S profesorkou Ľubicou Lacinovou zo Slovenskej akadémie vied (SAV) sme sa rozprávali o tom, prečo rovnaké práva ešte neznamenajú rovnaké šance.
Matky vedkyne to majú vo vede ťažšie. Zdroj: iStock/LightFieldStudios
Pri príležitosti konferencie Férová akadémia 2025, ktorá sa uskutoční 13. mája v Bratislave, prinášame rozhovor s členkou Komisie SAV pre rovnosť Ľubicou Lacinovou, jednou z hostiek programu. Férová akadémia otvára aktuálne a naliehavé otázky rodovej rovnosti vo vzdelávaní, výskume a v inováciách. V spolupráci s odborníčkami a odborníkmi z akademického aj mimovládneho prostredia ponúkne konkrétne riešenia, inšpiratívne príklady z praxe a priestor na medziodborový dialóg.
V posledných rokoch sa otázky rodovej rovnosti opäť dostávajú do centra spoločenskej debaty. Napriek tomu, že ženy dnes formálne disponujú rovnakými právami ako muži, prax ukazuje, že v mnohých oblastiach vrátane vedy a výskumu pretrvávajú nerovnosti. Z rôznych medzinárodných štúdií vyplýva, že ženy vo vede čelia väčšej miere rodových stereotypov, častejšiemu prerušeniu kariéry z dôvodu rodičovstva a menšej podpore pri návrate do výskumného prostredia.
S profesorkou sme diskutovali o tom, ako sa rodové nerovnosti prejavujú v akademickom prostredí, aké prekážky zažívajú ženy vedkyne – najmä tie, ktoré sú matkami – a prečo je dôležité zohľadňovať rod aj v samotnom výskume. Rozhovor sa dotýka tiež témy rodovo citlivého jazyka, návratových grantov či praktických prekážok, ktoré bránia rovnosti šancí v slovenskom výskumnom prostredí. Vďaka skúsenostiam vedkyne s dlhoročnou praxou ponúka pohľad nielen na súčasný stav, ale i na možné riešenia, ktoré by mohli pomôcť spravodlivejšie nastaviť podmienky pre všetkých vedcov a pre všetky vedkyne.
V článku sa dočítate:
- čo obmedzuje ženy vo vede, aj keď práva majú rovnaké;
- aký význam má rodovo neutrálny jazyk;
- prečo je dôležité vo výskume zohľadňovať rod modelových organizmov;
- ktoré pozitívne zmeny sa podarilo zaviesť po vzore z Česka.
Rovnaké práva neznamenajú rovnaké povinnosti
Pri pojme rovnoprávnosť niektorí ľudia otrávene prevracajú očami a tvrdia, že ženy už majú všetky práva a možnosti a vymýšľajú si nové problémy. Čo by ste na im na to povedali?
Približne do nultých rokov sa rovnoprávnosť postupne zlepšovala, potom začala zase pomaly klesať. Súvisí to so silnejúcimi hnutiami mužov, ktorí si chcú naspäť vydobyť pozície. Deje sa to všade vo svete a prichádza to aj na Slovensko.
Napríklad známy mizogýn Andrew Tate má veľa fanúšikov i medzi chlapcami na našich stredných školách. Tendencia vymedziť ženám servisnú pozíciu niekde v domácnosti v posledných rokoch dosť silnie.
Vnímate to aj vy osobne na akademickej pôde?
Na akademickej pôde to nemusí byť nutne až také zlé, ale napríklad SAV má 45 inštitúcií a nemôžem mať prehľad o všetkom, čo sa v nich deje. Občas prichádzajú podnety, ktoré sa snažíme riešiť.
„Postavenie rodičov je rovnoprávne, ale nie „rovnopovinnostné”.”
Vnímate vo vedeckej profesii nejaké nevyhovujúce alebo diskriminačné podmienky pre ženy s deťmi?
Diskriminácia je, keď s ľuďmi v rovnakej situácii zaobchádzate odlišne. Muž je rovnaký rodič ako žena, ale k mužovi rodičovi sa pristupuje inak ako k žene rodičke. Ich postavenie ako rodičov je rovnoprávne, ale nie „rovnopovinnostné”. Od ženy sa očakáva prevzatie väčšej miery povinností a to ju znevýhodňuje.
