Alexander Loziak zo Slovenskej akadémie vied vybral päť psychologických výskumov, ktoré patria medzi najsťahovanejšie psychologické články súčasnosti.
Psychologický výskum stále napreduje v odhaľovaní a vysvetľovaní ľudskej mysle a ľudského správania. Každý rok sa publikujú tisíce výskumov v oblasti psychológie, ktoré pomáhajú hlbšie porozumieť našim myšlienkam, emóciám a interakciám. Alexander Loziak zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied, v. v. i., pre vás vybral päť psychologických výskumov, ktoré v roku 2022 publikoval časopis Nature a ktoré patria medzi najsťahovanejšie psychologické články súčasnosti.
1. Spoločenský tlak, aby sme boli šťastní, nás robí menej šťastnými
Pocit šťastia chce dosiahnuť každý z nás a aj krajiny sú motivované k tomu, aby boli ich občania šťastní. Hoci je tento spoločenský cieľ chvályhodný, prílišné zdôrazňovanie pozitivity (v kontraste s negativitou) môže vytvoriť nedosiahnuteľnú emocionálnu normu, ktorá naše šťastie paradoxne ohrozuje.
Výskum realizovaný v 40 krajinách sveta naznačuje, že spoločenský tlak byť šťastný a nebyť smutný má skôr opačný efekt – čím viac tento tlak pociťujeme, tým náročnejšie je pre nás si pocity šťastia udržať. Štúdia poukazuje aj na to, že tento efekt je výraznejší v krajinách, ktoré dosahujú vyšší svetový index šťastia.
Zmeny nálady. Zdroj: iStockphoto.com
2. Spev vtákov znižuje depresiu, úzkosť a paranoju
V experimente nemeckých výskumníkov 295 participantov počas šiestich minút počúvalo jeden zo štyroch zvukových záznamov – hluk dopravy s nízkou rôznorodosťou, hluk dopravy s vysokou rôznorodosťou, spev vtákov s nízkou rôznorodosťou a spev vtákov s vysokou rôznorodosťou. V prípade spevu vtákov s vysokou rôznorodosťou išlo o záznam spevu viacerých druhov.
Analýza odhalila, že hluk dopravy mal u participantov za následok zvýšené pocity depresie. Naopak, pocity depresie sa znižovali po vypočutí spevu vtákov s vysokou rôznorodosťou. Obe nahrávky spevu vtákov redukovali pocity úzkosti a paranoje. Autori výskumu nabádajú, že tieto výsledky sa dajú využiť v praxi – napríklad pobyt v prírodnom prostredí by mal zlepšovať naše mentálne zdravie. Ďalším využitím môže byť púšťanie takýchto nahrávok v psychiatrických zariadeniach či zariadeniach pre seniorov.
Zelienka obyčajná (Chloris chloris). Zdroj: iStockphoto.com
3. Užívanie anabolických steroidov je spojené so psychopatiou, s rizikovým správaním a hnevom
Ďalšia štúdia z roku 2022 uskutočnila online prieskum 492 kulturistov. Výskum sa zameral najmä na vzťah medzi užívaním anabolicko-androgénnych steroidov, rizikovým správaním a psychopatickými tendenciami. Kulturisti s predchádzajúcou históriou užívania anabolicko-androgénnych steroidov vykazovali zvýšenú pravdepodobnosť psychopatických tendencií, rizikového správania v oblasti sexuálneho správania a užívania návykových látok, problémov s hnevom a fyzických problémov v porovnaní s tými, ktorí v minulosti steroidy neužívali. Aj súčasný výskum teda varuje pred užívaním týchto látok.
Muž si pichá do svalu steroidy. Zdroj: iStockphoto.com
4. Detská osobnosť a dospelá osobnosť ovplyvňujú život iným spôsobom
Psychológovia už dlho polemizujú o tom, ako sa od seba odlišujú detský temperament a dospelý osobnostný profil, či nejde jednoducho o dve strany rovnakej mince a či majú tieto konštrukty iný vplyv na život človeka. Tieto otázky sa pokúsil zodpovedať americký výskum, ktorý trval takmer štyri dekády a sledoval život 7 081 participantov od narodenia až po vek 37 rokov. Výsledky výskumu naznačujú, že aj keď sa detská a dospelá osobnosť sčasti prelínajú, existujú medzi nimi aj určité rozdiely. Detská osobnosť dokáže presnejšie predpovedať rozumové a pamäťové schopnosti a úspechy vo vzdelávaní, zatiaľ čo dospelá osobnosť má väčší vplyv na zdravotný stav a tendenciu užívania návykových látok. Štúdia poukazuje na to, že detský temperament a dospelá osobnosť sú aspoň v určitej miere rozdielne konštrukty a ovplyvňujú život a dlhodobé úspechy odlišným spôsobom.
Pozrite si
5. Starnutie mozgu je spojené s rozumovými schopnosťami, nie však so vzdelaním
Veda už dlhšie poukazuje na to, že všeobecné rozumové schopnosti sú spojené s nižším výskytom neurodegeneratívnych ochorení, no súvislosť medzi rozumovými schopnosťami a mozgovým starnutím je doteraz málo preskúmaná. Túto medzeru sa pokúsil vyplniť medzinárodný výskumný tím prostredníctvom moderných zobrazovacích technológií. Analýza preukázala, že vyššie všeobecné rozumové schopnosti úzko súvisia s množstvom mozgového tkaniva a rovnako s jeho schopnosťou dlhodobo si zachovať veľkosť. To by mohlo znamenať, že u jedincov s vyššími rozumovými schopnosťami dochádza k pomalšiemu starnutiu mozgu. Tento mechanizmus neovplyvňuje úroveň vzdelania.
Autor: Alexander Loziak, Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.
Zdroj: SAV
(JM)
