Týranie je ochorenie celej rodiny a aj tyran je svojím spôsobom obeť. Kriminálny psychológ Ondrej Kubík bol v praxi svedkom rôznych osudov. Niekedy sa partneri týrajú aj navzájom.
Fyzické a psychické týranie partnera má vždy dosah aj na deti. Tie potom v dospelosti môžu vo svojich vzťahoch prevziať rolu obete alebo sa samy môžu stať agresormi. Zdroj: iStockphotos.com. Autor:
Téma týrania je bolestivo aktuálna napriek tomu, že siaha hlboko do histórie ľudstva. Kým kedysi malo týranie predovšetkým fyzickú podobu, dnes sa vplyvom technologického pokroku a meniacej sa spoločnosti objavujú aj nové, menej viditeľné formy násilia – napríklad kyberšikana alebo psychické týranie. Tieto formy sú rovnako ničivé, pričom nezanechávajú modriny na tele, ale jazvy na duši.
Týranie nevzniká vo vzduchoprázdne. Často je výsledkom zložitých kombinácií biologických predispozícií, rodinnej výchovy a spoločenských podmienok. Mnohí páchatelia vyrastali v prostredí, kde boli svedkami násilia – verbálneho aj fyzického – a tieto modely si často nevedome prenášajú do svojich partnerských vzťahov. Znepokojujúce je, že aj ten, kto nebol priamo týraný, môže byť v dospelosti agresorom, ak bol dlhodobo vystavený ponižovaniu alebo emocionálnemu zanedbávaniu.
Osobitnú pozornosť si vyžaduje skutočnosť, že obete týrania nemusia byť len ženy. Muži sú v mnohých prípadoch obeťami psychického násilia, ale neraz sa boja o tom hovoriť alebo požiadať o pomoc. Tým sa problém ešte viac prehlbuje a prípady ostávajú skryté. Násilie v intímnych vzťahoch je komplexný jav, ktorý nemožno vnímať čierno-bielo – vyžaduje hlboké porozumenie dynamike moci, závislosti a zraniteľnosti.
Podrobnejšie sme sa o týraní a psychike týranej osoby porozprávali s investigatívnym psychológom Ondrejom Kubíkom, ktorý sa venuje technikám psychologickej manipulácie, hybridným útokom aj obrane mysle.
V článku sa dočítate:
- prečo niekto druhého týra,
- aké spôsoby týrania preferujú muži a aké ženy,
- prečo týraná osoba nedokáže odísť zo vzťahu,
- ako sa posudzuje dôveryhodnosť osoby,
- čo na policajnom výsluchu odhalí aj dobrých klamárov,
- aká je miera falošných obvinení,
- či sa dajú vyliečiť agresívne sklony.
Ako vzniká predispozícia k týraniu?
Kedy sa človek uchyľuje k týraniu? Keď má sám nejaký problém?
Ten, kto týra, nemusel byť týraný, nie je to vždy pravidlo, v mnohých prípadoch je to však vysoko pravdepodobné. Taký človek môže pochádzať z rodinného prostredia, v ktorom mohol vidieť vplyv verbálneho násilného správania, keď bol otec dominantný alebo alkoholik a mama trpela, ale aj opačne, mama bola alkoholička a otec trpel.
A hoci dieťa pri takýchto rodičoch nemuselo byť samo fyzicky týrané, mohlo byť ponižované, podceňované, čo je istým spôsobom forma emočného týrania, a toto si dieťa prenáša do dospelosti. Určite pôsobí aj genetická zložka. Napríklad výskyt týrania bude podľa mňa pravdepodobnejší u patologicky komponovaných osobností. Čiže keď sa sčítajú vrodené faktory a výchovné faktory, vznikne takáto predispozícia. V dospelosti si človek môže názory presadzovať násilne.
Pozrite si
Obeťami sú ženy aj muži
V akej miere ste sa ako kriminálny psychológ stretávali medzi páchateľmi s týraním žien a mužov?
Počas svojej asi sedemnásťročnej praxe som sa stretol vo väčšej miere s obvinenými mužmi, hoci nie všetci boli napokon odsúdení. Vo všeobecnosti platí, že muži používajú skôr fyzické násilie a ženy psychické, ako napríklad vysokú mieru kontroly.
Vieme, že len zlomok znásilnení je nahlásených na polícii. Je to tak aj v prípade týrania mužov? Hanbia sa požiadať o pomoc pre spoločenskú stigmu?
V spoločnosti sa na mužov stále pozerá tak, že nemôžu byť týraní, pričom väčšinou sú týraní psychicky. Vyšetrovatelia tieto prípady často vyhodnotia tak, že ide o bežný manželský konflikt a neprikladá sa tomu taký význam, než keby to bolo opačne. Je tiež pravda, že to často neohlasujú, lebo sa boja, že im nikto neuverí, že budú zosmiešnení, považovaní za slabých a podobne. Násilie na mužoch sa v našej spoločnosti často bagatelizuje.
