Na otázky súvisiace s lesmi na Slovensku a vianočnými stromčekmi nám odpovedal Ing. Jaroslav Jankovič, CSc., vedúci Odboru pestovania a produkcie lesa v Národnom lesníckom centre vo Zvolene – Lesnícky výskumný ústav Zvolen.
Jaroslav Jankovič študoval na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene. V lesníckom výskume pracuje od roku 1986. Pôvodne sa profesijne zaoberal prirodzenou a kombinovanou obnovou lesa, rekonštrukciou lesných porastov a hodnotením biodiverzity lesných ekosystémov. V poslednom období sa venuje najmä problematike agrolesníckych systémov. Má bohaté skúsenosti s manažovaním domácich vedeckovýskumných projektov. Bol tiež gestorom Projektu revitalizácie lesných ekosystémov na území Vysokých Tatier, ktoré bolo postihnuté veternou kalamitou v roku 2004. Je autorom alebo spoluautorom viac ako 100 vedeckých a odborných prác.
Ing. Jaroslav Jankovič, CSc.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Ktoré dreviny tvoria základ našich lesov? Nie sú v poslednom čase menej odolné?
J. JANKOVIČ: Národné lesnícke centrum vykonalo v rokoch 2015 – 2016 druhý cyklus Národnej inventarizácie a monitoringu lesov, v rámci ktorej prezentovalo zastúpenie stromovitých drevín podľa podielu odvodených stromových plôch. Listnaté dreviny majú v našich lesoch zastúpenie takmer 72 % a ihličnany približne 28 %. Z podrobných výsledkov vyplýva, že najrozšírenejšou drevinou v slovenských lesoch je buk lesný s približne 30-percentným zastúpením. Nasleduje smrek obyčajný s necelými 19 percentami, duby s 10 percentami, hrab obyčajný s cca 8 percentami, rovnako tzv. cenné listnáče (javory, jasene a bresty) s približne 8 percentami, borovice s cca 5 percentami a jedľa biela s necelými 3 percentami. Ostatné listnáče (brezy, osika, topole, vŕby, jelše, agát a ďalšie) majú na Slovensku takmer 15-percentné zastúpenie a ostatné ihličnany necelé 2 percentá.
Vo všeobecnosti možno povedať, že na Slovensku sú menej odolné ihličnaté dreviny, ktoré v posledných rokoch trpia ako v dôsledku klimatických zmien, tak aj v dôsledku zvýšeného tlaku biotických a abiotických škodlivých činiteľov. Najviditeľnejšie je to v prípade smrekových a borovicových porastov, ktoré boli v minulých storočiach vzhľadom na technické vlastnosti a upotrebiteľnosť ich dreva v celej Európe človekom preferované a umelo rozšírené aj mimo areál svojho prirodzeného výskytu. Smrekové monokultúry sú však už dnes postupne nahrádzané prírode bližšími zmiešanými porastami, ktoré by mali byť voči spomínaným negatívnym škodlivým činiteľom odolnejšie. Viacero hmyzích a hubových škodcov sa aj vďaka klimatickej zmene začína objavovať aj na niektorých listnatých drevinách. Po duboch a brestoch sme dnes svedkami chradnutia aj u jaseňov či jedlých gaštanov.
Ihličnaté dreviny na Slovensku
M. B.: Koľko drevín sa vysadí ročne a koľko treba pripraviť stromčekov pred Vianocami?
J. JANKOVIČ: Na túto otázku nie je jednoduché odpovedať, pretože k dispozícii máme každoročne iba informácie o zalesnenej ploche, prípadne o počte sadeníc pestovaných v našich lesných škôlkach. Zalesňovaná plocha sa v posledných rokoch pohybuje okolo 10 tisíc hektárov a naše lesné škôlky pestujú niečo vyše 200 miliónov sadeníc lesných drevín ročne. Treba pri tom povedať, že vďaka uplatňovaniu podrastového hospodárskeho spôsobu neustále rastie podiel prirodzenej obnovy lesov, to znamená plôch, ktoré netreba zalesňovať, keďže nové porasty vznikajú prirodzenou cestou zo semena materských stromov. Takto zmladené nové lesné porasty vznikajú dnes už približne na 40 percentách plochy vyťažených lesov. Čo sa týka počtu stromčekov z našich lesov k Vianociam, takéto sumárne čísla nemáme k dispozícii, ale dovolím si odhadnúť, že dnes už viac ako 90 % živých vianočných stromčekov na našom trhu pochádza zo špeciálnych plantáží zakladaných na tento účel. Žiaľ, zatiaľ prevažuje dovoz zo zahraničia, najmä z Dánska a Nórska, ale máme už aj na Slovensku niekoľko pestovateľov, ktorí takéto stromčeky na svojich plantážach pestujú. Niektorí dokonca umožňujú svojim zákazníkom vybrať si stromček priamo na plantáži skôr, označiť si ho a potom si ho prísť odrezať krátko pred Vianocami. Iba malé množstvo vianočných stromčekov pochádza z našich lesných porastov (napríklad Lesy Slovenskej republiky, š. p., uvádzajú produkciu cca 2,5 tisíc kusov ročne) a ide takmer výlučne iba o nevyhnutné prerieďovanie mladých lesných porastov, takže hovoriť o nejakom negatívnom vplyv na naše lesy v tomto smere vôbec nemožno.
