Rozsiahla globálna štúdia založená na prieskumoch z 29 krajín vrhá nové svetlo na problematiku duševného zdravia.
Duševné poruchy sú rozšírené naprieč vekovými aj sociálnymi skupinami. Podľa údajov WHO trpelo v roku 2021 viac ako 150 miliónov ľudí v Európe nejakou duševnou poruchou. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Duševné zdravie ovplyvňuje všetky oblasti života a je základom spokojného života jednotlivca aj celej spoločnosti. Prispieva k celkovému zdraviu, pocitu šťastia, blahobytu, umožňuje sociálnu interakciu a pocit súdržnosti a bezpečia medzi ľuďmi. Vzhľadom na to, že súvisí i s produktivitou pracovnej sily, má taktiež zásadný význam pre národnú produkciu.
Podľa WHO by mala byť starostlivosť o duševné zdravie jednou z priorít krajín, keďže napriek širokej škále poznatkov, ktoré mnohé krajiny o duševných chorobách majú, či už ide o liečbu, alebo o prevenciu a starostlivosť, nie je ich implementovanie do praxe dostatočné.
Globálna štúdia na tému duševného zdravia
Na potrebu zvýšiť povedomie o duševnom zdraví poukázala aj najrozsiahlejšia doteraz uskutočnená svetová štúdia na tému duševného zdravia. Podľa výsledkov štúdie publikovaných v časopise The Lancet Psychiatry sa približne u každého druhého človeka do veku 75 rokov vyvinie aspoň jedna duševná porucha.
Štúdia realizovaná v rámci Iniciatívy svetového prieskumu duševného zdravia (The World Mental Health Survey Initiative) Svetovej zdravotníckej organizácie WHO prebiehala pod vedením vedcov z Queenslandskej univerzity a Harvardskej školy verejného zdravotníctva. Analýza výsledkov respondentov z rôznych skupín populácie bez ohľadu na etnický pôvod respondentov priniesla cenné poznatky o frekvencii a načasovaní nástupu duševnej poruchy.
Prieskumy Svetového duševného zdravia (The World Mental Health – WMH) sú koordinovaným súborom komunitných psychiatrických epidemiologických prieskumov, ktoré sa doteraz uskutočnili v 30 krajinách. Iniciatíva prieskumu WMH sa začala ako projekt skupiny pre hodnotenie, klasifikáciu a epidemiológiu (Assessment, Classification, and Epidemiology – ACE) WHO, ktorá koordinovala implementáciu a analýzu epidemiologických prieskumov bežnej populácie týkajúcich sa duševných porúch, užívania návykových látok a porúch správania vo všetkých členských štátoch WHO.
Analýza dát viac ako 150 000 dospelých
Hlavný autor štúdie John McGrath z Queenslandského mozgového inštitútu Queenslandskej univerzity a Ronald Kessler z Harvardskej školy verejného zdravotníctva spolu s kolegami z 27 krajín analyzovali dáta viac ako 150 000 dospelých starších ako 18 rokov (vrátane) pochádzajúcich z 29 krajín. Dáta boli zozbierané v období medzi rokmi 2001 až 2022. Ide o najväčšiu koordinovanú sériu rozhovorov realizovaných tvárou v tvár.
Vedú depresie a poruchy nálad
Hlavný autor štúdie John McGrath uviedol, že výsledky demonštrujú vysokú prevalenciu duševných porúch, pričom u 50 percent populácie sa vyvinie najmenej jedna duševná porucha do veku 75 rokov. „Najčastejšie sa vyskytujú poruchy nálad ako depresie alebo úzkosti,“ uviedol McGrath. Vedci ďalej zistili, ako uvádza McGrath, že riziko vzniku určitých porúch sa líšilo v závislosti od pohlavia.
Tri najčastejšie duševné poruchy u žien:
- depresia,
- špecifická fóbia (obmedzujúca úzkosť, ktorá zasahuje do každodenného života),
- posttraumatická stresová porucha (PTSD).
Tri najčastejšie duševné poruchy u mužov:
- alkoholizmus,
- depresia,
- špecifická fóbia.
Vedci tiež prišli na to, že duševné poruchy sa po prvýkrát zvyknú objaviť v detstve, v období dospievania a v ranej dospelosti. Podľa vedcov prvý výskyt ochorenia dosahuje svoj vrchol okolo 15. roku života, pričom priemerný vek u mužov je 19 a u žien 20 rokov.
Výsledky podľa vedcov poukazujú na naliehavú potrebu investovať do základného neurologického výskumu s cieľom identifikovať spúšťače duševných porúch. Podľa Kesslera je dôležitá aj starostlivosť o postihnutých, preto je potrebné investovať tiež do služieb poskytujúcich starostlivosť o ľudí s duševnými poruchami, a najmä sa treba zamerať na mladých ľudí. „Služby musia byť schopné rýchlo odhaliť a liečiť bežné duševné poruchy a musia byť optimalizované tak, aby vyhovovali pacientom, ktorí sa ocitnú v kritických fázach života,“ povedal profesor Kessler. Dôležité je poskytnúť postihnutým primeranú a včasnú podporu.
Pozrite si
Paneurópska koalícia pre duševné zdravie
S cieľom zmeniť postoj spoločnosti k problematike duševného zdravia a podporiť duševné zdravie v rámci celej Európy založila WHO v septembri roku 2021 Paneurópsku koalíciu pre duševné zdravie. Okrem 53 štátov európskeho regiónu WHO ju tvoria medzinárodné organizácie, odborníci a ľudia postihnutí duševnou poruchou.
Duševné zdravie má zásadný podiel na individuálnej i kolektívnej pohode. Vplývajú naň stresujúce alebo nepriaznivé životné udalosti, pracovné alebo ekonomické podmienky, sociálna nerovnosť, násilie aj konflikty. Duševné poruchy sú v európskom regióne veľmi rozšírené a predstavujú jednu z hlavných príčin utrpenia a invalidity v populácii. Podľa WHO žilo v roku 2021 v európskom regióne viac ako 150 miliónov ľudí, ktorí mali problémy s duševným zdravím.
Problémy spojené s duševným zdravím sa dotýkajú všetkých vekových a sociálnych skupín. Pretrvávajúcu prevalenciu majú depresívne a úzkostné poruchy u mladých ľudí, nárast bol zaznamenaný v prípade sebapoškodzovania a samovrážd. Špecifickú výzvu predstavuje častejší výskyt syndrómu vyhorenia, okrem iného medzi zdravotníckymi pracovníkmi v súvislosti s pandémiou kovidu. WHO vyzdvihuje taktiež potrebu podporovať komunity zasiahnuté konfliktom.
Pretrvávajúca stigma
V mnohých prípadoch sa k utrpeniu jednotlivcov a ich rodín pridružuje stigma, diskriminácia, porušovanie ľudských práv a sociálne vylúčenie, a tým sa spôsob, akým sa spoločnosť pozerá na ľudí s duševnými poruchami, stáva súčasťou samotného problému.
Zdroj: University of Queensland QBI, Harvard Medical School (1, 2), ScienceDirect, WHO
(zh)