Nie je správne, keď všetci automaticky obviňujú obeť znásilnenia, že si to vymyslela. To my nikdy nevieme a treba to poctivo vyšetriť. Tak ako platí pri obvinených z trestných činov prezumpcia neviny, pokiaľ nie je právoplatne udelený rozsudok, platí aj zákon o obetiach – prezumpcia obete. Každý, kto sa cíti byť obeťou, sa za ňu považuje, až kým sa nepreukáže opak.
Existuje odhad, aké percento žien má sklony k týraniu?
To neviem, asi neexistujú žiadne takéto štatistiky. Zaoberal som sa aj prípadmi, ktoré hraničili s týraním. V manželstve alebo v partnerstve máte nejaký štandard komunikácie a viete, prečo v tom vzťahu ste. Postupne môže dochádzať k asymetrii, keď jeden z partnerov (muž či žena) začne byť jednostranne násilný v zmysle, že vyžaduje, prikazuje, zakazuje, dovoľuje. Ešte to nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu týrania, ale už sa to pohybuje niekde na hranici. Nazdávam sa, že vzťahov s toxickou vzťahovou dynamikou, ktoré sa nachádzajú na hranici týrania, je veľmi veľa.
Každý, kto sa cíti byť obeťou, sa za ňu považuje, až kým sa nepreukáže opak. Zdroj: iStock/JOHNGOMEZPIX
Môžeme podať trestné oznámenie namiesto obete?
Akým spôsobom sa týranie dostane do rúk vyšetrovateľov? Nahlási to osoba sama alebo jej okolie?
Zo svojej praxe môžem povedať, že spravidla to nahlasovali tí, ktorí sa považovali za obete, ale boli aj prípady, keď trestný čin týrania oznamovala mama alebo otec poškodenej, prípadne spolužiačka, suseda. Pôsobí to veľmi vierohodne, keď to oznamuje niekto iný. No pozor, to, čo sa oznámi ako trestná činnosť, ešte neznamená, že sa to stalo.
Keby niekto hypoteticky bol svedkom týrania, oznámil by to polícii a obeť by nechcela vypovedať, je šanca, že by agresora aj tak odsúdili?
V takýchto prípadoch sa obeť niekedy pokúša o stiahnutie trestného obvinenia, ale to sa nedá, polícia už musí konať z úradnej povinnosti. Takže áno, v takomto prípade môže byť páchateľ odsúdený aj bez ohľadu na to, že obeť ho kryje. To je štokholmský syndróm alebo potreba obete chrániť páchateľa, čo je inak tiež dosť vierohodné. Obeť sa zvyčajne zastáva páchateľa, že ho ľúbi, nevie z toho vzťahu odísť, vtedy toxická dynamika prerástla do týrania. To však nie je láska, ale traumatické puto.
Napríklad žena sa stala po čase závislou od muža, ktorý ju devalvoval, ponižoval či prevzal za ňu iniciatívu, čo jej spočiatku mohlo byť sympatické, ako on všetko zvláda. Po čase zistí, že je doma s troma deťmi, nikam nechodí, maximálne zavolá mame a je finančne závislá od muža, ktorý jej nedá peniaze – a už je ekonomicky týraná.
Falošné obvinenia kazia pohľad na skutočné obete
Je vysoká miera falošných obvinení?
Povedal by som, že sa trestný čin týrania alebo kvalifikácia tejto skutkovej podstaty v mnohých prípadoch zneužíva, napríklad pri poručenských sporoch o deti. Takže áno, stáva sa to a to potom kazí pohľad na obete, ktoré sú naozaj týrané. Všetky trestné oznámenia však treba poctivo preveriť.
Keď sa v konkrétnych prípadoch dokáže, že jeden z partnerov je tyran, sú potom deti automaticky zverené do starostlivosti obeti? Ak páchateľ týra dospelú osobu vo vzťahu, je pravdepodobné, že bude týrať aj deti?
Tým sa zaoberá Inštitút znaleckého skúmania, ktorý potvrdí alebo vyvráti riziko, či sa bude páchateľ dopúšťať násilia na deťoch, ale nie je to vylúčené. Týranie je ochorenie rodiny, je to rakovina rodinného systému. Deti sú plodmi rodiny a rodičia predstavujú strom. Strom sa však nedá rozdeliť. Manželstvo rozdelíte, ale strom ostane jedným stromom. To znamená, že rodičovstvo je nevypovedateľný vzťah.
Túžba po prelomení vzťahového vzorca
Prečo týraná osoba neodíde od agresora už po prvej facke? Chápem, že vo vzťahu, kde sú deti, sa ťažšie odchádza, no v mnohým prípadoch pár ešte nemá deti ani spoločnú hypotéku a napriek tomu obeť zostáva s tyranom.
Človek, ktorý nebol týraný, to nepochopí. Týraná osoba je ako žaba v hrnci s vodou. Voda sa pomaly zohrieva a je jej tam dobre, dokým voda už nie je horúca. Žaba zostane paralyzovaná a už odtiaľ nevie ujsť.
