Fedir Androščuk schoval predmety z éry Vikingov v Dánsku, Anton Vlasčenko si nasťahoval domov hibernujúce netopiere.
Delostrelecké delo ako súčasť pamätníka 2. svetovej vojny v Kyjeve so zlatou kupolou pravoslávneho kostola. Táto fotografia vznikla na jar. Zdroj: iStockphoto.com
Pred inváziou pôsobilo na Ukrajine skoro 80-tisíc vedcov. Osudy niektorých z nich vo svojom článku zachytáva redaktor magazínu Science Richard Stone. Hneď v úvode hovorí o Marine, ktorá pôsobí ako populačná ekologička a jej manželovi, zoológovi Dmitrijovi Šabanovi.
Marina by za normálnych okolností sledovala v lesoch na východe Ukrajiny migráciu žiab a ropúch po zimnej hibernácii. Namiesto toho sa musela týždeň ukrývať pred bombovými náletmi a následne utiecť spoločne s deťmi do Nemecka. Jej manžel zostal brániť Ukrajinu.
V ťažkej situácii sú aj pracovníci múzeí a výskumných inštitúcií, ktorí musia fyzicky alebo digitálne presunúť tisícky nenahraditeľných fosílií a milióny megabitov dát.
A kým mnohí hľadajú cestu ako uniknúť, členovia expedičnej výpravy na Antarktídu zúfalo túžia po návrate domov.
10-tisíc míľ pod Krymom
Výskumná základňa Vernadskij na Antarktíde patrí ukrajinským výskumníkom už od roku 1996. Ukrajina ju odkúpila za symbolickú jednu libru od Spojeného kráľovstva po tom, ako jej Rusko odoprelo nárok na vlastné budovy po rozpade Sovietskeho zväzu.
Každých trinásť mesiacov na stanicu prichádzajú noví výskumníci a inžinieri, aby vystriedali svojich kolegov. Členovia dvadsiatej šiestej výpravy sa výmeny zrejme tak skoro nedočkajú. Tesne pred koncom ich expedície Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Skupina tak uviazla na jednom z najodľahlejších miest na zemi a situáciu vo svojej domovskej krajine sledujú len prostredníctvom internetu.
Posádka ukrajinských vedcov uviazla pre vpád ruských vojsk na Ukrajinu na výskumnej stanici Vernadskij na Antarktíde. Zdroj: Instargram #Vernadsky Station
Autor Matt Reynolds vo svojom článku pre časopis Wired prináša rozhovor priamo s členmi expedície. Jedným z nich je aj Andrij Kitrij, anesteziológ a lekár urgentnej medicíny. Počas expedície monitoruje fyzické aj mentálne zdravie svojich kolegov, ktoré sa podľa jeho slov po invázii značne zhoršilo.
„Pre niektorých je to takmer neznesiteľné. Niekedy je ich stres natoľko silný, že musím kolegom pomôcť podaním liekov na úpravu krvného tlaku alebo nespavosti.“ Sám Andrij ťažko znáša súčasnú situáciu. Zúfalo sa chce vrátiť na Ukrajinu a pomôcť svojim krajanom. „Verím, že by som bol oveľa užitočnejší pri ošetrovaní ranených na operačnej sále, na pohotovosti alebo v teréne.“
Lekár, ktorý ho mal na expedícii nahradiť, však sám zostal bojovať za svoju vlasť. Je preto možné, že Andrij spolu so zvyškom výpravy zostane na Antarktíde o rok dlhšie. V súvislosti s tým Andrij dodáva: „Je mojou povinnosťou zostať, pokiaľ sa so mnou nemá kto vymeniť.“
Nenahraditeľné zbierky fosílií a záchrana netopierov
Veľkú zodpovednosť za svoju prácu pociťuje aj Anton Vlasčenko z Ukrajinského rehabilitačného centra pre netopiere. Hneď v prvý deň útoku strávil dvadsaťštyri hodín sťahovaním stoviek hibernujúcich netopierov zo spomínaného centra do špeciálne upravených klietok, ktoré slúžia na následné vypustenie zdravých jedincov.
Netopiere, ktoré boli príliš slabé na to, aby dokázali prežiť vypustenie do voľnej prírody, si zobral Anton domov. Rovnako naložil aj s obrovskou kolekciou lebiek netopiera hrdzavého. Viac ako dvetisíc kusov skladuje doma v nákupných igelitových taškách hneď pri dverách pre prípad, že ich bude musieť znova prenášať na bezpečnejšie miesto.
Anton nie je zďaleka jediným vedcom, ktorý sa pokúša zachrániť nenahraditeľné exempláre, zbierky alebo dáta. Riaditeľ Národného múzea histórie Ukrajiny Fedir Androščuk začal s rozsiahlym sťahovaním všetkých zbierok do dánskeho Moesgaard Museum.
Dánske múzeum pri tejto príležitosti pripravilo dôležitú výstavu s názvom Ruskí Vikingovia na východe (Rus – Vikings in the East). Zbierka poukazuje na obdobie medzi rokmi 800 až 1050 nášho letopočtu, ktoré je z pohľadu Ukrajincov významným míľnikom budovania ich národnej identity. V tom čase totiž vznikla vikinská obchodná základňa – mesto Kyjev.
Zdroje: Science, Vernadsky Station, Wired, Moesgaard Museum
