Výsledky ich spolupráce sú prezentované na výstave v Anglia Ruskin University v Cambridgei.
Medzinárodný výskumný projekt The Living Dream pod vedením neurovedkyne Jane Aspellovej približuje skúsenosť ľudí so symptómami depersonalizácie. Zdroj: Jewel Chang
Vedci a umelci premieňajú sny ľudí s príznakmi depersonalizácie, teda odosobnenia sa od svojej osobnosti, myšlienok a emócií (najčastejšie v stresovom období), na skutočnosť. Výsledky ich spolupráce sú prezentované na výstave v priestoroch Anglia Ruskin University v Cambridgei. Zistenia vedci publikujú aj v štúdii, ktorá vyjde v priebehu tohto roku.
Medzinárodný výskumný projekt s názvom The Living Dream pod vedením neurovedkyne Jane Aspellovej približuje skúsenosť ľudí so symptómami depersonalizácie. Ľudia s týmito príznakmi prežívajú život z inej perspektívy, a to nielen počas snívania, ale aj v bdelom stave.
Keď sa sen mení na skutočnosť
Porucha depersonalizácie a derealizácie je zmenený stav sebauvedomenia a identity, ktorý sa prejavuje pocitmi odpojenia od seba a od okolia. Osoba s touto diagnózou má pretrvávajúci alebo opakujúci sa pocit odlúčenia od vlastného ja a okolitého prostredia. Jednotlivci trpiaci depersonalizáciou sa cítia len ako pozorovatelia vlastných myšlienok alebo vlastného tela, prežívajú odcudzenie od svojich myšlienok a činov. Ďalším symptómom je odlúčenie od vlastných emócií – emocionálna otupenosť.
Okolité prostredie vnímajú len hmlisto, snovo, surrealisticky a skreslene. Môžu mať pocit, že objekty sú nesprávnej farby či veľkosti. Ľudia s touto poruchou často opisujú, že majú pocit, akoby pozorovali vlastný život v nejakom filme či na obrazovke počítača. Môžu dokonca rozdielne vnímať čas a zvuky.
Epizódy depersonalizácie a derealizácie trvajú niekoľko hodín či dní a môžu sa opakovať v priebehu týždňov, mesiacov i rokov. Osoby s touto poruchou si uvedomujú vlastné myšlienky aj to, čo sa deje v ich okolí. Sú si vedomí toho, že sa cítia odpútane od vlastného tela a prostredia. Príčinou vzniku depersonalizácie môže byť trauma z detstva, emocionálne alebo fyzické zneužívanie alebo násilie. Stavy depersonalizácie a derealizácie môže spustiť i intenzívny stres, traumatická udalosť či úzkosť.
„Ľudia, ktorí zažívajú depersonalizáciu, sa niekedy cítia oddelení od vlastného ja a svojho tela. Často hovoria, že je to, akoby sledovali svoj vlastný život ako film,“ opisuje skúsenosť ľudí s touto poruchou vedkyňa Jane Aspellová. Práve pozmenené vnímanie reality v bdelom stave motivovalo neurovedkyňu a jej kolegov skúmať ich sny.
Snové umenie
Výskumný projekt Jane Aspellovej je prvý, ktorý sa zaoberal tým, akým spôsobom prežívajú sny ľudia s poruchou depersonalizácie. Od respondentov vyzbierali takmer tisíc záznamov o ich snoch. Ôsmi študenti umenia z Anglia Ruskin University následne tieto zápisky prepracovali a vytvorili z nich umelecké diela.
Spolupráca vedcov a umelcov pod vedením psychológa Matta Gwythera, ilustrátorky Nanette Hoogslagovej a umelkyne a kreatívnej technologičky Emily Goddenovej napokon vyústila do vzniku 12 originálnych diel. Študenti používali moderné audiovizuálne technológie vrátane umelej inteligencie. Diela v sebe kombinujú audiovizuálne prvky, virtuálnu realitu i tradičné médiá.
„Sny sú neuveriteľne vizuálne a surrealistické. Len slová na ich opis nestačia. Tým, že sme ich premenili na umenie, sme nevytvorili len neobyčajné umelecké diela, ale pomohli sme tak aj vedcom lepšie porozumieť skúsenostiam našich respondentov,“ vysvetľuje prínos tohto prístupu psychológ Matt Gwyther.
Medzi študentmi, ktorí sa podieľali na tomto unikátnom projekte, je aj Jewel Chang, ktorá zobrazila sen o prenasledovaní. Osoba, ktorej sa sníval, prežívala pocity zo sna aj po prebudení. Nedokázala rozlíšiť, či spí alebo už bdie. Mnohovrstvová podoba snov je veľmi mätúca a ovplyvňuje naše vnímanie času a priestoru. Jewel Chang použila umelú inteligenciu a vytvorila prostredie s hĺbkou a nekonečným pohyblivým vzorom, ktorý pôsobí na diváka dojmom, že niet únikovej cesty.
Ďalšia študentka Kelsey Wu využila na svoju tvorbu špeciálny 3D softvér a kamery. Vytvorila obraz sna o vznášaní sa nad kopcami a lesmi. Dielo vyvoláva v divákovi pocit straty rovnováhy a kontroly nad vlastným telom. Evokuje boj medzi ilúziou a realitou.
„Tento projekt bol jedinečnou výzvou. Študenti umenia spolupracovali na vedeckom výskume a súčasne využívali celý rad nových technológií vrátane virtuálnej reality a umelej inteligencie. Finálne práce sú pozoruhodné aj mierne znepokojujúce,“ opisuje skúsenosť umelcov Nanette Hoogslagová.
Zdroje: EurekAlert!, a. r. u., Psychology Today
(ab, af)