Môže ísť aj o poruchu, kodependenciu. V extréme môže taká osoba vykazovať závislostné črty, ak nie priamo poruchu osobnosti závislostného charakteru. Ľudia tomu nerozumejú. Rovnako je nepochopiteľné, prečo vás niekto bombarduje ľúbostnými správami, keď mu dáte najavo, že oňho nemáte záujem.
Alebo obeť prichádza z rodinného prostredia, kde kodependentný vzorec prebrala. Obete pochádzajú najčastejšie z rodín, kde videli takéto fungovanie, napríklad otec ponižoval alebo bil mamu. Dcéra prevzala po matke zlatý štandard správania, prenáša si tento vzor do vlastného vzťahu a má pocit, že ona ho prelomí. To sa volá túžba po prelomení vzťahového vzorca. Aj keby z takého vzťahu odišla, je vysoká pravdepodobnosť, že druhý vzťah sa skončí rovnako, až kým vzorec neprelomí, ak sa jej to niekedy podarí. Takáto žena zostáva vo vzťahu zakliesnená s túžbou zmeniť muža. Myslí si, že keď sa bude snažiť, on jedného dňa pochopí, čo všetko do ich vzťahu ona vkladá a ako sa obetuje.
Naučenou bezmocnosťou trpia aj obete, ktoré boli v mladosti ponižované, šikanované, podceňované, izolované, stigmatizované alebo vylučované z kolektívu. Obeť to po čase berie ako štandard.
Niektoré obvinenia obetí môžu byť falošné, ale všetky trestné oznámenia treba poctivo preveriť. Zdroj: iStock/Ilya Ginzburg
Dôveryhodnosť obete
Je možné na základe vonkajších čŕt rozoznať obeť násilia, napríklad medzi kolegami a podobne?
Jedným z najčastejších znakov nabiehania na týranie v narcistickom vzťahu je, že človek je zamĺknutý, začne sa izolovať, uzatvárať do seba, prestane chodiť na spoločné stretnutia, v práci je chybovejší, menej sa sústredí, pôsobí nevyspato, prestane viesť s ostatnými ľuďmi (kolegami) dialógy, stále sa akoby zatajuje, uhýba pohľadom, je precitlivený až plačlivý. Rovnako keď príde dieťa domov zo školy nervózne, môže byť šikanované.
Viac ráz ste spomenuli dôveryhodnosť. Ako sa teda posudzuje dôveryhodnosť osoby pri výsluchu?
Dá sa posúdiť situačne z výsluchu. Ja som si vždy všímal, ako obeť prichádza do miestnosti alebo ako sa správala pred výsluchom vonku pred budovou. Napríklad vonku veselo telefonovala a potom vošla dnu a zrazu bola skľúčená. Takže všímam si štrukturálne, nápadné a prudké zmeny správania alebo či obsahová stránka výpovede korešponduje s emocionálnym sprievodom. Stáva sa, že obeť zveličuje, že síce sa niečo stalo, ale nie v takej miere, ako to opisovala.
Čo pri výsluchu odhalí aj dobrého klamára?
Čo ak my teraz o tom napíšeme a niekto nájde radu, ako zmanipulovať psychológa pri výsluchu?
Tak to som vám nepovedal všetko.
No predstavme si, že máte herecky veľmi talentovaného človeka, ktorý sa vyhlásil za obeť alebo je obvinený z násilia. Viete u takéhoto dobrého herca odhaliť, či klame?
Vieme. Chce to čas, každý herec sa unaví. Ani divadlo netrvá večne, aj divadlo má prestávky. Každý, kto hrá rolu, sa unaví a vyčerpá, pretože to nie je jeho prirodzenosť. Človek, ktorý chce klamať, prichádza s tým, že má všetko dobre pripravené a bude hovoriť nejakú vykonštruovanú verziu, ale nepočíta s tým, že to bude dlho trvať. Čiže čas je veličina, ktorá umožňuje, že dôjde k prerieknutiu alebo k nejakému fenoménu protirečenia.
Boli páchatelia, pri ktorých sa už preukázalo, že týrali blízku osobu, ochotní pustiť vás ako psychológa pod kožu? Boli ochotní o tom rozprávať?
Vždy sú dve strany mince. Aj tyran je svojím spôsobom obeť, aj keď ho to neospravedlňuje. Môže byť obeťou predchádzajúcej výchovy, prístupu spoločnosti, v niektorých prípadoch sa dvaja týrali navzájom a potom je to kto z koho.
Je možné tyrana vyliečiť z agresívnych sklonov?
Agresiu máme v sebe všetci. Agresivita je trvalá zvýraznená osobnostná črta a často súvisí aj so závislosťou od alkoholu. Vtedy sa dá pracovať na eliminácii závislosti a na práci so zvládaním hnevu.
Takáto zmena je však individuálna, niektorí ľudia sa nikdy nezmenia. Potom sú ľudia, ktorí nikdy neboli agresívni a zrazu bodnú manžela do chrbta.
(LDS)
