Mária Bieliková – Osobnosť roka v oblasti informačných technológií

09. nov. 2016 • Technické vedy

Mária Bieliková – Osobnosť roka v oblasti informačných technológií

Prof. Ing. Mária Bieliková, PhD., dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, držiteľka titulu IT Osobnosť roka 2016, je príkladom toho, že informatika a informačné technológie nie sú výsadou mužov a že aj ženy dokážu byť v tejto oblasti úspešné. 

Mária Bieliková pochádza z Považia (narodila sa v Ilave). Študovala na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (dnes Slovenská technická univerzita – STU). Univerzite ostala verná dodnes. Stála pri zrode Fakulty informatiky a informačných technológií STU. V roku 2005 sa stala jednou z najmladších profesoriek na Slovensku. Od decembra 2015 je na poste dekanky fakulty.

Vo výskume sa zaoberá skúmaním správania sa človeka v interakcii s počítačom, resp. softvérovými aplikáciami, či službami v prostredí Internetu a webu. Sú to témy vysoko aktuálne aj pre prax, a tak je v mnohých aspektoch jej výskum charakteristický prepájaním informatických vied s priemyslom. Vedie Výskumné centrum používateľského zážitku a interakcie, na fakulte zriadila Centrum priemyselného výskumu, vedie úspešnú výskumnú skupinu PeWe (Personalized Web), známu aj v zahraničí. Je členkou správnej rady Výskumného centra Európskej komisie, členkou viacerých profesijných organizácií, vedeckých a odborných výborov, redakčnej rady viacerých prestížnych vedeckých časopisov.

Získala viaceré ocenenia za vedecký prínos a spoluprácu či zapájanie študentov do výskumu. Za mimoriadne medzinárodne uznané výsledky vo výskume programových a informačných systémov pre personalizovaný sociálny web a zapájanie mladých talentovaných informatikov do výskumu získala ocenenie Osobnosť vedy a techniky 2010.  V októbri zvíťazila v kategórii IT osobnosť roka 2016, ktorú každoročne udeľuje neformálne združenie slovenských žurnalistov a členov profesijných združení v oblasti informačných technológií a telekomunikácií. Pri tejto príležitosti sme prof. Ing. Máriu Bielikovú, PhD., požiadali o rozhovor.

M. BARTOŠOVIČOVÁ: S akými pocitmi ste si prevzali na IT GALA ocenenie IT osobnosť a čo pre Vás znamená?

prof. Ing. Mária Bieliková, PhD.M. BIELIKOVÁ: „Úprimne som bola prekvapená, poctená, dojatá... neviem celkom vyjadriť tie pocity. Nejako sme to s manželom zanalyzovali, že tú cenu zrejme nedostanem. Veľmi silno som pocítila vďaku za to, že po celý život sú okolo mňa skvelí ľudia. Bez nich by som nič nemala šancu dosiahnuť. Či už to bolo v mojom detstve, rodičia, súrodenci, neskôr manžel a naši úžasní synovia, kolegovia v práci, a moje ďalšie deti, naši študenti. Tiež som mala šťastie, že som si vybrala odbor, ktorý sa dostal tak silno do popredia v spoločnosti a dnes pomáha vytvárať ďalšie pracovné miesta, resp. bez neho už takmer žiadne neexistujú. Pred 30-timi rokmi, keď som to rozhodnutie urobila bez toho, že by som reálne videla počítač, nikto netušil kam až výpočtová technika dosiahne."

M. B.: Ktoré zo svojich dosiahnutých výsledkov považujete za najvýznamnejšie?

M. BIELIKOVÁ: „Nikdy som sa nad tým takto nezamýšľala, teda neporovnávala som výsledky, ktoré na tej ceste v našom tíme vznikli. Ale asi najvýznamnejší výsledok je moja výskumná skupina, mladí kolegovia, ktorí ma pomerne rýchlo svojimi vedomosťami prerástli a som na nich hrdá. Prispelo k tomu určite aj to, že som ich neúnavne zapájala do najrôznejších súťaží a tak sme spoločne pracovali na sebe, spoznávali taje informatiky a aj samých seba."

M. B.: Čo Vás motivovalo ísť študovať na Slovenskú technickú univerzitu?

M. BIELIKOVÁ: „Ako najmladšie dieťa v rodine som vyrastala medzi samými technikmi. Teda okrem mamičky, ktorá bola zdravotná sestra, všetci okolo mňa boli technici. Ocko strojár, sestra strojárka, brat vyštudoval elektronické počítače podobne ako ja, strýko fyzik. Mala som rada matematiku, ale bola som dosť zameraná aj umelecky, hrala som na klavír, kreslila som, fotila, čo mi ostalo dodnes, dokázala som nekonečné hodiny filozofovať. Preto moje rozhodnutie bolo ťažké. Ale nejako intuícia mi povedala, že stroje potrebujú aj poetickú dušu, a tak som išla na techniku."

