V prvý týždeň vojnového konfliktu zažívalo depresívne pocity tridsať percent ľudí žijúcich na Slovensku. Obavy z pandémie však postupne klesajú.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci s dvoma ústavmi Slovenskej akadémie vied (SAV) – Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV (ÚVSK SAV). Trinásta vlna výskumu Ako sa máte, Slovensko? prebehla v období od 24. februára do 1. marca 2022.
So začiatkom zberu dát sa zároveň 24. februára začala vojna na Ukrajine inváziou ruských vojsk. Od začiatku invázie boli hlásené útoky na vojenské i nevojenské ciele a civilné obete. Na Slovensko začali prúdiť tisíce vojnových utečencov z územia Ukrajiny. Epidémia koronavírusu bola v tomto období na Slovensku stabilizovaná, s rozšírením variantu omikron klesla závažnosť ochorenia, ale denné prírastky, ako i počet hospitalizovaných ostávali na pomerne vysokých úrovniach.
Depresívne pocity Slovákov sa opäť zvýšili
V prieskumoch Ako sa máte Slovensko? pravidelne zisťujeme súvislosť medzi prežívaním depresívnych pocitov a stresu respondentov v spojení s pandémiou. Do leta 2021 sme zaznamenávali klesajúci trend v prežívaní depresívnych pocitov, pričom ešte aj v decembri 2021 boli hodnoty porovnateľné s letom. V aktuálnej situácii vojnového konfliktu sa opäť zvýšil výskyt depresívnych pocitov u občanov Slovenska.
Respondentov sme sa pýtali, ako často neprežívali v danom týždni žiadne pozitívne pocity a ako často sa cítili smutne a skľúčene. V prvom týždni vypuknutia vojny na Ukrajine až 30 percent opýtaných zažívalo depresívne pocity značnú časť až väčšinu času. Naopak, približne štvrtina nezažívala žiadne depresívne pocity, čo je porovnateľné s druhou vlnou pandémie, keď bola miera prežívaných depresívnych pocitov najväčšia.
Depresívne pocity. Zdroj: Ako sa máte, Slovensko?, február/marec 2022
Prežívané depresívne pocity súviseli aj s mierou obáv z vojny na Ukrajine a príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou. 31 percent respondentov, ktorí sa výrazne obávajú vojny na Ukrajine, zažívalo v prvom týždni vojnového konfliktu depresívne pocity značnú časť až väčšinu času, naopak, 23 percent nezažívalo žiadne depresívne pocity (zrátané odpovede 1 až 4 na škále 1= veľmi sa obávam, 10 = vôbec sa neobávam).
Naopak, respondenti, ktorí sa menej obávajú až vôbec neobávajú vojny na Ukrajine, zažívali často (27,5 percenta) depresívne pocity a 30 percent ich neprežívalo vôbec. Podobné prežívanie je spájané aj s obavami z príchodu utečencov. Respondenti, ktorí sa veľmi obávajú príchodu utečencov, zažívali v prvom týždni vojny depresívne pocity väčšinu času až značnú časť času (32 percent).
Každý typ krízy vyvoláva neistotu, je to normálne
„Ak ľudia prežívali strach alebo úzkosť, je to úplne normálne v situácii, ako je vojna na Ukrajine. Každý typ krízy vyvoláva v ľuďoch neistotu a tá môže spúšťať veľkú plejádu emócií od hnevu, beznádeje, bezmocnosti až po otupenosť, ktorá sa dostaví z dôvodu preťaženia organizmu.“
Niektorí výskumníci spájajú prežívanie aktuálnej vojny, rovnako ako na začiatku pandémie spájali prežívanie núdzového stavu v dôsledku koronavírusu, s piatimi fázami smútenia, ktoré popísala psychologička Elisabeth Kübler-Rossová.
V prvej fáze sme ešte v šoku a nechceme veriť, že sa niečo zásadné naozaj stalo. Nasleduje hnev, vyjednávanie, depresia. Záverečná fáza je zmierenie. „Je preto možné, že v nasledujúcich týždňoch sa Slováci a Slovensky začnú zmierovať s tým, že sa na našich hraniciach odohráva vojnový konflikt, a tým sa opäť zníži aj prežívanie depresívnych pocitov či stresu,“ uvádza Kamila Urban z ÚVSK SAV.