M. B.: Prečo sa musia na Slovensko dovážať vianočné stromčeky zo zahraničia?
J. JANKOVIČ: No, to je veľmi dobrá otázka. Nároky spotrebiteľov na kvalitu vianočného stromčeka sa zmenili a dnes sú najviac žiadané napríklad kaukazské jedle (Abies nordmanniana), prípadne niektoré ďalšie druhy amerických alebo ázijských jedlí, alebo ich hybridy, ktoré bežne v prírode nerastú. Všade vo svete sa na tento účel využívajú plantáže vianočných stromčekov, ktoré sú vo viacerých západoeurópskych krajinách súčasťou hospodárenia na pôde – vo väčšine prípadov poľnohospodárskej. Na Slovensku je v tomto smere prísnejšia legislatíva a napríklad na lesných pozemkoch sa pestovanie vianočných stromčekov nepovažuje za využívanie lesných pozemkov na plnenie funkcií lesov v zmysle zákona o lesoch, preto je možné pestovať vianočné stromčeky iba na lesných pozemkoch, na ktorých bolo vydané rozhodnutie o obmedzení ich využívania, čiže napríklad pod elektrovodmi.
Na poľnohospodárskej pôde sa zase primárne pestujú poľnohospodárske plodiny a keďže vianočné stromčeky sú ihličnaté dreviny, podľa súčasného právneho stavu je ich pestovanie možné buď na poľnohospodárskych pozemkoch nižšej kvality, pričom vo voľnej poľnohospodárskej krajine je treba požiadať o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy pre účel pestovania vianočných stromčekov na príslušnom pozemkovom úrade, alebo na malých výmerách poľnohospodárskej pôdy v druhu pozemku „záhrada“ – v rámci areálu záhradného centra, kde sa pestuje okrasná zeleň, prípadne v intravilánoch obcí, kde rozhodnutie o dočasnom odňatí nie je potrebné vydať.
Okrem toho založenie takejto plantáže je finančne náročné a na prvé tržby treba čakať najmenej 7 až 10 rokov, pričom v súčasnosti nie je možné v rámci programu rozvoja vidieka využívať na túto činnosť žiadne dotácie. Aj preto je zatiaľ na Slovensku takýchto pestovateľov málo. Istým riešením do budúcnosti by mohlo byť využívanie tzv. agrolesníckych systémov, ktoré umožňujú poľnohospodársku produkciu kombinovať s pestovaním drevín a zároveň v zmysle európskych nariadení môže byť ich vytváranie aj podporované. Pre to je ale potrebné implementovať agrolesnícke systémy do našej legislatívy a do systému podpôr v rámci programu rozvoja vidieka.
M. B.: Aký je stav v prírodných rezerváciách? Nie sú „drancované“ v predvianočnom období, napríklad aj orezávaním čečiny?
J. JANKOVIČ: Aj z toho čo už bolo povedané je zrejmé, že obava z nejakého „drancovania“ našich prírodných rezervácií v predvianočnom období už dnes u nás nemá žiadne opodstatnenie. Aj na čečinu sa hojne využívajú vetvy zo stromčekov pestovaných na plantážach, ktoré nespĺňajú kritériá na pekný vianočný stromček a pri menších nárokoch je možné využiť aj čečinu, ktorá vzniká pri bežnom obhospodarovaní hospodárskych lesov. Prírodné rezervácie sú väčšinou ďalej od ľudských sídiel a ťažšie prístupné, takže hoci nie je možné celkom vylúčiť ani takéto aktivity niektorých našich spoluobčanov, rozhodne ide len o ojedinelé prípady a oveľa väčšie škody v takýchto rezerváciách dnes dokáže urobiť premnožená vysoká zver, ktorá s obľubou poškodzuje ohryzom a lúpaním najmä jedľu a smrek.
