Psychológovia zistili, prečo ich ľudia s takou chuťou šíria.
Používatelia, ktorí šíria senzácie, priťahujú väčšiu pozornosť než tí, ktorí šíria bežné veci. Zdroj: iStockphoto.com
Dezinformácie sa v poslednom čase šíria internetom doslova šialeným tempom, informuje portál čt24. Podľa štúdie zverejnenej pred pár dňami v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences za to môže samotná štruktúra sociálnych sietí.
Nie sú hlúpi, iba závislí
Šíritelia falošných správ nemusia byť podľa autorov štúdie nutne hlúpi či nevzdelaní. Zvyčajne im ani nechýba kritické myslenie potrebné na rozoznanie pravdy od lži a ich úsudok neskresľuje ani ich silné politické presvedčenie.
Podobne ako v každej videohre, aj na sociálnych sieťach však existuje určitý systém odmien, ktorý používateľov motivuje, aby zostali na svojich účtoch a pokračovali v publikovaní a šírení informácií. Používatelia, ktorí šíria senzačné a pútavé informácie, pritom veľmi pravdepodobne priťahujú väčšiu pozornosť než tí, ktorí šíria bežné veci.
To u nich vytvára nezdravý a veľmi silný návyk, podľa odborníkov podobný závislosti od niektorých substancií. Majú potom nutkanie šíriť ďalšie informácie, za ktoré získajú uznanie ostatných, a často sa nezamýšľajú nad dôsledkami svojho konania ani nad tým, či je obsah, ktorý šíria, pravdivý.
Rozhodujú návyky
Podľa autoriek štúdie psychologičiek Wendy Woodovej a Gizem Ceylanovej sú návyky používateľov sociálnych médií väčším faktorom šírenia dezinformácií než ich vlastnosti.
„Z predchádzajúcich výskumov vieme, že niektorí ľudia nespracúvajú informácie kriticky a iní si zasa vytvárajú názory na základe politických predsudkov, čo takisto ovplyvňuje ich schopnosť rozoznať nepravdivé správy na internete,“ uviedla Ceylanová. „Samotná štruktúra odmien na sociálnych sieťach hrá však ešte väčšiu rolu.“
Čím kontroverznejšie, tým lepšie
Správanie sa na sociálnych sieťach odborníčky pozorovali na 2476 aktívnych používateľoch Facebooku vo veku od 18 do 89 rokov. Napokon dospeli k záverom, že práve to, ako boli ľudia zvyknutí so sieťami pracovať, malo omnoho väčší vplyv na šírenie dezinformácií než vzdelanie či politické presvedčenie sledovaných osôb.
Ľudia, ktorí na siete prispievali často, preposielali druhým až šesťkrát viac falošných správ než príležitostní či noví používatelia. „Ich správanie bolo v minulosti odmeňované algoritmami, ktoré uprednostňovali pri výbere príspevku, ktorý používatelia vidia vo svojom ‚news feede’, angažovanosť používateľa, nie pravdivý obsah toho, čo šíria,“ hovorí ďalší autor štúdie Ian A. Anderson.
Skúsení používatelia Facebooku podľa odborníkov veľmi dobre reagovali na algoritmy siete a podvedome vedeli, že čím kontroverznejší príspevok zverejnia, tým väčšia bude naň odozva. Šírili preto často i správy, ktoré odporovali ich presvedčeniu.
Zvýši sa hladina dopamínu v mozgu
Biologický mechanizmus spojený so závislosťou od sociálnych sietí bol podľa čt24 popísaný už dávnejšie. Keď sa človek prihlási do svojej obľúbenej aplikácie, zvýšia sa jeho dopamínové signály v mozgu, pre mozog je to jednoducho potešenie.
Pri opakovaní tohto stavu začína mozog postupne brať dopamín ako odmenu a signalizuje, že v publikovaní obsahov na sociálnych sieťach stojí za to pokračovať.
Pozrite si
Táto reakcia môže byť podľa odborníkov ešte väčšia a príjemnejšia, keď človek dostane na sociálnej sieti odmenu formou lajku, preposielania príspevku alebo pozitívneho komentára. Niektorým používateľom zvyšuje dopamín aj negatívna reakcia, pretože majú radosť z toho, že niekoho nahnevajú.
Pozitívne pocity pri používaní sociálnych sietí sú však len dočasné. Spôsob, akým sa váš mozog zapája do pozitívneho posilňovania, je vidieť aj pri iných závislostiach. Keď dopamín a dobrý pocit vyprchá, vrátite sa k zdroju.
Vítané rozptýlenie
V niektorých prípadoch môžu byť sociálne médiá vítaným rozptýlením, najmä u ľudí, ktorí sú izolovaní od druhých pre prácu či chorobu. Ak ste osamelý, váš mozog aktivitu na sociálnych sieťach automaticky vyhodnocuje ako nástroj na zvýšenie socializácie. V skutočnosti to ale nemusí byť pravda.
Boj ešte nie je prehratý
Mohlo by sa zdať, že boj so šírením dezinformácií je vopred prehratý, no posledná fáza experimentu ukázala opak. Keď vedci použili iný algoritmus, ktorý svojich používateľov neodmeňoval za dosah ich príspevkov, ale za ich pravdivosť, počet preposlaní pravdivých správ sa veľmi rýchlo zdvojnásobil.
(af)
