie a z evolučného hľadiska by teda bol oveľa menej úspešný ako iný, možno slabší jedinec, ktorý však má potomkov. Čiže samotné rozmnoženie sa má prinajmenšom takú istú váhu ako úspešné vyhýbanie sa patogénom, parazitom a predátorom či schopnosť nájsť dostatok potravy.

Ocenenie Vedec roka 2021 ste dostali za výskum na ľuďoch. Konkrétne za objasnenie atribútov pohlavného výberu u ľudí a nové poznatky o evolučných a sociokultúrnych aspektoch behaviorálnych stratégií podieľajúcich sa na vyhýbaní sa kontaminácii patogénmi. Prezraďte, čo konkrétne ste skúmali. Osobne sa mi to javí ako dve samostatné veci…

Áno, sú to odlišné veci. Spoločný základ môjho výskumu tvorí evolúcia správania, no v rámci nej robím naozaj všetko možné.

Výsledkom jednej zo zásadných vecí, ktoré sme v roku 2021 skúmali a týkajú sa pohlavného výberu, je rozsiahly výskum, na ktorom participovalo viac ako 14-tisíc respondentov z rôznych krajín sveta. Dokázali sme v ňom to, že pomer pohlaví ovplyvňuje pohlavný výber u ľudí podobne ako pri iných živočíchoch.

Možno hovoriť aj o tom, že ak v populácii jedno pohlavie počtom prevláda nad druhým, má to prevládajúce pohlavie na potenciálneho partnera nižšie nároky?

Presne! Ak prevládali ženy, boli voči mužom menej selektívne, pretože vysoká selektívnosť sa v takomto prostredí z reprodukčného hľadiska nevypláca. A potvrdilo sa aj to, že keď v populáciách prevažovali ženy nad mužmi, muži mali na partnerky vyššie nároky, lebo si mohli dovoliť si medzi nimi vyberať.

A presne takto to funguje pri živočíchoch. Ak si samce môžu vyberať, najviac obletujú tie najatraktívnejšie samice.

Obsahom vašich prác, ktoré ste publikovali v rokoch 2020 a 2021, je aj objasnenie atribútov pohlavného výberu a sexuálneho konfliktu u ľudí aj so zreteľom na sexuálnu signalizáciu. Objasnite, prosím, pojem sexuálny konflikt.

Sexuálny konflikt spočíva v rozdielnych záujmoch, ktoré majú muži a ženy alebo samce a samice. Samce, ktoré investujú menej do reprodukcie, majú väčší záujem mať čo najviac partneriek, lebo čím viac partneriek samec má, tým má viac potomkov. Korelácia medzi týmito dvomi premennými je veľmi silná.

No pri samici počet partnerov tak silno neovplyvňuje, koľko má v konečnom dôsledku potomkov. Toto je prapodstata sexuálneho konfliktu. Reprodukčné stratégie samcov a samíc sú úplne odlišné.

Napríklad pri morskom koníkovi majú pohlavia obrátenú rolu: samec investuje do reprodukcie viac, takže sa tento princíp deje opačne. Samice si konkurujú v získaní priazne samca.

Skrátka, to pohlavie, ktoré menej investuje do reprodukcie – väčšinou sú to samce – si konkuruje v získaní priazne toho pohlavia, ktoré je reprodukčne obmedzenejšie.

Čo konkrétne znamená sexuálna signalizácia? Že samička signalizuje samčekovi, že sa chce rozmnožovať?

Áno, presne. Ide o to, že dáva najavo status, že je receptívna, že je pripravená na rozmnožovanie.

Čo hovoríte na tak často sa opakujúce presvedčenie, že protiklady sa priťahujú?

Je to prinajmenšom nepravdepodobné. Najviac sa priťahujú práve tie povahy, ktoré sú vzájomne kompatibilné. To, že s partnerom môžem z dlhodobého hľadiska napĺňať podobné ciele a že sa dokážeme dopĺňať, je oveľa dôležitejší faktor ako odlišnosti, ktoré sa časom začnú prehlbovať.

Možno nakrátko obdivujeme niekoho, kto je úplne odlišný, čo môže napokon dospieť ku krátkodobému vzplanutiu, no z dlhodobého hľadiska to nič neznamená. Na to naozaj nie sú žiadne vedecké dôkazy.