M. B.: Kam smerovali Vaše kroky po absolvovaní vysokoškolského štúdia?

M. BIELIKOVÁ: „Na materskú dovolenku. Veľmi skoro sa mi narodili obaja moji synovia a tak po absolvovaní vysokoškolského štúdia som to mala jednoduché. Aj keď počas štúdia som neplánovala ostať na univerzite. Teraz som vďačná za oboje – za to, že som taká mladá mala deti a mohla som im venovať kus mojej mladosti a možno aj trochu mladíckej nerozvážnosti a bezstarostnosti a aj za to, že som zistila aké je to obohacujúce, keď človek posúva hranice poznania a tiež pracuje s mladými ľuďmi. Aj keď ľahké to nie je, najmä s ohľadom na našu spoločnosť, ktorá postavila vzdelávanie na samý svoj okraj. Je to daň za tých viac ako 40 rokov socializmu, keď po našej nežnej revolúcii sa primárnym vo všetkých ohľadoch stala ekonomika a peniaze. Udržateľnosť a perspektíva sa do súčasného vzorca ťažko dostávajú. Aj preto sa teším každému aj malému pokroku v myslení ľudí, lebo dáva nádej, že sa veci postupne zmenia.“  

M. B.: Ste profesorkou, dekankou, prednášate, publikujete a okrem mnohých ďalších aktivít vediete výskumnú skupinu PeWe. Mohli by ste bližšie konkretizovať obsah činnosti tejto skupiny?  

M. BIELIKOVÁ: „Výskumná skupina PeWe vznikla pred skoro 15-timi rokmi. V tom období ešte web bol v plienkach, teda aj keď už existoval viac ako 10 rokov, zďaleka nebol tak rozšírený ako dnes. Vtedy viac menej všetko čo sa na Internete a webe nachádzalo bolo pre všetkých rovnaké. Ale keďže každý z nás je iný, tak som začala skúmať ako prispôsobiť softvér tak, aby zohľadňoval aktuálne potreby používateľa a jeho kontext.  Napríklad, že som študent a zajtra je písomka a  ešte som nejaký typ úloh nedokázala vyriešiť, tak mi systém ponúkne práve tieto. Dnes to môže byť smiešne a jasné, že to je dôležité a dobré, ale vtedy bolo treba v každom článku na začiatku rozsiahlo motivovať, že personalizácia je dobrá a dôležitá. Postupne sa výskum v tejto oblasti pomerne rýchlo rozvíjal, rovnako ako rýchlo sa rozšíril medzi ľudí web, sociálne siete a ďalšie služby na webe, bez ktorých si dnes už ani nevieme predstaviť život. Naša skupina bola vždy úzko prepojená so skúmaním správania sa človeka na webe, alebo aj širšie pri počítači. S tým je spojených množstvo dát, ktoré predstavujú stopy, ktoré zanechávame pri používaní aplikácií. A tak sme sa dostali aj k používateľskému zážitku, keďže pri akejkoľvek personalizácii sa vlastne snažíme, aby človek dostal to, čo je preňho v danej situácii najlepšie.“

Výskumná skupina PeWe prof. M. Bielikovej

M. B.: Kto sú členovia výskumnej skupiny PeWe a ako sa Vám darí?

M. BIELIKOVÁ: „Najskôr boli členmi len študenti, ktorých som viedla na bakalárskej a diplomovej práci. Neskôr sa pridali doktorandi. Tí úspešne ukončili doktorandské štúdium a v skupine som už mala aj doktorov a ich študentov. Tak sme sa rozrástli... Takže sa nám darí. To so sebou nesie aj zmeny vo fungovaní skupiny. Keď sme usporiadali našu prvú výskumnú párty – teda 24-hodinový výskumno-diskusný maratón, bolo nás asi 20, pričom tu boli aj študenti profesora Návrata. Teraz na tejto akcii, zvanej ontožúr, máme bežne okolo 50 PeWe členov – študentov všetkých troch stupňov a ich vedúcich.“  

M. B.: V poslednom období, ale najmä v súčasnosti, Slovensko zápasí s nedostatkom informatikov. Aký je stav študentov na Vašej fakulte? Musíte robiť nábor alebo ich počet je úmerný danej kapacite?      

M. BIELIKOVÁ: „Počet uchádzačov máme už niekoľko rokov stabilný, čo vzhľadom na demografiu znamená, že podiel na maturantoch, ktorí sa hlásia a potom aj študujú na našej fakulte stúpa. To ale neznamená, že ich máme dosť, resp. že máme tých najlepších, teda takých, ktorí naozaj chcú študovať. Problémom je, že veľmi veľa mladých ľudí odchádza do zahraničia, najmä do susedného Česka. Pokiaľ to bolo pár percent, tak to bolo prirodzené, ale keď to je 25 a viac percent, už to ohrozuje našu krajinu. Väčším problémom v súčasnosti je však nedostatok učiteľov informatikov.“

