Výskumníci navrhujú nový pohľad na to, ako sa môže definovať dobrý život.
Ilustračná fotografia. Psychológovia navrhujú nový prístup k určeniu toho, čo je dobrý život. Zdroj: iStockphoto.com
Čo pre vás znamená žiť dobrý život? Je to život, v ktorom máte stabilitu, pohodlie a radosti? Alebo veríte určitým ideálom a chcete sa podieľať na zmene sveta na lepšie miesto, napríklad učením detí, aktivizmom či záchranou životov? Práve týmito dvoma pohľadmi psychológia už veľmi dlho vysvetľuje možnosti, ako chcú ľudia využiť svoj čas na svete.
Sú však tieto dve možnosti jediné? Podľa novej štúdie, ktorú zverejnili v časopise Psychological Review, by mohol jestvovať aj tretí pohľad na vec. Nesústredí sa na šťastný alebo zmysluplný život, ale na taký, ktorý autori nazývajú psychologicky bohatý.
Inými slovami, ide o život, ktorý, ako píšu výskumníci v štúdii, vystihujú „rozmanité zaujímavé skúsenosti, ktoré menia perspektívu”.
Čo je psychologicky bohatý život?
Ak chcete viesť šťastný život, pomôže, keď máte k dispozícii peniaze, čas a vzťahy. Naopak, pre zmysluplný život sú dôležité morálne princípy, oddanosť či obetavosť. Čo je potrebné pre psychologicky bohatý život?
Vo svojej minuloročnej štúdii psychológ Shigehiro Oishi z Virginijskej univerzity vysvetľuje, že ho charakterizujú tri črty, a to rozmanitosť, novosť a záujem. Shigehiro Oishi sa venuje výskumu psychologicky bohatého života už šesť rokov a pracoval aj na novej štúdii. Podľa neho šťastný aj zmysluplný život majú jeden problém. Tým je, že oba môžu byť monotónne a opakujúce sa, čo ľudia nechcú. Okrem toho, oba vychádzajú z určitej osobnej aj spoločenskej stability. Ním navrhovaný tretí pohľad na vec môže uvedené napraviť.
So psychologicky bohatým životom sa spája určitý typ zážitkov, ktorým sú náročné či dramatické životné udalosti predstavujúce výzvu, ako napríklad ukázal ďalší minuloročný výskum Oishiho s kolegami. Ľudia študujúci v zahraničí vykazovali psychologicky bohatší život než tí, ktorí ostali doma. Dôvodom je, že čas strávený v inom kultúrnom prostredí ich viedol k tomu, aby prehodnotili spoločenské zásady vlastnej kultúry.
Takýmto zážitkom však môže byť aj čokoľvek, čo nie je nevyhnutne zábavné. Katastrofy, tragédie či rozvod by málokto nazval radostnými, práve naopak. No môžu zmeniť pohľad na svet tak, že človeka psychologicky obohatia. Dôležité totiž je, že tento prístup nás neuzatvára do úzkych predstáv, ale otvára priestor výzvam a ťažkostiam, pretože život nie je len o tom, aby všetko šlo hladko a plynulo.
Nezanedbateľný počet
V novej štúdii Oishi spolu so psychologičkou Erin Westgatovou zistili, že „nezanedbateľný počet ľudí z celého sveta by si vybralo psychologicky bohatý život na úkor šťastného či zmysluplného“.
Výskumníci sa pýtali viac ako 3100 ľudí z deviatich krajín sveta, medzi ktorými boli Spojené štáty americké, Japonsko, India, Portugalsko či Angola na to, aký život by si vybrali, keby mali možnosť. Šťastný život, ktorý bol charakterizovaný rodinou, prácou, zdravím či peniazmi, si vybralo najviac ľudí, zhruba päťdesiat až sedemdesiat percent, a to v závislosti od krajiny.
Nezanedbateľná menšina – sedem až sedemnásť percent opýtaných – by v závislosti od krajiny uprednostnila psychologicky bohatý život.
Keď sa výskumníci opýtali viac ako 1600 Američanov a necelých 700 Juhokórejčanov, či by ich život bol šťastnejší, zmysluplnejší alebo psychologicky bohatší, keby mohli napraviť to, čo najviac ľutujú, zhruba tretina ľudí si vybrala tretiu možnosť.
Podľa zistení sú ľudia, ktorí vedú psychologicky bohatý život, viac zvedaví, politicky tiahnu k liberalizmu a myslia holisticky, teda berú do úvahy všetky okolnosti.
Zdroje: DOI: 10.1037/rev0000317, DOI: 10.1177/0890207020962334, DOI: 10.1007/s42761-020-00011-z, ScienceNews, Quartz
