Najvyšší podiel potenciálnych migrantov medzi absolventmi je pritom z oblasti prírodných vied, matematiky a informatiky.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý bol realizovaný s podporou Nadácie ESET, celkovo až päťdesiat percent mladých vzdelaných ľudí – vysokoškolákov i absolventov VŠ – uvažuje o odchode zo Slovenska.
Mladých Slovákov „vyháňa“ z krajiny predovšetkým nízka životná úroveň, nedostatočná ponuka pracovných príležitostí či deficity v sociálnom systéme, napríklad dôchodkové zabezpečenie, sociálne dávky, podpora v nezamestnanosti a podobne.
Významným „spúšťačom“ migrácie sú tiež nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú v rebríčku druhým najzávažnejším dôvodom, prečo zo Slovenska odísť.
„Pre imidž krajiny nie je dobrou vizitkou ani fakt, že vážnym dôvodom pre odchod sú rôzne deficity v demokracii a politickej kultúre alebo vysoká miera korupcie a klientelizmu,“ hovorí autor projektu a analytik IVO Marián Velšic.
Naopak, medzi najdôležitejšie dôvody, ktoré „priťahujú“ mladých v súvislosti s odchodom do zahraničia, patria vysoká životná úroveň, široká ponuka pracovných príležitostí, možnosť zdokonaliť sa v cudzom jazyku, spoznať nové krajiny, ľudí a ich kultúry. „Mladým mozgom“ tiež na zahraničí imponujú možnosti vzdelávania – teda vysoká úroveň školstva, respektíve vzdelávacieho systému, možnosť študovať to, čo ich zaujíma a vysoká úroveň vedy a výskumu.
Niekto chce odísť natrvalo, iný dočasne
Spomedzi spomínaných päťdesiat percent vysokoškolákov i absolventov VŠ, ktorí uvažujú o odchode zo Slovenska, si štrnásť percent myslí, že bude trvalý. Ďalších tridsaťšesť percent ho plánuje na istý čas. Rozhodnutie odísť natrvalo je pritom všeobecne pevnejšie ako rozhodnutie odísť len na istý čas.
Medzi mladými, ktorí uvažujú o trvalom opustení krajiny, je až tridsaťpäť percent pevne rozhodnutých a ďalších tridsaťdeväť percent tvrdí, že pravdepodobne odíde.
Medzi študentmi vysokých škôl je tento podiel podstatne vyšší. Úvahy o odchode zo Slovenska priznalo celkovo až šesťdesiatdva percent študentov. Takmer každý piaty študent (devätnásť percent) chce odísť natrvalo a ďalšia takmer polovica (štyridsaťtri percent) aspoň na nejaký čas.
„Pomerne alarmujúcim zistením je aj to, že spomedzi študentov, ktorí uvažujú o trvalom odchode, je až štyridsaťdva percent rozhodnutých napevno a ďalších štyridsaťosem percent tvrdí, že pravdepodobne odíde. Naopak, medzi študentmi, ktorí chcú odísť len na nejaký čas, prevažujú takí, čo s rozhodnutím stále váhajú (päťdesiatdva percent),“ hovorí Marián Velšic.
O trvalej migrácii uvažujú najviac študenti humanitných vied a umenia (dvadsaťdeväť percent), študenti technických vied (dvadsaťpäť percent) a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky (dvadsaťdva percent). Najmä študenti techniky a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky deklarujú pomerne vysokú pevnosť rozhodnutia zostať natrvalo.
Zvláštnu skupinu tvoria študenti zdravotníckych odborov. Spomedzi nich uvažuje o trvalom odchode síce len sedemnásť percent, no pevnosť ich rozhodnutia je spomedzi všetkých študentov najvyššia.
Zdroj: IVO
Absolventi VŠ s odchodom váhajú
Na rozdiel od študentov VŠ, úvahy absolventov VŠ o migrácii do zahraničia sú podstatne triezvejšie. O trvalom opustení Slovenska uvažuje iba desať percent a o odchode na určitý čas ďalších dvadsaťdeväť percent opýtaných. Iba necelá štvrtina (dvadsaťtri percent) z tých, ktorí chcú odísť natrvalo, je zároveň pevne rozhodnutá takýto krok aj urobiť.
Najvyšší podiel potenciálnych migrantov medzi absolventmi je pritom z oblasti prírodných vied, matematiky a informatiky. O trvalom opustení Slovenska uvažuje každý desiaty (jedenásť percent) a dočasnom takmer polovica z nich (štyridsaťtri percent). No s pevnosťou ich rozhodnutia je to pomerne nejasné – až sedemdesiattri percent s takýmto rozhodnutím stále váha. Druhou najväčšou skupinou sú absolventi humanitných vied a umenia.
Top destináciou je Česko
Medzi „mladými mozgami“ je destináciou číslo 1 Česká republika. Preferuje ju každý piaty opýtaný (dvadsaťdva percent). Medzi TOP 10 krajín patria ďalej Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, USA, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a Dánsko. Týchto TOP 10 destinácií pritom tvorí takmer sedemdesiat percent všetkých (spontánne) menovaných krajín, do ktorých by mladí chceli odísť žiť.
Z ďalších výsledkov prieskumu vyberáme:
• Medzi mladými vzdelanými ľuďmi je veľmi rozšírené povedomie, že zo Slovenska odchádza stále viac mladých ľudí rozhodnutých ostať v zahraničí (deväťdesiatpäť percent).
• Rovnako dominuje aj názor, že trvalý odchod mladých odborníkov do zahraničia je pre Slovensko veľkou stratou (deväťdesiatsedem percent) a podľa väčšiny opýtaných (osemdesiatjeden percent), ak mladí slovenskí odborníci strávia nejaký čas v zahraničí, nemali by tam ostať natrvalo.
• Na druhej strane stoja skeptické predstavy o budúcnosti mladých vzdelaných ľudí na Slovensku. Viac ako polovica opýtaných si myslí, že mladí vzdelaní ľudia nemajú dnes na Slovensku budúcnosť, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia nemajú na Slovensku lepšie životné šance ako ostatní.
• Zo sociálno-demografického pohľadu o migrácii uvažujú častejšie respondenti z miest ako z vidieka. Najväčšmi sa to prejavuje u tých, ktorí chcú odísť natrvalo. Obdobné sú aj rozdiely v pevnosti rozhodnutia. Mladí z miest sú k takémuto kroku väčšmi odhodlaní ako mladí z vidieka.
• V regionálnom pohľade je potenciál migrácie najvyšší u ľudí z východu Slovenska. Medzi nimi je celkovo až päťdesiatsedem percent takých, ktorí chcú natrvalo alebo dočasne odísť žiť do zahraničia. Rovnako tu nájdeme aj najviac pevne rozhodnutých urobiť takýto životný krok.
Viac informácií nájdete v štúdii po kliknutí na nasledujúci link Únik mozgov – migračný potenciál mladých na Slovensku. Štúdia bola realizovaná s podporou Nadácie ESET.
Zdroj: Tlačová správa IVO
(GL)
