Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Najnovšia správa EÚ o primeranosti dôchodkov. Chudoba hrozí až vyše 18 % starších ľudí

VEDA NA DOSAH

Ilustračný obázok: Obálka publikácie

Správu o primeranosti dôchodkov každé tri roky vypracúva Európska komisia a Výbor pre sociálnu ochranu. V ročníku 2018 sa analyzuje, ako súčasné a budúce dôchodky pomáhajú predchádzať chudobe v starobe a ako zabezpečujú príjem mužov a žien počas celého trvania dôchodku.

Správa Európskej komisie upozorňuje, že členské štáty venujú pri svojich reformách čoraz väčšiu pozornosť udržateľným a primeraným dôchodkom, ale v budúcnosti budú potrebné ďalšie opatrenia.

V súčasnosti je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených o 1,9 milióna starších Európanov menej než pred desiatimi rokmi, zatiaľ čo počet starších pracovníkov v zamestnaní len za posledné tri roky stúpol o 4,1 milióna. Napriek týmto zlepšeniam situácie európskych dôchodcov nesmieme zaspať na vavrínoch.

Zo správy vyplýva, že v EÚ hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie približne 17,3 milióna (18,2 %) starších ľudí (vo veku 65 rokov a viac). Toto číslo sa od roku 2013 takmer nezmenilo.

Okrem toho pretrvávajú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami a skupinami obyvateľstva. Napríklad dôchodky žien sú stále o 37 % nižšie než dôchodky mužov v dôsledku ich nižších platov a kratšieho pracovného života vzhľadom na opatrovateľské povinnosti. Podobne aj samostatne zárobkovo činné osoby alebo ľudia s neštandardnou formou zamestnania majú často menej priaznivé podmienky v oblasti prístupu k právam na dôchodok a ich nadobúdania než ľudia so štandardnou formou zamestnania. Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia v starobe sa takisto zvyšuje s vekom. Viac než polovica všetkých starších ľudí v EÚ, ktorým hrozí chudoba či sociálne vylúčenie, má 75 rokov alebo viac – a kým potreby s vekom rastú, hodnota dôchodkov postupne klesá.

Zdroj: Europen Commission (Publikácia: Zväzok I)

Členské štáty zaviedli opatrenia na zabezpečenie primeranosti dôchodkov, ktoré zastávajú v ich úsilí popredné miesto, najmä v prípade osôb s nízkymi dôchodkami. Treba však ísť ešte ďalej. Ak sa má zabezpečiť primeranosť a udržateľnosť súčasných a budúcich dôchodkov, dôchodkové systémy musia podporovať dlhší pracovný život – v súlade s neustále narastajúcou strednou dĺžkou života. To sa dá dosiahnuť napríklad podporou celoživotného vzdelávania, vytváraním bezpečného a zdravého pracovného prostredia, prispôsobením veku odchodu do dôchodku, odmeňovaním neskoršieho odchodu do dôchodku, ako aj odrádzaním od predčasného odchodu do dôchodku. Pružné pracovné možnosti vrátane možnosti kombinovať dôchodky s pracovnými príjmami z práce a daňové stimuly podporujúce neskorší odchod do dôchodku sú čoraz rozšírenejšie a budú aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu.

Členské štáty by okrem toho mali prijať ďalšie opatrenia zamerané na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov, a to podporovaním rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a rovnakého rozdelenia opatrovateľských povinností či riešením problematiky účasti na trhu práce, intenzity práce a prerušení kariéry. Dôchodkové politiky by mali primerane chrániť prerušenia kariéry súvisiace s opatrovateľskými úlohami. V súlade s Európskym pilierom sociálnych práv chce Európska komisia podporiť členské štáty v tomto úsilí, napríklad prostredníctvom svojho návrhu na vytvorenie lepšej rovnováhy medzi súkromným životom a profesionálnou kariérou pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov.

V neposlednom rade je dôležité pokračovať v rozširovaní dôchodkového pokrytia na ľudí s neštandardnou formou zamestnania a na samostatne zárobkovo činné osoby a podporovať doplnkové dôchodkové sporenie. V tejto súvislosti, ako aj v rámci Piliera sociálnych práv, Európska komisia nedávno predložila návrh odporúčania týkajúci sa prístupu k sociálnej ochrane.

Správa o primeranosti dôchodkov 2018 zhrnutie

Obálky: Zväzok 1. a 2.

Zväzok I je venovaný porovnávacej analýze primeranosti dôchodkov v EÚ-28. Skúma súčasnú životnú úroveň starších ľudí a ich formovanie dôchodkovými systémami, pokračuje s prehľadom nedávnych dôchodkových reforiem a končí analýzou hlavných výziev primeranosti budúcich dôchodkov a prináša spôsoby ich riešenia. Správa, okrem iného, poukazuje na rodové rozdiely v nárokoch na dôchodok, primeranosť dôchodkov neštandardných alebo samostatne zárobkovo činných osôb a úlohu doplnkových dôchodkov.

Zväzok II poskytuje podrobnejší popis dôchodkového systému a primeranosti dôchodkov v každom z 28 členských štátov.

Slovensko – odporúčania

Diskusie o primeranosti dôchodkov na Slovensku by sa podľa odporúčaní autorov publikácie mali zamerať viac na dôchodkový vzorec, ktorý je základom pre výpočet starobných dôchodkov. Priťahuje málo pozornosti, keďže v ostatných rokoch sa zmenili iné mechanizmy a nástroje. Okrem toho, by sa mala preskúmať a prerokovať analýza a hodnotenie rizík kategórií povolania. V neposlednom rade by sa mala obnoviť koncepcia životného minima, aby bola myšlienka minimálnych, ale prijateľných životných podmienok transparentnejšia a správnejšia. Tento krok bude mať priame dôsledky nielen na schému minimálneho príjmu, ale aj na dôchodkový systém na Slovensku. Podrobnejšie informácie nájdete vo Zväzku II. Publikácia je len v anglickom jazyku.

Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj: Európska komisia

Ďalšie informácie týkajúce sa Slovenska: Národný program aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020

Definícia vekového manažmentu a vytvorenie zásad (2017)

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky