Vedecké texty by podľa šéfredaktorky časopisu Quark mali slúžiť na to, aby sa ľudia naučili kriticky myslieť.
Šéfredaktorka časopisu Quark Renata Józsová počas prednášky v rámci Týždňa vedy a techniky. Zdroj: M. Zelenák (CVTI SR)
Počas Týždňa vedy a techniky na Slovensku 2021 prebehla online konferencia Populárne o vede a technike: Súčasné trendy o popularizácii. Vystúpila na nej aj šéfredaktorka časopisu Quark Renata Józsová s prednáškou Aby sme si o vede a technike mohli prečítať všetci.
V prednáške sa zamerala na základné pravidlá písania a redigovania textov, porozprávala tiež ako zostavujú číslo, o spolupráci so slovenskými vedcami či o overovaní informácií.
Šéfredaktorka časopisu Quark Renata Józsová si myslí, že hoci je vzhľadom na pandémiu súčasná situácia zložitá, veda a jej popularizácia by nemali byť len liekom, ktorý lieči už existujúcu chorobu – teda vedecké články by nemali iba reagovať na situáciu a vznikať až vtedy, keď sa niečo dôležité v spoločnosti udeje. Mali by byť akousi prevenciou, aby sa ľudia naučili kriticky myslieť a vedeli prijímať informácie, ktoré im vedci ponúkajú.
Quark je na trhu od roku 1995, čiže už 27 rokov popularizuje vedu a techniku. Túto úlohu nemá úplne jednoduchú. Doba je svižná a súčasné podmienky prajú rýchlym a krátkym metódam popularizácie. A na takých časopis ako mesačník nestojí.
„Názov prednášky – Aby sme si o vede a technike mohli prečítať všetci – vznikol skôr, než bol hotový samotný obsah,“ vysvetľuje šéfredaktorka. Dopĺňa, že ju v určitom ohľade zaviazal k spôsobu, ako by mala prednáška vyzerať.
Podobne totiž vznikajú niektoré články do časopisu. „Niekedy sa stane, že máte myšlienku, spravíte si nadpis článku a hlavnú líniu a až potom dopĺňate obsah. To je prvá možnosť,“ popisuje proces vzniku Renata Józsová. Druhá má podobu hotového textu od vedca, novinára, študenta, prípadne i laika, ktorý redakcia dostane. Skontroluje ho, overí informácie v ňom, spracuje ho a potom vymyslí nadpis.
Nie je čitateľ ako čitateľ
Keď už mala šéfredaktorka názov prednášky, ktorý by mal byť hlavnou líniou, hotový, začala uvažovať, či je vôbec možné, aby sme si o vede a technike mohli prečítať všetci. Od roku 1995 sa totiž členovia redakcie Quark snažia robiť časopis prístupný pre všetkých ľudí od pätnásť do 99 rokov. Samozrejme, nikoho mladšieho neodrádzajú od čítania, lebo v konečnom dôsledku by mal byť časopis pre každého, kto sa zaujíma o svet vedy a techniky.
Uvažovanie preto priviedlo šéfredaktorku späť k nadpisu, ktorý by znel možno lepšie – Aby sme si o vede a technike CHCELI prečítať všetci. Ide o to, aby sa ľudia o svet okolo seba a o vedu a techniku zaujímali.
V článkoch veľmi záleží na každom slove. V prípade časopisu je to nesmierne dôležité. So všetkými textami, s každou vetou a každým významom sa redaktori musia pohrať, aby ho čitatelia správne pochopili. Pri vzniku každého článku si v redakcii musia pripraviť podrobnú kostru, podľa ktorej následne pristupujú k písaniu či editácii textov. Celý proces vychádza zo série základných otázok, na ktoré si redaktori pri zostavovaní každého článku a každého vydania časopisu musia zodpovedať.
Prvá otázka je, komu je článok určený, teda kto je čitateľom
„Je potrebné si uvedomiť, že neexistuje všeobecný čitateľ. Každý človek je iný, každý sa zaujíma o niečo iné. Ak si povieme, že je to človek od 15 do 99 rokov, je to veľmi široké ohraničenie, a iba vekové. Chceli by sme, aby si náš časopis mohli prečítať všetci – bez ohľadu na vzdelanie, vek či záujmy,“ vysvetľuje Józsová. Práve preto sú v časopise rubriky. Každý si môže nájsť oblasť, ktorá ho zaujíma.
„Nie je čitateľ ako čitateľ,“ zvykol podľa šéfredaktorky pri príprave svojich článkov rád hovorievať bývalý redaktor časopisu Pavol Prikryl. Je preto dôležité, aby zostavovatelia časopisu prispôsobovali jazyk alebo spôsob prípravy článku čitateľom.
Popularizácia nepozná hranice. Quark vo VIDA! Science Centre, zábavnom vedeckom parku pre popularizáciu a podporu vedy v Brne. Zdroj: Lucia Kralovičová
Bez dôvery nejde nič
Druhou dôležitou otázkou je, kto píše články. Aby si publikácia zachovala určitú úroveň, nemôže do nej písať ktokoľvek. Dôležitá je dôvera čitateľov. Dá sa získať len tak, že články, ktoré sa v časopise objavia, budú vychádzať z overených faktov a zdrojov informácií a autormi budú odborníci. Redaktori časopisu totiž, pochopiteľne, nemôžu byť odborníkmi na všetko. Rovnako vedia, že ani čitatelia nie sú odborníkmi na všetko.
