Vyplýva to z nového sociologického prieskumu Ako sa máte, Slovensko?
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Odborníci zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i., a z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i., ponúkli respondentom v rámci prieskumu Ako sa máte, Slovensko? zoznam 10 emócií (päť pozitívnych, päť negatívnych). Mali si z nich vybrať jednu, ktorá najlepšie vystihuje ich pocit zo začínajúceho sa roka.
Viac ako polovica opýtaných predpokladá, že rok 2023 bude pre Slovensko v porovnaní s tým minulým horší. Strach má 16,3 percenta opýtaných a stres pociťuje 11,8 percenta ľudí.
Len necelých 35 percent Slovákov očakáva, že rok 2023 bude pre nich lepší ako ten predchádzajúci, a iba 26,7 percenta respondentov si myslí, že bude lepší pre celé Slovensko.
Želajú si iné, ako reálne očakávajú
Takmer všetci opýtaní si zároveň prajú zníženie cien energií, zastavenie rastu cien a koniec vojny na Ukrajine. Reálne to však očakáva v prípade cien energií a rastu cien len zhruba polovica ľudí a v prípade vojny 63,2 percenta opýtaných.
Mladí sú pozitívnejší
K pozitívnym emóciám z nového roka sa celkovo priklonilo 52,7 percenta respondentov na čele s mladými. V skupine do 29 rokov má totiž dobrý pocit až 61,7 percenta opýtaných a viac ako tretina Slovákov (34,7 percenta) sa podľa prieskumu pozerá na aktuálny rok s nádejou.
Nástroj na zmierňovanie stresu
To, že respondenti majú od nového roka pozitívnejšie očakávania pre svoj osobný život než pre Slovensko či Európu, možno podľa sociálnej psychologičky Barbary Lášticovej z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i., považovať za nástroj na zmierňovanie stresu a vyjadrenie potreby kontroly nad vlastným životom.
„Hoci sa viac než tretina ľudí pozerá do nového roku s nádejou, stres, strach či úzkosť pociťuje sumárne približne rovnaké množstvo opýtaných. Viacerí analytici poukazujú na to, že v kontexte aktuálnych spoločensko-politických kríz, akými sú pandémia covidu-19, vojna na Ukrajine či klimatická kríza, môže afektívna polarizácia v európskych spoločnostiach narušiť dôveru, solidaritu a kvalitu politického rozhodovania,“ hovorí odborníčka.
„Protijedom” na afektívnu polarizáciu sa podľa Lášticovej môže stať práve nádej. Má totiž potenciál uspokojiť dôležité emocionálne potreby a je motivačnou silou, ktorú možno využiť aj v politickej komunikácii.
Zdroj: TS Seesame
(af)