M. B.: Prečo je nedostatok učiteľov informatiky?      

M. BIELIKOVÁ: „Je to pomerne jednoduché – ak je nedostatok niečoho, tak pravidlá ponuky a dopytu zabezpečia, že musíme za to viac zaplatiť. Preto dnes, keď niekto chce získať informatika, musí mu zaplatiť viac. Vždy bol veľký rozdiel medzi platmi v priemysle a v akademickom prostredí, najmä v technických disciplínach. Na nejakej úrovni je to akceptovateľné, keďže akademické prostredie má viaceré výhody. Ale ak to presiahne určitú mieru... A firmy sa snažia získať každého, neuvedomujúc si, že si sami zabíjajú pomyslený klinec do vlastnej rakvy, keďže tým, že nepodporia učiteľov, bude ešte menej kvalitných informatikov a teda budú musieť byť ešte drahší... špirála je roztočená. Cesta von je buď razantnou a nekompromisnou podporou učiteľov informatiky alebo tým, že odídu zo Slovenska firmy, ktoré potrebujú informatikov, nebude ich treba a tak nebude treba ani učiteľov. Ktorá možnosť je pre Slovensko lepšia asi nemá zmysel komentovať.“

M. B.: Práca s informačnými technológiami si vyžaduje nielen vzdelanie, ale zrejme aj čosi navyše. Aký IT-čkár je, podľa Vás, najväčším prínosom pre firmu?

M. BIELIKOVÁ: „Každá profesia si vyžaduje aj „čosi navyše“. Informatika a informačné technológie majú veľa rôznych podôb a pracovných pozícií, nájdeme tu pozície veľmi technické, ako navrhovanie, programovanie, ale aj viac zamerané na človeka, ako napríklad analýza požiadaviek zákazníka, overovanie vlastností vytváraného softvéru, či aj blížiace sa k umeniu, najmä v súvislosti s navrhovaním rozhraní človek – počítač. Informatika a informačné technológie sa podľa mňa nijako neodlišujú od iných oblastí v tom, kto je najväčším prínosom pre firmu – je to človek, ktorý je motivovaný sa neustále zlepšovať, človek, ktorý vie pracovať v tíme, človek, ktorý je šťastný a teda nemá dôvod nikomu závidieť (šťastný neznamená, že má veľa peňazí, aj keď sme v spoločnosti, kde nejaké peniaze potrebujeme a je dobré ich mať, týka sa to aj učiteľov, o ktorých si často mnohí myslia, že žijú z podstaty).“

M. B.: Ako si predstavujete budúcnosť internetu?

M. BIELIKOVÁ: „Internet je „len“ sieť prepájajúca počítače. Myslím, že to tak aj ostane. To čo sa mení je to, čo internet prepája a ako to prepája. Dnes sa posúvame od Internetu vecí k Internetu všetkého. To znamená, že nielen veci, ale aj ľudia aj procesy sú poprepájané. Ako to celé bude pokračovať záleží aj od toho ako sa vysporiadame s inteligenciou strojov, ktoré internet prepája. Vzhľadom na nastavenie našej spoločnosti (globálne) smerom k dosahovaniu čo najvyšších ziskov, bude zrejme exponenciálne pokračovať pokrok v technike a najmä v informatike, špeciálne v umelej inteligencii. Stroje budú riešiť úlohy čoraz lepšie a čoraz samostatnejšie. Prostredníctvom internetu budú významne efektívnejšie zdieľať získané poznatky, ako to dokáže človek. Vzniknú nové profesie, ale mnohé aj zaniknú, mnohí ľudia ostanú bez práce. Ak stroje budú dobre optimalizovať svoje zdroje, môžu prísť aj na to, že človek je nepotrebný. Nechcem, aby to vyznelo negatívne, ale je to úplne reálny scenár. Ako to dopadne, záleží od nás všetkých. Pokiaľ sa bude väčšina z nás spoliehať na to, že niekto to zariadi a pokiaľ naša najvýraznejšia vlastnosť bude stále závisť, tak opísaný scenár je veľmi realistický.“

M. B.: Čomu sa najradšej venujete vo voľnom čase?

M. BIELIKOVÁ: „Teraz toho voľného času veľa nemám. A tak vo voľnom čase robím veci, ktoré by som ako dekanka robiť nemala, ale keďže mi záleží na tom, aby sa mojej výskumnej skupine darilo aj keď na viac ako plný úväzok riadim fakultu, tak ich robím. Napríklad, zanechávanie stôp na webovej stránke našej skupiny, ktorú upravujem, motivujem študentov, aby písali čo zažili a tým zdieľali znalosti. Rada fotím a ešte radšej si fotky pozerám. Pri ich spracúvaní prežívam príbehy ešte raz, rozmýšľam nad nimi, teším sa z nich a teším sa tomu, keď sa iní z mojich fotiek tešia. Len teraz na to nemám veľa času... avšak každé obdobie prejde, nikto nie sme nenahraditeľný, takže už sa teším, ako spracujem tie stovky a tisícky fotiek z posledného obdobia a znovu budem viac cestovať.“

 

Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Foto: z archívu prof. M. Bielikovej 

Hore
Aurelium - centrum vedy
Veda v Centre
Publikácie Veda v CENTRE
kúpa časopisov jún 2016
Quark_2019
Bratislavská vedecká cukráreň
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Extrapolácie 2019
Zaujímavosti vo vede
Kremík je najviac používaný polovodič na výrobu elektronických súčiastok.
Zistite viac