M. B.: Aký máte názor na prenajímanie živých vianočných stromčekov?
J. JANKOVIČ: Je to dnes pomerne „módna“ záležitosť, s ktorou možno vcelku súhlasiť, avšak sú tam isté obmedzenia. Princíp je podobný ako v prípade plantáží – stromčeky sú pestované špeciálne za týmto účelom, ale na rozdiel od nich sú v kontajneroch, čo umožňuje ich využitie na Vianoce počas niekoľkých rokov. Bolo by určite zaujímavé zistiť, aký podiel takýchto stromčekov sa po skončení svojho využitia na Vianoce dá opätovne použiť a koľko z nich sa nakoniec využije na vysadenie – keďže ide väčšinou o cudzokrajné dreviny – tak najmä na ozeleňovanie našich sídiel. Istou komplikáciou môže byť aj sťažená manipulácia so stromčekmi pestovanými v kontajneroch, najmä pri väčších jedincoch.
M. B.: Bolo by vhodné pestovať si v domácnostiach aj vlastné ihličnany? Ak áno, ktoré by boli najvhodnejšie? S tým však súvisí aj otázka, či po dosiahnutí určitej výšky stromčeka, by bola možnosť presadiť ich do prírody.
J. JANKOVIČ: Áno, je tu aj táto možnosť, avšak pestovanie vlastného vianočného stromčeka si okrem vyhovujúcich priestorov vyžaduje aj isté poznatky o konkrétnych drevinách. Do kontajnerov sa lepšie hodia také druhy ihličnatých stromčekov, ktoré majú aj v prírode menší vzrast a tak napr. z jedlí by to mohli byť niektoré cudzokrajné jedle napr. jedľa kórejská či jedľa balzamová alebo aj zakrpatené kultivary ďalších jedlí, prípadne aj borovíc, či smrekov. V takýchto prípadoch je možné po dosiahnutí určitej výšky aj ich vysadenie do voľnej pôdy, ale určite nie do voľnej prírody ale skôr do záhrad či ako súčasť verejnej zelene v obci či meste.
M. B. Akými aktuálnymi projektami sa zaoberá váš Odbor pestovania a produkcie lesa?
J. JANKOVIČ: Na našom odbore aktuálne riešime viacero výskumných projektov podporených z domácich i zahraničných zdrojov a zároveň zabezpečujeme aj úlohy pre nášho zriaďovateľa (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – MPRV SR) a pre lesnícku prax. Z výskumných projektov by som spomenul projekty podporené Agentúrou na podporu výskumu a vývoja: projekt APVV-14-0843 „Výskum možností pestovania borievky (Juniperus communis L.) na produkciu plodov“, projekt APVV-15-0032 „Zhodnotenie rastu, štruktúry a hodnotovej produkcie bukových porastov pod dlhodobým vplyvom rozdielnych manažmentových opatrení“, projekt APVV-16-0344 „Energetický potenciál primárnej produkcie nadzemnej dendromasy lesných porastov“ a projekt APVV-17-0416 „Možnosti využitia vybraných introdukovaných drevín z ekologického a produkčného hľadiska na lesných a poľnohospodárskych pôdach“.
Ďalej sú to zahraničné projekty, v ktorých je naše pracovisko partnerskou inštitúciou. V rámci programu Interreg Central Europe ide o projekt SUSTREE „Udržateľná diverzita lesov v podmienkach klimatickej zmeny“ a v rámci programu ERASMUS+ projekt AGFOSY „Agrolesnícke systémy: príležitosť pre európsku krajinu a poľnohospodárstvo“. Pre nášho zriaďovateľa MPRV SR sa podieľame na riešení rezortnej výskumnej úlohy „Výskum, inovácie a podpora konkurencieschopnosti lesnícko-drevárskeho komplexu“ a zabezpečujeme úlohy odbornej pomoci. Z nich najvýznamnejšou je „Kontrola lesného reprodukčného materiálu“, ktorá vyplýva zo zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a nadväznej vyhlášky.
Pre potreby medzivládnej dohody s Maďarskom z roku 1995 zabezpečujeme každoročne „Monitoring lesov v oblasti vplyvu VD Gabčíkovo“. Viacero menších úloh riešime na základe hospodárskych zmlúv pre Lesy SR š. p., resp. ďalšie lesnícke subjekty. Okrem toho náš odbor spravuje trvalé výskumné plochy a demonštračné objekty v rozsahu svojho odborného zamerania, pričom najvýznamnejšími sú Lesnícke arborétum Kysihýbel, série výskumných plôch zameraných na výchovu lesných porastov, na produkciu lesných drevín a Výskumno-demonštračný objekt Husárik, zameraný na rekonštrukciu odumierajúcich (nepôvodných) smrekových porastov.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Ing. Jaroslav Jankovič, CSc., bol hosťom Bratislavskej vedeckej cukrárne v Centre vedecko-technických informácií SR, kde vystúpil dňa 18. 12. 2018 na tému: Vianočné stromčeky vs. slovenské lesy. Ako prežiť Vianoce, ktoré neničia krajinu?
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Ján Laštinec, NCP VaT pri CVTI SR, z prezentácie Ing. J. Jankoviča, CSc., ai.