Cieľom politiky rovnosti v SAV, ako aj v iných inštitúciách je vyrovnávať prirodzené hendikepy, ktoré z rodičovstva vyplývajú, a nejako vyrovnať pozície oboch rodičov z hľadiska rovnosti šancí.
Čo by ste označili za najzásadnejšie body, ktoré delia našu spoločnosti od úplnej rovnosti?
Ako som už načrtla, nemáme až taký problém s rovnosťou práv ako s rovnosťou povinností. Ženy zväčša v rodine preberajú väčšiu časť starostlivosti o deti, takže my by sme im mali vytvárať podmienky, ktoré im umožnia rovnocenné postavenie v práci.
Slovenská akadémia vied (SAV) ako inštitúcia financovaná zo štátneho rozpočtu je voči súkromným firmám v zložitejšom postavení. Najmä slovenské pobočky veľkých nadnárodných spoločností majú nastavené skutočne dobré programy na podporu žien vrátane rôznych foriem starostlivosti o malé deti. SAV ich nemôže jednoducho zaviesť, pretože jej rozpočet, ktorý dostáva od štátu, je striktne určený na vedu a výskum. Nemôžeme z neho financovať sociálne programy, ako je napríklad škôlka.
Vysoké školy sú z tohto pohľadu v lepšej pozícii. Tie dostávajú do rozpočtu príspevok na študentov, príspevok za vedecké výsledky a príspevok na sociálne opatrenia. Vysoké školy môžu teda otvárať aj svoje vlastné škôlky. SAV môže vytvárať len podporné programy iného typu.
Rodovo podmienený jazyk ovplyvňuje naše myslenie. Zdroj: iStock/Devenorr
Význam rodovo neutrálneho jazyka
Ako riešia rodinu a kariéru v zahraničí? Existuje nejaký dobrý modelový príklad?
Je veľa príkladov dobrej praxe. Napríklad od Mendelovej univerzity v Brne sme prevzali program návratových grantov. Vytvorili sme návratový program na reštart kariéry žien, ale aj mužov. Do práce sa vrátia po tom, ako minimálne na rok vypadli z vedeckej práce z dôvodu rodičovskej dovolenky.
Pri grantových programoch typu VEGA alebo APVV, o ktoré by sa mohli uchádzať, prebehne od vyhlásenia výzvy do začiatku financovania prakticky celý rok. Ak vzhľadom na dátum návratu zmeškajú uzávierku výzvy, čakajú temer dva roky, či dostanú nejaké financie na výskum.
Naše návratové granty sú flexibilné. Výzvu vypisujeme každý pol rok, čas od vyhlásenia výzvy po pridelenie financií nepresahuje pol roka. Takto môžu veľmi rýchlo získať peniaze na reštart prvého roka práce a zatiaľ sa môžu uchádzať o granty z ďalších schém.
„Používanie rodovo zaťaženého jazyka je prejavom určitých predsudkov, ktoré máme internalizované.”
Prečo je podľa vás dôležitý rodovo neutrálny jazyk?
Pretože používanie rodovo zaťaženého jazyka je prejavom určitých predsudkov, ktoré máme internalizované. A keď začneme rozmýšľať nad jazykom, núti nás to rozmýšľať aj nad predsudkom. Napríklad keď hľadáte technika na údržbu prístrojov a píšete inzerát na túto pozíciu, automaticky ho píšete v mužskom rode, lebo si myslíte, že žena sa na túto pozíciu nehodí, ale v realite ju môže rovnako dobre zvládnuť i žena. Podobné je to vtedy, keď hľadáte laborantku alebo účtovníčku. Inzerát píšete v ženskom rode, lebo máte predsudok, že sa na to sa hodí iba žena, no tiež to nie je pravda.
Ale keď si začnem kontrolovať jazyk a začnem ho používať rodovo neutrálne, núti ma to brať do úvahy, že určitú pozíciu môžu dobre zastať obe pohlavia.
Prebieha pri používaní rodovo neutrálneho jazyka nejaký výraznejší trend alebo ho používa len zopár osvietencov?
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i., sa tejto problematike aktívne venuje. Jeho pracovníčka Lucia Molnár Satinská vypracovala manuál, pôsobí aj ako lektorka rodovo neutrálneho jazyka a rôzne inštitúcie ju pozývajú o tejto téme prednášať. V používaní rodovo neutrálneho jazyka tiež vedú nadnárodné firmy, ktoré si to preniesli z medzinárodného manažmentu.
