Výskumu a vývoju nových 3D metód pre modelovanie a priestorové analýzy krajiny a jej procesov sa venoval projekt Dynamické 3-D modelovanie urbanizovanej krajiny v rôznych rozlišovacích úrovniach. Jeho zodpovedný riešiteľ RNDr. Ján Kaňuk, PhD., vedúci oddelenia geoinformatiky z Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vysvetľuje, že boli vyvinuté nové metódy na kartografické vyjadrenie priestorovej distribúcie slnečného žiarenia na rôznych mierkových úrovniach.
Projekt ďalej zastrešuje tvorbu a analýzu 3D modelov miest, spracovanie 3D dát z laserového skenovania a digitálnej fotogrametrii a sofistikovanej simulácie procesov v čase. „Geometrická štruktúra krajiny podmieňuje mnohé sociálno-ekonomické aktivity, pričom v čase dochádza ku mnohých zmenám. Analýzou jednotlivých fenoménov krajiny a vplyvu jej geometrickej štruktúry vieme získať viaceré poznatky aplikovateľné pre efektívne a udržateľné územné plánovanie a manažment krajiny,“ hovorí RNDr. Ján Kaňuk, PhD.
Základnými metodickými nástrojmi použitými v projekte boli podľa neho najmä 3D GIS a virtuálne 3D modely krajiny, ako aj nástroje pre 3D analýzy a viacrozmerné modelovanie. „Výsledky nášho projektu nadväzujú najmä na predchádzajúci projekt VEGA č. 1/0272/12 – Priestorové analýzy a modelovanie pre 3D GIS, ktorého viacerí členovia riešiteľského kolektívu boli súčasťou. Hlavným vedeckým cieľom projektu bolo navrhnúť nové postupy pre dynamické modelovanie krajiny zohľadňujúc viaceré úrovne priestorového a časového rozlíšenia. V súčasnosti je značne rozpracovaná metodológia zberu 3D údajov a tvorby virtuálnych 3D modelov miest za účelom ich vizualizácie.“
Dosiahnuté výsledky majú využiteľnosť v teoretickej a aj praktickej rovine. Ako opisuje RNDr. Ján Kaňuk, PhD., v teoretickej rovine boli rozpracované niektoré koncepčné aspekty modelovania procesov v 3D priestore na základe retrospektívneho prístupu (model v.sun) a aj niektoré aspekty 3D morfometrickej analýzy. V praktickej rovine boli podľa neho uvedené teoretické koncepty aplikované. „Podarilo sa nám navrhnúť viaceré postupy pre efektívny zber a spracovanie geopriestorových informácií s vysokou mierou detailnosti a polohovej presnosti, ktoré majú význam z hľadiska zníženia ekonomických nákladov pri ich zbere a spracovaní. Retrospektívnym prístupom sme vytvorili paralelný postup ku tvorbe virtuálnych 3D modelov miest oproti procedurálnemu modelovaniu.“
Odborník vysvetľuje, že retrospektívny prístup umožňuje tvorbu 3D modelov miest do minulosti aj v prípade, že nie sú dostupné informácie o procesoch a reguláciách, ktoré mali vplyv na výstavbu, ale iba historické mapy. „Tvorba časových radov má veľký význam z hľadiska hodnotenia minulých rozhodnutí a umožňuje kvantitatívne hodnotiť zmenu krajiny zohľadnením vertikálnej dimenzionality. Navrhli sme aj viaceré formy kartografickej vizualizácie diskrétnych objektov pomocou spojitej reprezentácie, napr. v prípade distribúcie FVE. Tieto postupy sú využiteľné pre analýzu kapacít vyrobenej energie, ktorá má pre prenosovú sústavu veľký význam. Na základe 3D geomorfometrie boli identifikované viaceré jedinečné formy reliéfu, ktoré nie je možné odhaliť a parametrizovať súčasne dostupnými mapovacími metódami.“ Riešiteľský tím realizoval viacero postupov pomocou otvoreného softvéru (open-source), ktoré sú voľne k dispozícii používateľom a teda majú okamžitú využiteľnosť v praxi bez zvýšených nákladov na obstaranie softvéru.
Zodpovedný riešiteľ pripomína, že počas realizácie projektu bolo publikovaných viacero prác, napr. Gallayet al. (2015a), Gallayet al. (2016a), Onačilová a Kaňuk (2016), ktoré sa zaoberali metódami zberu a spracovania 3D dát o geometrickej štruktúre krajiny. „Práce Kaňuket al. (2014), Kaňuk et al. (2015) boli zamerané na návrh nového konceptu pre dynamické modelovanie krajiny použitím virtuálnych 3D modelov pomocou retrospektívneho prístupu a v prácach Hofierka et al. (2014), Gallayet al. (2015b), Kaňuk et al. (2015) sme sa venovali aplikáciou 3D modelov pre modelovanie distribúcie slnečného žiarenia v rôznych mierkových úrovniach a novými možnosťami ich vizualizácie.“
Informácie poskytol: RNDr. Ján Kaňuk, PhD., vedúci oddelenia geoinformatiky z Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