Dôležitú úlohu pri pohlavnom výbere u ľudí zohráva vraj i hlas.

Samozrejme, hlas je pri pohlavnom výbere nesmierne dôležitý faktor. Zoberte si, že zdvihnete telefón a okamžite viete, či je to starý, alebo mladý človek, dieťa, muž, žena a v akom je emocionálnom rozpoložení. Za zlomok sekundy dokážete z hlasu vyhodnotiť kvantum informácií.

V súčasnosti sa venujete aj skúmaniu emócií ľudí v prostredí so zvýšeným rizikom kontaminácie koronavírusom. Ako ľudia v takomto prostredí reagujú? Ako sa správajú?

Robili sme výskumy, ktoré sa týkajú aj niektorých funkcií neverbálnej komunikácie, napríklad vzájomných dotykov. Počas pandémie koronavírusu sa vzdialenosť, ktorú ľudia medzi sebou mali, zväčšila o viac ako päťdesiat percent v porovnaní so vzdialenosťami pred pandémiou a týka sa to rôznych foriem sociálnych vzťahov. To by potvrdil azda každý laik. Špeciálne sa to však týkalo imunitne kompromitovaných ľudí, ktorí mali väčšie zdravotné problémy. Tí dodržiavali pri sociálnych interakciách väčšie vzdialenosti ako zdravší jedinci.

Za váš výskum počas uplynulého roka ste v utorok dostali ocenenie Vedec roka. Ako sa cítite?

Bolo to pre mňa prekvapenie, no nejako špeciálne to neprežívam. Úprimne by som očakával, že vedcom roka bude človek, ktorého výskum ochráni ľudstvo pred pandémiami, prípadne vyrieši chudobu či zásadné environmentálne problémy. Nikdy som nerobil aplikovaný výskum, to jest chlieb z neho lacnejší nebude. To je však prapodstata vedy – keď sa starovekí filozofi snažili pochopiť podstatu rôznych prírodných javov, neboli motivovaní akceleráciou ekonomiky. Veda je hľadanie odpovedí na zvedavé otázky a toho sa držím.

Vedec roka prof. PaedDr. Pavol Prokop, DrSc. Zdroj: Marián Zelenák CVTI SR

Prof. PaedDr. Pavol Prokop, DrSc., si prevzal ocenenie Vedec roka. Zdroj: Marián Zelenák, CVTI SR

Popularizovať prácu ľudí, ktorí sú nadšení z toho, čo robia, a majú za sebou zaujímavé výsledky, je však podľa môjho názoru dôležité.

Nuž, bol by som rád, keby nám to pomohlo aspoň v tých najpraktickejších veciach, ako je čerpanie financií z grantov. Čerpanie financií z grantov je sprevádzané nepredstaviteľnou byrokratickou záťažou. Denne riešite nezmyselné administratívne operácie, v mnohých prípadoch ste odkázaní na vysúťažené firmy a obmedzený, často predražený sortiment, ktorý vám ponúkajú, ako aj na nekonečné dodacie lehoty či zastaralé finančné limity na tovar, ktorý si objednávate.

Vedci by iste uvítali zjednodušenie systému čerpania finančných prostriedkov z grantov.

Som presvedčený, že by to bez výnimky uvítalo sto percent akademickej obce. Treba si uvedomiť, že naše výsledky nedosahujeme vďaka systému, ktorý nás obklopuje (respektíve obmedzuje), ale skôr napriek nemu. Táto interpretácia azda najlepšie vystihuje stav vo vede u nás.

Keď už hovoríme o vede, bol by som rád, aby sa vyriešili základné veci, s ktorými sa boríme. A pritom by sa to dalo celkom jednoducho, stačí upraviť zákon a legislatívu tak, aby sme mali voľné ruky, nič viac. Nech nám systém nebráni v práci, ktorú sme sa zaviazali vykonávať.

Napriek tomu ste, dúfam, stále motivovaný vo vašom výskume pokračovať.

To áno. Motivácia robiť výskum bola od môjho detstva taká silná, že prekážky tohto typu ma síce môžu do určitej miery ovplyvniť, ale určite nie zastaviť.

V ďalšom rozhovore s Pavlom Prokopom, ktorý uverejníme v najbližších dňoch, nám prezradí viac o svojom aktuálnom výskume modliviek, pavúkov a snežienok.

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.