Mohli by ste načrtnúť príklad použitia rodového jazyka? Je správne, keď povieme napríklad vedci a vedkyne? Alebo obsahuje aj nové slovíčka?
Je to správne, ale používanie oboch rodov vedci a vedkyne alebo laboranti a laborantky predlžuje prejav a keď to máte v každej druhej vete, začína to iritovať. Napríklad teraz som písala email, v ktorom som namiesto oslovenia účastníci a účastníčky použila pojem publikum.
Taktiež sa už bežne na akademickej pôde používa pojem študentstvo. Ale zase pojem vedectvo sa nepoužíva, znie tak trochu zvláštne. Keď si zvyknete nad tým rozmýšľať, skúšate nájsť rodovo neutrálne slovo, ktoré zastreší oba rody, nemusíte ich vždy rozpisovať.
Skúmať treba obe pohlavia, organizmy reagujú rôzne
Prečo je dôležité zohľadňovať vo výskume rod skúmaných/modelových organizmoch?
To závisí od konkrétneho typu výskumu. Napríklad pri biomedicínskom výskume je potrebné zohľadňovať rodové hľadisko, keď pracujete od úrovne orgánu vyššie, pretože ženský a mužský organizmus majú rozdielne biochemické signálne dráhy.
Teraz pracujeme na projekte vplyvu liečenej a neliečenej depresie na potomstvo. Potkanom je možné vyvolať symptómy depresie podobné symptómom u ľudí. Takto modelujeme stav podobný depresii v prípade samíc potkanov a potom sledujeme ich potomstvo. Porovnávame, či sú nejaké rozdiely vo vývoji, v správaní a vo vlastnostiach konkrétnych štruktúr mozgu potomstva samíc, ktoré predstavovali model depresie a ktoré boli zdravé, a tých, ktoré boli počas gravidity liečené antidepresívom, a tých, ktoré neboli.
Niektoré experimenty robíme na neuronálnych kultúrach pripravených z mozgov mláďat. Pri bunkových kultúrach, ktoré sa vyvíjali dva týždne v uniformných kultivačných podmienkach, rozdiely v rode nie sú. Ale pri výskume štruktúr mozgu, ktoré sa vyvíjali v organizme, rozdiely medzi samčekmi a samičkami môžu vzniknúť. A napokon keď skúmame dospelé jedince, rodové rozdiely môžu byť opäť prítomné. Skutočne sme takéto rozdiely pozorovali. Zrejme to súvisí s tým, že aj potkanie samice a samce majú rozdielne koncentrácie a typy hormónov, a preto majú i rozličné biochemické signálne dráhy.
Pri spoločenskovedných výskumoch, ktoré sú zamerané na to, ako ľudia reagujú v rôznych situáciách, sa respondenti identifikujú nielen rodom, ale tiež vekom, dosiahnutým vzdelaním, veľkosťou sídla, kde žijú, atď., pretože ich reakcie sú ovplyvnené prostredím, v ktorom žijú. Ďalším príkladom sú výskumy, ktoré sa venujú architektúre a urbanizmu. Zistili, že projektovanie miest bolo prispôsobované potrebám mužov. V niektorých štátoch alebo mestách sa to začína meniť a plánovanie prispôsobujú aj potrebám žien, ktoré majú iný spôsob využívania priestoru v meste a chodia alebo cestujú po iných trasách ako muži.
Hlavne chýbajúce verejné toalety.
Napríklad, inak ani rodovo neutrálne toalety nie sú úplne od veci. Keď napríklad nejaký otecko potrebuje zobrať na záchod malú dcéru, tak nevie, či s ňou má ísť na dámsku alebo na pánsku toaletu. Je to dilema, ktorú oteckovia občas riešia.
Vnímate nejaký pokrok pri výskume ženského tela a účinkov liekov na ženské telo?
Áno, zlepšuje sa to. Pokiaľ sa uchádzate o európske granty, jedným z kritérií hodnotenia je, či správne beriete do úvahy rodové hľadisko. Teda to, či ste správne identifikovali úlohu rodu pri tom, ako sa chystáte skúmať, pretože nie vždy ju rod hrá, ale ak hrá, tak či je zohľadnený. A takisto aj v klinickom výskume sa začína prihliadať na rodové rozdiely.
(LDS)
