Zuzana Kasanova, PhD, je úspešná mladá slovenská neurovedkyňa, molekulárna biologička, psychologička, ktorá pôsobí v Centre pre kontextuálnu psychiatriu na Leuvenskej univerzite v Belgicku. Oblasťou jej vedeckého záujmu je výskum psychologických a neurálnych mechanizmov podieľajúcich sa na vzniku symptómov schizofrénie.
Zuzana Kasanova (1984) pochádza z Nitry. Študovala na Marylandskej univerzite v USA, odbor psychológia. Po skončení štúdia pracovala niekoľko rokov ako výskumný pracovník v Marylandskom psychiatrickom výskumnom centre, kde sa venovala najmä mozgovým procesom podmieňujúcim motivované správanie u pacientov so schizofréniou. Magisterské štúdium v odbore kognitívne a klinické neurovedy absolvovala na Maastrichtskej univerzite v Holandsku. Po ukončení štúdia sa vrátila k výskumu neurálnych procesov podieľajúcich sa na demotivácii a apatii u pacientov so schizofréniou – na Maastrichtskej univerzite a zároveň Leuvenskej univerzite v Belgicku, kde získala dvojitý doktorát.
Druhý rok pôsobí na Leuvenskej univerzite, kde robí výskum toho, ako funkcia mozgu ľudí s duševnými poruchami súvisí s ich správaním a duševným stavom v ich každodennom bežnom živote. Jej najnovší projekt využíva tieto poznatky v personalizovaných terapiách, ktoré sú v súčasnosti zavádzané v belgických zdravotníckych zariadeniach, s ambíciou postupne poskytnúť psychologickú starostlivosť šitú na mieru každému pacientovi aj v ostatných krajinách Európskej únie. Spolupracuje tiež s Katedrou psychológie Univerzity Komenského v Bratislave, kde od septembra 2018 začína i pôsobiť.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Podľa čoho ste si vyberali vysokoškolské štúdium?
Z. KASANOVA: K psychológii som sa dostala dosť netradične, cez basketbal, ktorý som vďaka športovému štipendiu hrala na Marylandskej univerzite. Po príchode som si musela vybrať študijný odbor a medzi prevažne technickými zameraniami ma oslovila jedine psychológia. Určite ale nešlo len o akúsi „z núdze cnosť“, psychológia mi bola vždy blízka. Pamätám si, že som ako 10-ročná kamarátke kreslila diagram, aby som jej vysvetlila rozdiel medzi introvertmi a extrovertmi, lebo ja som sa vtedy (mylne) seba-diagnostikovala ako introvert. Keď som teda na americkej univerzite psychológiu v ponuke odborov zbadala, rozbúchalo sa mi srdce a bola to jasná voľba.
Zuzana Kasanova na Leuvenskej univerzite v Belgicku
M. B.: Čo všetko ste absolvovali, kým ste sa dostali do Centra pre kontextuálnu psychiatriu na Leuvenskej univerzite v Belgicku?
Z. KASANOVA: Už počas bakalárskeho štúdia som absolvovala niekoľko stáží, kde som pracovala ako terapeut s deťmi s autizmom a bola som presvedčená, že klinická prax je pre mňa to pravé. Keď sa však naskytla príležitosť vyskúšať si aj výskum mozgu, opäť sa mi raz rozbúchalo srdce a zostala som v marylandskom psychiatrickom výskumnom centre pracovať 2 a pol roka. Chcela som však byť bližšie k rodine, tak som sa rozhodla ísť na magisterské štúdium do Holandska – na Maastrichtskú univerzitu, kde sa kládol dôraz najmä na výskum. Zostala som tam aj na doktorát, ktorý zahŕňal opäť výskum mozgu, ale aj klinickú prácu s pacientmi so schizofréniou, čo ma veľmi obohatilo.
Moja profesorka sa rozhodla odísť na Leuvenskú univerzitu do Belgicka a ja som sa pridala k hŕstke výskumníkov, ktorí sa rozhodli odisť s ňou. Pod jej vedením sme vybudovali Centrum pre kontextuálnu psychiatriu, ktoré má dnes už 35 pracovníkov a mimoriadne sa mu darí. Ja som získala možnosť viesť jednu z výskumných línií, a to výskum klinických intervencií v oblasti duševného zdravia.
M. B.: Môžete nám priblížiť Váš výskum súvisiaci so schizofréniou?
Z. KASANOVA: V oblasti schizofrénie sa venujem najmä jej menej známym príznakom, ako sú výrazná strata motivácie a apatia voči svojmu prostrediu. Za normálnych okolnosti nás teší a motivuje možnosť získať prístup k pozitívnym podnetom, ako sú dobre jedlo, prijemné chvíle s priateľmi, pochvala v práci a tak ďalej. Z výskumu sa javí, že pacienti so schizofréniou si tieto podnety taktiež vychutnávajú, ale majú problémy vynaložiť na ne úsilie a motiváciu.