Stres. Zdroj: Ako sa máte, Slovensko?, február/marec 2022
Pomocou otázok Ako často ste v určitých situáciách reagovali prehnane? a Ako často ste sa cítili nervózne a museli ste s tým niečo urobiť? sme sa pýtali na prežívaný stres.
V prvom týždni bojov na Ukrajine 28,6 percenta Slovákov a Sloveniek nezažívalo žiaden stres a 48,2 percenta zažívalo stres iba niekedy. Väčšinu času zažívalo stres iba 4,4 percenta a značnú časť času 18,8 percenta občanov Slovenska.
Miera prežívaného stresu výrazne súvisela s vekom respondentov, ale aj s obavami z pandémie koronavírusu a tiež s obavami z vojny na Ukrajine a z príchodu utečencov. Čím boli respondenti mladší, tým častejšie zažívali stres. Rovnako, čím viac sa obávali pandémie, vojny alebo utečencov, tým častejšie stres zažívali. Približne štvrtina respondentov, ktorí majú veľké obavy z vojny na Ukrajine, zažívala v prvom týždni stres značnú časť alebo väčšinu času.
Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com
Naše prežívanie stále najviac ovplyvňujú obavy z pandémie
Aj keď obavy z pandémie postupne klesajú, respondenti, ktorí majú strach z pandémie koronavírusu, zažívajú stále viac stresu a depresívnych pocitov ako tí, ktorí sa pandémie neobávajú. Až 35 percent respondentov, ktorí majú veľké obavy z pandémie, zažíva depresívne pocity väčšinu alebo značnú časť času a viac ako štvrtina (28 percent) rovnako často zažíva stres. Naopak, len približne štvrtina tých, ktorí sa pandémie neobávajú, zažíva depresívne pocity rovnako často a iba pätina zažíva rovnako často stres.
Po takmer dvoch rokoch trvania pandémie si štvrtina respondentov myslí, že ich duševný stav sa zhoršil a len 7 percent uvádza zlepšenie duševného stavu. To, ako vnímajú Slováci a Slovenky svoj duševný stav, súvisí aj s tým, akú veľkú mieru depresívnych pocitov a stresu zažívajú. Tí, ktorí vnímajú, že sa ich duševný stav po dvoch rokoch trvania pandémie výrazne zhoršil, zažívali depresívne pocity väčšinu času (32 percent) a značnú časť času (28,5 percenta), stres prežívalo 24 percent opýtaných väčšinu času a 35 percent značnú časť času. Všetky tieto hodnoty sú u nich výrazne častejšie ako u respondentov, ktorí neuvádzali zhoršenie svojho duševného stavu.
Na mieru stresu a pocitov majú dosah aj vzťahy
To, čo respondentom pomáha znižovať stres a depresívne pocity, sú blízke osobné vzťahy. Respondenti, ktorí nežijú v partnerskom vzťahu uvádzajú zhoršenie psychického stavu (28,1 percenta), zatiaľ čo ľudia žijúci v manželstve alebo s partnerom v spoločnej domácnosti uvádzajú zhoršenie v nižšom meradle, t. j. 22,1 percenta a 24,4 percenta. Z prieskumu ďalej vyplýva, že čím sú respondenti spokojnejší so svojimi osobnými vzťahmi, tým menej stresu a depresívnych pocitov zažívajú.
Miera prežívaného stresu súvisí aj s počtom osôb, s ktorými respondenti žijú v domácnosti. Čím väčší počet osôb žije v jednej domácnosti a ak sú prítomné aj deti, tým väčšiu mieru stresu respondenti zažívajú. „Výskumy poukazujú na to, že aby sme mohli zvládnuť situácie, ktoré nemáme úplne pod kontrolou, ako je aj aktuálna situácia na Ukrajine alebo stále pretrvávajúca pandémia, je dôležité podporovať a vyhľadávať blízke vzťahy – ľudí, na ktorých sa môžeme obrátiť, s ktorými môžeme zdieľať svoje pocity,“ komentuje K. Urban z ÚVSK SAV.
Zdroj: Tlačová správa Seesame
(GL)
