Aj myši môžu halucinovať. Vedci sú bližšie k príčine vzniku psychóz

Galina Lišháková

V apríli vyšla v magazíne Science štúdia, ktorej výsledky môžu pomôcť aj pri hľadaní novej liečby schizofrénie.

Biela myš. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Doposiaľ sa myseľ hlodavcov považovala v porovnaní s ľudskou za príliš odlišnú na to, aby mohla poskytnúť informácie o duševných chorobách. Štúdia vedcov z Lekárskej fakulty Washingtonovej univerzity v St. Louis z oddelenia neurovedy a psychiatrie, uverejnená v magazíne Science, však poukazuje na dôležité podobnosti ľudskej a myšej mysle, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť, ako vznikajú halucinácie. Tieto falošné vnemy človek prežíva rovnako intenzívne, ako keby boli skutočné. Bývajú jedným zo symptómov napríklad schizofrénie alebo bipolárnej poruchy.

Vedci vyškolili ľudí aj myši tak, aby zvládli jednoduchú počítačovú úlohu. Prehrávali im šum so signálmi zakomponovanými v jeho pozadí, ktoré veľmi pripomínali imaginárne zvuky. Ľudia mali na zvuk v pozadí zareagovať stlačením tlačidla, myši doňho mohli postrčiť ňufákom. Ľudia označovali úroveň pocitu istoty, že signál počuli, pohybom jazdca na určenej škále. Sebaistotu myší v tomto smere vedci určovali podľa toho, ako dlho si počkali na odmenu. Keď subjekt s istotou oznámil, že počul zvuk, ktorý v skutočnosti nezaznel, vedci ho ​​označili za udalosť podobnú halucinácii.

Očakávanie skresľuje realitu

Článok o tomto výskume uverejnený na portáli Washingtonovej univerzity v St. Louis vysvetľuje, že vedci použili ketamín, liek, ktorý vyvoláva halucinácie, aby v teste dokázali lepšie pozorovať súvislosti medzi skúsenosťami myší a ľudí. Ketamín môže vyvolať skreslenie vnímania zraku i zvuku a u zdravých ľudí môže vyvolať psychotické epizódy. Myši, ktoré dostali toto anestetikum pred vykonaním úlohy, hlásili viac udalostí podobných halucináciám.

Vedci tiež počítali s tým, že viera a očakávania ľudí ich môžu povzbudiť k tomu, aby zažili halucinácie. Očakávanie, že budete počuť určité slovo, zvyšuje pravdepodobnosť, že ho skutočne počujete, aj keď nezaznelo. Už predchádzajúce štúdie preukázali, že ľudia náchylní na halucinácie sú obzvlášť citliví na tento druh infiltrácie.

Najprv preto vedci otestovali, či aj v prípade myší možno vzbudiť rovnaké očakávanie ako u ľudí. Potvrdilo sa im to. Keď im zvuk prehrávali často, stúpla pravdepodobnosť, že myši sebavedomo, ale nesprávne nahlásili, že zvuk počuli – podobne ako ľudia.

Už dlho je známe, že pri halucináciách hrá úlohu hormón dopamín. Ľuďom, ktorí trpia halucináciami, môže lekár predpísať antipsychotické lieky, ktoré ho blokujú. Ale to, ako dopamín spôsobuje v nervových spojeniach v mozgu halucinácie, bolo neznáme.

Počas štúdia myší vedci pozorovali, že zvýšenie hladín dopamínu predchádzalo udalostiam podobným halucináciám a umelé zvýšenie hladín dopamínu ich vyvolalo.

neurónové siete

Neuronálne obvody v mozgu. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Zhodné neuronálne okruhy

„Zdá sa, že v mozgu existuje neuronálny obvod, ktorý má schopnosť dávať do rovnováhy vaše predchádzajúce presvedčenia a dôkazy, ale čím máte vyššiu základnú hladinu dopamínu, tým viac sa spoliehate na svoje predchádzajúce presvedčenia,“ vysvetlil Adam Kepecs, profesor neurovedy a psychiatrie a spoluautor štúdie.

„Myslíme si, že k halucináciám dochádza, keď sa tento neuronálny obvod dostane do nerovnováhy,“ vysvetlil a dodal, že pri riešení ich počítačovej hry pravdepodobne myši aj ľudia využívali rovnaký neuronálny obvod a udalosti podobné halucináciám, teda zvukové signály na pozadí šumu, ho dostali do nerovnováhy. „Sme veľmi nadšení z tohto výpočtového prístupu k štúdiu halucinácií medzi druhmi, lebo nám umožňuje konečne sondovať neurobiologické korene tohto záhadného javu.“

Povedal tiež, že u ľudí s vážnymi psychiatrickými stavmi stále zlyhávame. „Prognóza u psychotických pacientov sa za posledné desaťročia podstatne nezlepšila, a to preto, lebo skutočne nerozumieme neurobiológii choroby. Zvieracie modely boli hnacou silou pokroku vo všetkých ostatných oblastiach biomedicíny. Ani v liečbe psychiatrických chorôb neurobíme pokroky, kým nebudeme mať dobrý spôsob, ako ich modelovať na zvieratách.“

Daný inovatívny prístup umožnil študovať neuronálne okruhy a biologické korene, ktoré sú základom halucinácií. Zároveň tak otvoril priestor pre štúdie ďalších vedcov, ktoré na ňom môžu stavať.

Zdroje:

DOI: 10.1126/science.abf4740

Washington University School of Medicine

Operačný program MSSR

Investícia do Vašej budúcnosti
Tento projekt je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja

Táto webová stránka vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Podpora národného systému pre popularizáciu výskumu a vývoja
(kód ITMS: 313011T136), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.