Je preto podstatné mať autorov, ktorí sú skutoční odborníci vo svojich oblastiach a vedia dobre písať, popularizovať vedu. V prípade, že to tak nie je, redakcia by im mala ukázať spôsob, ako môže ich text čitateľa väčšmi zaujať.
Ďalšou významnou otázkou je to, kedy uverejniť článok. Pandemická doba podľa šéfredaktorky ukázala, aké dôležité je brať vedu a jej popularizáciu ako prevenciu. V kontexte časopisu to znamená vedieť predvídať témy a vedieť ich spopularizovať skôr, než začne horieť. Hovorí sa, že je lepšie volať hasičov preventívne, aby robili prednášky o ochrane pred požiarom, ako ich volať neskoro, keď je už potrebné hasiť. Správne informácie je treba sprostredkovať v správnom čase. V Quarku sa preto usilujú neviazať sa len na určité obdobie, ale uverejňovať okrem aktuálnych aj nadčasové články.
Keď redakcia siahne do archívu, jej členovia nájdu aj pätnásť rokov staré, no ešte vždy aktuálne články. Pred dvomi rokmi oslavovali 25. výročie založenia časopisu a pripravili špeciálnu rubriku. Vracali sa k článkom, ktoré vydávali v roku 1995, v roku vzniku časopisu, a redaktori porovnávali vývoj vo vede a technike vtedy a teraz. V niektorých oblastiach sú zmeny viditeľné na prvý pohľad, no občas sa našli aj také témy, pri ktorých nebol posun taký výrazný. Naopak, často bol minimálny. Inými slovami, v archíve si mohli prečítať aj po 25 rokoch o doteraz platných a aktuálnych témach.
Textu by mal porozumieť takmer každý
Ďalšou otázkou je, čo popularizovať. Obsah a forma sú podľa šéfredaktorky na jednej úrovni. Dalo by sa polemizovať, že to nie je pravda a obsah je vždy dôležitejší než forma podania. Áno, obsah musí byť pravdivý, založený na faktoch. Forma však pritiahne čitateľa, aby si článok prečítal. V rámci formy sa potom dá uvažovať o celom spektre prostriedkov.
Ako popularizovať? To je ďalšia otázka. Šéfredaktorka menovala hneď niekoľko zásad popularizácie – zaujímavo, zrozumiteľne, spisovne, dôveryhodne, názorne. Vyzdvihla však hlavne zrozumiteľnosť, pretože sa s ňou v redakcii často stretávajú. Vedci sú odborníci na konkrétnu oblasť a keď redaktori dostanú článok, ktorý potrebujú prispôsobiť čitateľovi, snažia sa vysvetliť autorovi, že je vždy potrebné myslieť na budúceho čitateľa. Je nevyhnutné myslieť na to, aby si článok mohol prečítať a porozumel mu aj niekto, kto nevyštudoval daný odbor.
Keď autor používa napríklad príliš zložitú slovnú zásobu, redaktori mu vysvetľujú, že článok treba upraviť, nahradiť niektoré slová alebo ich vysvetliť tak, aby čitateľ pochopil text a zároveň sa niečo nové naučil. Józsová uviedla aj príklad. Pred niekoľkými mesiacmi do redakcie dostali článok, vďaka ktorému sa naučili názov enzýmu xyloglukánendotransglykozyláza. V redakcii ho začali používať ako jazykolam. Slúži im ale aj ako ukážka, že pokiaľ autorka alebo autor pošle text s takýmto slovom, musia ho vysvetliť.
V časopise je viac ako v iných prostriedkoch veľmi dôležitá spisovnosť, na ktorú sa v súčasnosti možno až tak neprihliada. V Quarku si však zakladajú na tom, aby články prešli až tromi jazykovými korektúrami predtým, než ide číslo definitívne do tlače. Zachovávať si vysokú úroveň jazykového prejavu je tiež veľmi dôležité a zvyšuje to dôveryhodnosť média.
Kto popularizuje
Posledná otázka sa týka toho, prečo popularizovať. Prečo by konkrétny článok mal vyjsť? Prečo by si ho mali čitatelia prečítať? Tieto otázky si redakcia musí vždy nakoniec zodpovedať a podľa toho sa rozhodne, či text zaradí do vydania alebo nie. Článok musí byť nasmerovaný tak, aby sa čitateľ niečo nové dozvedel.
Podľa šéfredaktorky je tiež dôležité podporovať toho, kto popularizuje.
„Chcem vyzdvihnúť učiteľov, či už z materských, základných, alebo stredných škôl. Oni sú základnými a prvými popularizátormi vedy a techniky detí a mladých. Keď budú mať učitelia dobré podmienky na vyučovanie a budú chcieť zaujímavo učiť, môžeme sa úrovňou vzdelania posunúť ďalej. Quark je časopis vhodný aj pre školy a učiteľov, mnohé školy ho majú predplatený. Máme tiež spätnú väzbu od učiteľov, ktorí často čerpajú z našich článkov pri vyučovaní, a pomáha im,“ hovorí Renata Józsová.
(MAT)