Aby sme lepšie pochopili prečo tomu tak je, skúmam to, ako neuróny v určitých mozgových centrách pacientov so schizofréniou signalizujú pozitívne podnety a akým spôsobom sa to potom prenáša do motivovaného správania v ich bežnom živote. Zastávam totiž názor, že porozumieť fungovaniu mozgu je relevantné iba do tej miery, ak nám to pomôže pochopiť podstatu ľudského správania v bežnom živote, čiže tam, kde motivácia a sociálne fungovanie zlyhávajú. Vyvíjame preto s využitím týchto poznatkov mobilnú aplikáciu, ktorá by mala v bežnom živote pacientov s motiváciou a aktivizáciou pomáhať.
M. B.: Ktoré ďalšie ochorenia sú považované za dôsledok stresu? Možno medzi ne zaradiť aj sklerózu multiplex?
Z. KASANOVA: Chronický stres je často spúšťacom mnohých duševných porúch, ako sú depresia, úzkostné stavy, schizofrénia, ale určite má vplyv aj na autoimúnne a somatické ochorenia, ako je skleróza multiplex. Ľudské telo je jeden komplexný, úzko spätý systém a keď sa niekde rovnováha naruší, kaskáda problémov sa môže prejaviť kdekoľvek.
M. B.: Ako stres vplýva na fungovanie mozgu?
Z. KASANOVA: V prvom rade treba povedať, že náš mozog sa vyvinul na to, aby reagoval na stres. Či už nás v praveku naháňal tiger šablozubý a mozog vyslal signál k maximálnej pozornosti a úteku, alebo sú to dnes termínované úlohy, náš mozog je vybavený arzenálom adaptívnych mechanizmov, ktoré nás pod tlakom dokážu vypäť k výkonu. Problém nastáva, keď sa určitá genetická predispozícia, ktorá citlivosť na stres zvyšuje, stretne so stresujúcou situáciou, ktorá prevyšuje kapacitu mozgu zvládať ju.
Napríklad trauma v detstve môže mať u niektorých ľudí dopad na štruktúru a vývin mozgu, zatiaľ čo v dospelosti pocit, že človek nezapadá do svojho prostredia, môže vyvolať chronický sociálny stres, ktorý dereguluje funkciu neurotransmiterov, ako napríklad dopamín. Je to možno jeden z mechanizmov podmieňujúcich zvýšený výskyt schizofrénie u migrantov, ktorí sa stávajú minoritami v homogénnom prostredí a vnímajú v ňom neustále svoju „inakosť“. Spoločné máme všetci to, že stres spôsobený sociálnou marginalizáciou žiadnemu mozgu neprospieva.
M. B.: Kedy hovoríme o vážnych psychických problémoch?
Z. KASANOVA: Keď psychické problémy vážne narúšajú fungovanie v každodennom živote, keď ich človek alebo jeho okolie vníma ako problematické. Napríklad o schizofrénii hovoríme vtedy, keď halucinácie, bludy a dezorganizované správanie majú na človeka negatívny dopad. Sú ľudia, ktorí majú podobné príznaky, taktiež počujú hlasy a veria, že komunikujú s duchmi, ale ak tým netrpia a dokonca si z toho dokážu vytvoriť profesiu, ťažko ich klasifikovať ako duševne chorých.
M. B.: Akú máte predstavu o svojej budúcnosti?
Z. KASANOVA: V súčasnosti cítim, že v Centre pre kontextuálnu psychiatriu som na tom správnom mieste, takže ak sa bude dať, rada by som tam zatiaľ zotrvala. Veľmi sa teším tomu, že sa na Slovensku rozbieha produktívna a podnetná spolupráca s doc. Heretikom ml. a Dr. Hajdúkom z Katedry psychológie Univerzity Komenského. Od septembra tohto roka by som tu mala na menší úväzok aj pôsobiť. Máme rozbehnuté a plánovane projekty a granty, ktoré by mohli našu spoluprácu predĺžiť a prehĺbiť. Zároveň mám možnosť pracovať nasledujúcich päť rokov občas aj v USA v rámci spolupráce s Marylandskou univerzitou. Mojim snom je vybudovať si vlastný výskumný tím, alebo aj centrum, a popritom prispieť svojou troškou k rozvoju výskumu v oblasti duševného zdravia na Slovensku.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Psychologička Zuzana Kasanova, PhD., z Centra pre kontextuálnu psychiatriu na Leuvenskej univerzite v Belgicku, bude prezentovať tému Ako stres ovplyvňuje fungovanie mozgu? vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE – Letný špeciál dňa 12. júla 2018 o 17.00 hod. v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A, v Bratislave, na Patrónke. Vstup na podujatie je pre verejnosť voľný.
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu Zuzany Kasanovej, PhD.